Plus 7 dní

Začnem referendom, pretože to je veľká téma Smeru-SD. Mnohí dokonca hovoria, že je to smerácke referendum. Pani prezidentka ho vyhlásila na 21. januára. Vy ste v&nbsp;televízii JOJ povedali, že zmarila ďalšie referendum, no legislatívne postupy boli dodržané. - Ak si dobre pamätám, práve Ústavný súd upozornil na to, že Slovenská republika je jedna z&nbsp;mála krajín na svete, ktorá nemá možnosť skrátiť volebné obdobie, a&nbsp;práve Ústavný súd žiadal aj to, aby sa v&nbsp;ústave nejako upravila možnosť skrátiť volebné obdobie a&nbsp;mať predčasné voľby. Čo sa týka pani prezidentky, mali sme tu jedno referendum, kde sa vyzbieralo šesťstotisíc podpisov. Teraz sa vyzbieralo štyristotisíc podpisov. Je to obrovská masa ľudí. Ak je teda pani prezidentka prezidentkou Slovenskej republiky, mala by rešpektovať vôľu ľudu, lebo vôľa ľudu je demokracia.

Referendum je už vyhlásené, no vám nevyhovuje ten dátum. Prečo? - Najskôr by som povedal k&nbsp;tomu, že podobné referendá a&nbsp;otázky, ktoré boli položené, už na Slovensku boli a&nbsp;nikdy sa nikto obracal na Ústavný súd. Pani prezidentka robí všetko pre to, aby táto vláda dovládla, preto si stále myslíme, že ju chráni. Čo sa týka dátumu, ideálny dátum na to, aby sme aj ušetrili peniaze na jednej strane a&nbsp;na druhej strane, aby sa aj zúčastnilo veľa ľudí, bol práve 29. október, keď sa konali komunálne a&nbsp;župné voľby.

Účasť v&nbsp;spojených októbrových voľbách bola 46 percent, čo by na referendum aj tak nebolo stačilo. A&nbsp;aj keby bolo úspešné, rozhodlo by sa len o&nbsp;tom, či poslanci môžu skrátiť volebné obdobie. Ďalší legislatívny proces by bol taký náročný a&nbsp;dlhý, že by sa to podarilo tesne pred riadnymi voľbami. Má táto vaša iniciatíva vôbec zmysel? - Práve preto sme dávali do referenda prvú otázku, aby vláda podala demisiu. No pani prezidentka ju dala na Ústavný súd. Práve tá otázka mala spôsobiť ústavnú krízu a&nbsp;súčasná vláda by si konečne uvedomila, že nedokáže vládnuť, položila by mandát a&nbsp;karty by sa rozdali nanovo. Čo sa týka referenda. Samozrejme, sú tu rôzne názory ústavných právnikov. Napríklad ústavný právnik Drgonec povedal, že pani prezidentka mohla napriek tomu, že podala prvú otázku na Ústavný súd, referendum vyhlásiť. Pri druhej otázke a&nbsp;stanovení dátumu na 21. januára si myslíme, že ak bude tuhá zima, čo dúfame, že nie, keďže Slovensko je už teraz v&nbsp;energetickej kríze, môže napadnúť veľa snehu, bude mráz a&nbsp;neviem si predstaviť, ako ľudia v&nbsp;takomto počasí pôjdu hlasovať v&nbsp;referende.

Ak sú ľudia nespokojní, sneh ich možno nezastaví. - Určite budeme robiť kampaň a&nbsp;propagovať referendum do posledného momentu aj vzhľadom na to, že pani prezidentka by mala mať záujem, aby v&nbsp;ústave bolo nejaké ustanovenie, ktoré by predčasné voľby umožnilo. Aj preto hovoríme, že pani prezidentka v&nbsp;podstate zmarila ďalšie referendum, a&nbsp;tak ako aj vy uvažujete, samozrejme, čím sme bližšie k&nbsp;tým ďalším parlamentným voľbám, pravdepodobnosť predčasných volieb je čoraz menšia. Ale opakujem, že každý mesiac bez tejto vlády bude pre Slovensko dobrý. Budeme robiť všetko pre to, aby sa predčasné voľby na Slovensku konali.

