Naozaj treba počítať s tým, že reálne platy rásť nebudú?

Rovnica vysvetľujúca očakávaný vývoj platov nie je jednoduchá. Úplne zjednodušene sa dá povedať, že ak sa ceny výrobných vstupov (suroviny, energie) zvyšujú a zákazníci neakceptujú výrazne vyššiu cenu tovaru, neostáva nič iné, iba šetriť na iných nákladoch, teda mzdách. Na mzdách sa dá šetriť práve tak, že sa nebudú zvyšovať. Pritom podniku nemusí týmto ísť o zvyšovanie zisku, len o to, aby sa nedostal do straty.

Prečo sa inflácia týka hlavne cien potravín, elektriny, plynu?

Cena energií sa zvyšuje pre jej nedostatok. Odstavujú sa atómové elektrárne, uhoľné majú zvýšené náklady na emisné povolenky, minuloročná zima vyprázdnila zásobníky plynu a pred tohtoročnou zimou ešte nie sú naplnené. Potraviny sú drahšie pre následky výkyvov počasia (neúroda pre sucho, povodne, mrazy). Globalizácia spôsobuje, že určité typy plodín sa pestujú v určitom regióne. Ak je tento región zasiahnutý nepriaznivými poveternostnými podmienkami, zasiahne to úrodu danej plodiny vo väčšej miere, než keby bola pestovaná vo viacerých regiónoch. Nedostatok sa následne prejaví vo zvýšenej cene.

Čo môže štát urobiť proti inflácii, ak sú jej dôvody celosvetové? Má slovenská vláda dobré nápady?

Snaha kompenzovať nárast cien je krátkodobé riešenie a s otáznym výsledkom. Dôležité je, aby peniaze nechýbali pri zásadnejšom probléme. Zvýšenie cien s dosahom desiatky eur za rok nepovažujem za zásadný problém pre bežného obyvateľa. Samozrejme, pomoc pri vybraných skupinách obyvateľstva, kde takýto zvýšený výdavok je ťažko predstaviteľný, až nepredstaviteľný, je potrebná a treba nájsť riešenie. Za riešenie nepovažujem plošné dotácie bez zohľadnenia miery potreby pomoci, ale adresnú pomoc.