Hoci už môžeme povedať, že pandémia koronavírusu je za nami, ešte stále ju cítime. Dokedy? Pri odpovedi treba byť opatrný. V každom prípade však koronavírus ukázal, ktorá skupina populácie je najzraniteľnejšia a ako nielen ju vieme chrániť. Na druhej strane však odhalil, v čom je spoločnosť slabá. Viac o následkoch pandémie či všeobecne o očkovaní hovoríme s alergológom a klinickým imunológom Univerzitnej nemocnice Martin profesorom Milošom Jeseňákom.

Ako zmenila pandémia imunitu ľudí?

Sú populárne až bulvárne veci, o ktorých sa hovorí, a sú také, ktoré sú reálne, boli dokázané vedou, výskumom a pozorovaním v klinickej praxi. Podľa nich je evidentné, že po uvoľnení rôznych protipandemických opatrení sme zaznamenali nárast respiračných ochorení. Vedci a lekári si kládli otázku: Prečo je to tak? Populárne vysvetlenia hovoria o imunitnom dlhu, imunitnej pauze alebo imunitnej krádeži. Tak sa snažia vysvetliť, že v čase ochorenia COVID-19 sme sa chránili nielen pred koronavírusom, ale aj bežným respiračným vírusom, a preto imunitný systém prestal dostatočne fungovať.

A je to tak? Zlenivel imunitný systém?

Nie úplne. Určité obdobie sme sa nestretávali s rozličnými vírusmi práve na základe rôznych protipandemických opatrení, ale tieto vírusy tu boli. Minulý rok bola slabšia chrípková sezóna, pričom sa používali ešte ochranné prostriedky, je pravdepodobné, že je to jeden z viacerých faktorov, prečo sme teraz videli nárast respiračných ochorení najmä u detí, ktoré sa vrátili do kolektívov v škôlkach a školách. Predpokladá sa, že relevantnejším dôvodom bude to, že väčšina populácie prešla ochorením COVID-19. To totiž - a bez ohľadu na klinickú závažnosť ochorenia - zanecháva pomerne výrazné zmeny v imunitnom systéme. Odhaduje sa, že môžu doznievať až desať-dvanásť mesiacov. Vedú práve k tomu, že prirodzená obranyschopnosť je oslabená pred vírusovými ochoreniami.

Miloš Jeseňák

Platí to aj pre ľudí, ktorí mali ľahký priebeh ochorenia?

Aj pre nich. Ale u ľudí, ktorí mali ťažký priebeh ochorenia, je problémov viac. Jednak samotný ťažký priebeh celkovo diskvalifikuje imunitný systém a jeho optimálne fungovanie. Počas liečby dostávali rôzne lieky, ktoré potláčali jeho nadmernú aktivitu, a tak si nevyvinul relevantnú odpoveď na koronavírus. Predpokladá sa, že pod vysokú chorobnosť, ktorú sme zaznamenali i v netypických obdobiach roka, sa podpísali aj zmeny v imunitnom systéme po prekonaní COVID-19, aj čiastočné alebo prechodné oslabenie prirodzených funkcií tohto systému. Dôvodom môže byť, že sme sa nestretávali v kolektívoch, menej sme sa hýbali vonku, neboli sme tak vystavení slnečnému žiareniu a chýba nám vitamín D. Nehovoriac už o chronickom strese a neistote, ani tie dobre nevplývajú na náš imunitný systém. Nie je to teda výsledok „zleniveného“ imunitného systému.

Je tu však skupina ľudí, ktorá tvrdí, že COVID-19 neprekonala.

K tomu som skeptický. Nemyslím si, že máme nejakú významnú časť populácie, ktorá by ho neprekonala bez ohľadu na to, či bola alebo nebola zaočkovaná. Vieme, že ochranu zanecháva tak očkovanie, ako aj prekonanie, a stále sa ukazuje, že najlepšia imunitná ochrana je pri kombinácii oboch.

Aj ten, kto povie, že COVID-19 nemal, ho zrejme prekonal, len o tom nevedel?

Musíme si uvedomiť, že veľa ľudí sa pri miernych respiračných príznakoch netestovalo. Testy mali pri veľmi malej vírusovej náloži obmedzenú možnosť zachytenia. Preto si myslím, že v populácii je minimum ľudí, ktorí by sa s koronavírusom nestretli alebo ho neprekonali.

Dôsledky prekonania ochorenia COVID-19 pocítime ešte dlho. Čo sa však stalo s vírusom? O tom čítajte na druhej strane.