Spýtam sa vás ako ekonóma. Aké ekonomické škody podľa vás hrozia Slovensku, ak budú voľby v&nbsp;riadnom termíne v&nbsp;roku 2024? - Napríklad čo sa týka rozpočtu. Ak sa pozrieme na momentálny stav dlhu, my sme odovzdávali dlh na úrovni 48 percent, čo bolo 45 miliárd eur. Každý rok sa pomaly o&nbsp;desať miliárd zvyšoval dlh a&nbsp;dnes bude na budúci rok dlh na úrovni 70,7 miliardy, čo je nárast o&nbsp;25 miliárd, a&nbsp;to je obrovské číslo. No my sme dodržiavali vzhľadom na zákon o&nbsp;dlhovej brzde všetky limity, ktoré tento zákon stanovuje. Súčasná vláda ich prekročila. Úplne všetky. Z&nbsp;tohto zákona zároveň vyplývajú určité povinnosti. Napríklad budúci rok 5. mája by mala vláda znížiť výdavky o&nbsp;tri percentá, mala by tie výdavky viazať, predložiť vyrovnaný rozpočet a&nbsp;mala by aj hlasovať o&nbsp;dôvere v&nbsp;samu seba.

Je vyrovnaný rozpočet v&nbsp;roku 2024 v&nbsp;súčasných ekonomických podmienkach reálny. - Nie je. No keď sa pozriete do rozpočtu, napríklad reálne mzdy v&nbsp;tomto roku klesnú o&nbsp;mínus tri a&nbsp;pol percenta. Nebudem hovoriť o&nbsp;dôchodcoch, ktorých táto vláda absolútne oklamala. Pri 1,3-percentnej valorizácii v&nbsp;tomto roku bola dôchodcovská inflácia niekde okolo trinásť-štrnásť percent. Čiže dôchodcovia sú reálne chudobní, prišli o&nbsp;peniaze a&nbsp;dnes majú problém, či zaplatia energie alebo si kúpia potraviny. Môžem hovoriť ďalej a&nbsp;ďalej. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má výhrady.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kritizuje každú vládu. Aj keď ste boli ministrom financií vy a&nbsp;bol tam deficit 0,1 percenta, v&nbsp;roku 2019, rada kritizovala nové návrhy. - Áno, len my sme mali výdavky na úrovni 18 miliárd a&nbsp;aj vtedy nás kritizovali, vraj veľa míňame, no deficit sme znižovali. Šesť rokov za sebou sa znižoval deficit, posledné tri roky bol okolo jedného percenta. Keď si pozriete výdavky štátneho rozpočtu na rok 2022, to je tento rok, sú o&nbsp;päťdesiat percent vyššie, až 27 miliárd. Budúcoročný rozpočet je ešte o&nbsp;päťdesiat percent viac, 35 miliárd. Pýtam sa teda, či ľudia na Slovensku vidia okolo seba zvyšovanie životnej úrovne, keď sa míňa dvakrát viac peňazí. Keď chodíte medzi ľudí a&nbsp;pýtate sa ich, každý sa bojí práve zdražovania. Bojí sa inflácie, chudoby. Keď si vezmeme, že zdražovanie tu je už od septembra minulého roka, vláda v&nbsp;podstate pre ľudí nič zásadné nespravila. Síce dnes hovoríme o&nbsp;nejakých opatreniach pre firmy, pre domácnosti a&nbsp;podobne, ale to je už neskoro.

Hovoríte, že vláda, respektíve parlament, nič nerobí. Dva týždne bol parlament paralyzovaný. Prvý týždeň to boli káble, ale ten druhý týždeň, ak sa nemýlim, to bolo rozhodnutie poslaneckého grémia, kde hlasuje aj váš človek. Či už pán Robert Fico, alebo jeho zástupca. Hlasoval za týždeň voľna? - Nebol som účastníkom, ale viem, že sme mali ísť hlasovať. Všetci poslanci strany Smer-SD boli vtedy v&nbsp;parlamente. Čakali sme, že sa niečo odhlasuje. Zrazu po dvoch krátkych hlasovaniach nastal chaos a&nbsp;predseda parlamentu oznámil, že sa stal hekerský útok. Neskôr sa zistilo, čo je podľa mňa absurdné, smiešne, že nejaký poslanec prepojil dva kábliky a&nbsp;sieť sa zrútila. Bolo to až také vážne, že keď sa zrušila schôdza a&nbsp;poslanci šli dole na obed, jedáleň bola zavretá, lebo nefungovali e-kasy. Keď som sledoval rozhovory s&nbsp;IT odborníkmi, vraveli, že podobné zaslučkovanie sa dá vyriešiť za jednu hodinu.

Vynára sa otázka, či koalícia vôbec mala dostatok hlasov. - Osobne som tam bol. Videl som hlúčiky poslancov, ako sa medzi sebou dohodovali. Absolútny chaos. Na jednej strane asi nemali ani dosť poslancov a&nbsp;na druhej strane neboli ani dohodnutí, kto s&nbsp;kým čo a&nbsp;za čo vykšeftuje, ak to mám povedať otvorene. Čo sa týka samotnej národnej rady, som tam od roku 2012 a&nbsp;taký chaos som tam ešte nezažil. Ministri ako predkladatelia návrhov pravidelne meškajú alebo neprídu vôbec predložiť to, čo navrhovali. A&nbsp;potom niektorí poslanci zasypú národnú radu štyridsiatimi návrhmi. Napríklad vo výbore sme mali tri alebo štyri zákony, kde sa predkladatelia ani neobjavili. Neprídu dokonca ani do pléna.

Dokedy sa dá takto fungovať? Toto nie je prvýkrát, čo bol parlament preložený. Problémy menšinovej vlády sú jasne viditeľné v&nbsp;parlamente. Na mnohých veciach sa nedokážu dohodnúť. Každé hlasovanie je chaotické. Niekto podporí to, iný zasa iné, niečo prejde, niečo neprejde. Ak vláda nebude doručovať opatrenia, nebude vedieť zodpovedať za to, čo sa deje v&nbsp;krajine, myslím si, že v&nbsp;každej normálnej civilizovanej krajine by sa nad tým zamyslela a&nbsp;povedala by – viete čo, rozdávame karty nanovo a&nbsp;umožníme predčasné voľby. Úvahy o&nbsp;tom, že Smer ide minúť na referendum peniaze? Treba si uvedomiť, že to je požiadavka Ústavného súdu. Na druhej strane, tých šesť miliónov, koľko referendum bude stáť, sa mohlo ušetriť. Mohlo sa konať predsa počas komunálnych volieb a&nbsp;o&nbsp;nič by sme neprišli. A&nbsp;po tretie, keď chceme ušetriť, núka sa jednoduchá cesta. V&nbsp;národnej rade schváli deväťdesiat poslancov zmenu ústavy a&nbsp;prijme sa ústavný zákon o&nbsp;skrátení volebného obdobia.

No Igor Matovič využil právo veta a&nbsp;Sme rodina stiahla svoj návrh. Hoci Tomáš Taraba má v&nbsp;parlamente stále svoj návrh. - Len, viete, to sú také hry. Boris Kollár povie, že za svoj návrh zahlasuje, Richard Sulík povie, že zahlasuje za ten Kollárov, ale za Tarabov nie. Viete, keby niekto reálne chcel predčasné voľby, v&nbsp;parlamente sa to dá vyriešiť za pätnásť minút. Čiže toto by nebol žiadny problém. A&nbsp;nechápem pána Sulíka, či je teda opozícia alebo je koalícia.

Ste opoziční kolegovia. Neviete, aká je v&nbsp;parlamente momentálne nálada? Neviem, či je pán Sulík opozičný kolega, lebo raz povie, že napríklad za novelu rozpočtu zahlasuje, a&nbsp;potom, že nie.

Keď sme pri hlasovaní, váš kolega z&nbsp;finančného výboru, predseda pán Marián Viskupič, povedal, že môže ísť o&nbsp;predvolebnú korupciu, čo sa týka nastavenia rozpočtu na rok 2023. Súhlasíte s&nbsp;touto teóriou? - Nám ide o&nbsp;to, aby sa uskutočnili predčasné voľby. Hegerova vláda je absolútne nekompetentná, nevie vládnuť ani riadiť štát. Podporíme rozpočet vzhľadom na situáciu, že sa môžeme dostať do rozpočtového provizória, no dali sme si podmienku, a&nbsp;to, že nám koalícia garantuje, že budú predčasné voľby. Ešte sme si dali aj požiadavku na presun asi troch miliárd eur do kapitoly sociálnych vecí. Zdravotníctvo aj školstvo sa topia v&nbsp;obrovských problémoch. Sociálnym veciam dávame určitú prioritu. A&nbsp;keďže je tam 35 miliárd eur, nemal by to byť problém.

Máte už odpoveď zo strany vládnej koalície? - Nemáme. No chcem upozorniť, že ak to opozícia myslí vážne a&nbsp;takýto poslanec alebo ktokoľvek nebude mať záruku o&nbsp;predčasných voľbách a&nbsp;zahlasuje za rozpočet, bude pomáhať tejto vláde, aby dovládla. Som veľmi zvedavý, kto sa objaví pri hlasovaní o&nbsp;rozpočte, ak nebude vyslovená záruka o&nbsp;predčasných voľbách.

Napriek tomu vláda, keď vystupuje na tlačových besedách a&nbsp;hovorí o&nbsp;rozpočte, pôsobí sebavedome. Tvrdí, že prejde, a&nbsp;nepripúšťa si inú možnosť. Spomeňme si napríklad na odvolávanie ministra financií Igora Matoviča. Napokon rozhodli poslanci, ktorí do poslednej chvíle kľučkovali, ako budú hlasovať. Máte vy osobne vedomosť o&nbsp;kupovaní poslancov, čo sa týka schvaľovania rozpočtu? - Neviem. Kupovanie môže prebiehať aj v&nbsp;rovine, že niekto niekomu podporí nejaký zákon a&nbsp;ten mu za to zasa podporí ten jeho. No rozpočet je vážna vec, je to zákon roka, a&nbsp;ak ministrovi financií neprejde, mal by zvážiť, či zotrvá vo funkcii. Ale vidíme na Igorovi Matovičovi, že mu nevadilo ani to, že mu koaličný partner odišiel z&nbsp;vlády, aj tak zotrval na svojom poste. Čiže očividne sa Igor Matovič bude stále na niečo vyhovárať. Bude ťahať politickú káru dovtedy, kým ho už nebude chcieť absolútne nikto.

Koalícia aj samotný minister financií označili rozpočet na rok 2023 za najsociálnejší a&nbsp;najprirodzenejší rozpočet v&nbsp;dejinách Slovenska. Hovorí o&nbsp;zvyšovaní platov, valorizácii dôchodkov a&nbsp;ďalších bonusoch pre sociálnu situáciu ľudí. Nie je to tak? - Vláda podľa mňa míňa obrovské peniaze, v&nbsp;mnohých prípadoch veľmi neefektívne. Napríklad testovanie, očkovacia lotéria, mali sme tu Matovičove atómovky. Treba spraviť analýzu, kde všade sa peniaze míňajú. Na druhej strane, ak hovoríme o&nbsp;sociálnom rozpočte, tento rok vláda dôchodcov absolútne odignorovala. Zoberte si, že pri inflácii štrnásť percent dôchodcovia dostali 1,3-percentnú valorizáciu. Teraz majú dostať nejakých sedemdesiat percent zo sociálnej dávky, ktorú nazývajú štrnástym dôchodkom. To im urobí tak možno 35 až možno do 200 eur maximálne. A&nbsp;to len niektorým a&nbsp;výnimočne. Čiže každý dôchodca v&nbsp;roku 2022 prišiel asi o&nbsp;desať percent svojho príjmu.

Vládna koalícia narába s&nbsp;číslom 750 miliónov eur pre dôchodcov. - Tak teraz pán Matovič riadne zavádza a&nbsp;riadne manipuluje s&nbsp;ľuďmi, lebo z&nbsp;tých 750 miliónov si musíte odrátať 300 miliónov na očkovanie. A&nbsp;akosi aj pozabudli, ako pred voľbami vraveli, že nezrušia všetky výhody, ktoré ľudia mali. No zrušili trináste dôchodky a&nbsp;dôchodcovia prišli spolu o&nbsp;280 miliónov eur každý rok krát tri, celkovo približne o&nbsp;840 miliónov eur. Čiže je to pre mňa len smiešna propaganda pána Matoviča. Dokonca sa chváli, že budúci rok zabezpečí dôchodcom 1,8-percentné zvýšenie valorizácie dôchodkov. No to nedáva pán Matovič, to vyplýva zo zákona. To je to, čo by každý dôchodca mal dostať. No ak si pozrieme rozpočet, je tam inflácia na úrovni trinásť percent, čiže dôchodcovia opäť prídu o&nbsp;peniaze. Takže im nedáva nič a&nbsp;ešte ich o&nbsp;dôchodky práveže oberá. Veď sa pozrite na vyjadrenia Jednoty dôchodcov Slovenska, ako rozpočet kritizujú.&nbsp;

ROZHOVOR Exminister financií Kamenický kritizuje vládu: Míňame dvakrát viac peňazí!

Výber pre vás

ROZHOVOR Exminister financií Kamenický kritizuje vládu: Míňame dvakrát viac peňazí!

Súvisiace články

Boris Kollár: Pokiaľ sa neprijme štátny rozpočet, je to definitívny koniec tejto vlády!

Rozpočet Európskej Únie má byť podľa poslancov EP zameraný na Ukrajinu, energetiku a pandémiu

Podľa Pellegriniho štátny rozpočet prejde aj vďaka človeku, ktorý odporúčal LGBTI ľudí utopiť

Výber pre vás