Doktor Jeseňák: Covid zmenil imunitu ľudí. Následky pocítime aj rok

Imunulóg Jeseňák: Osýpky som naživo videl len raz v živote 

Covidu sme sa nezbavili. Zmenil našu imunitu, hovorí doktor Jeseňák

Lívia Černická

Hoci už môžeme povedať, že pandémia koronavírusu je za nami, ešte stále ju cítime. Dokedy? Pri odpovedi treba byť opatrný. V každom prípade však koronavírus ukázal, ktorá skupina populácie je najzraniteľnejšia a ako nielen ju vieme chrániť. Na druhej strane však odhalil, v čom je spoločnosť slabá. Viac o následkoch pandémie či všeobecne o očkovaní hovoríme s alergológom a klinickým imunológom Univerzitnej nemocnice Martin profesorom Milošom Jeseňákom.

Sú populárne až bulvárne veci, o ktorých sa hovorí, a sú také, ktoré sú reálne, boli dokázané vedou, výskumom a pozorovaním v klinickej praxi. Podľa nich je evidentné, že po uvoľnení rôznych protipandemických opatrení sme zaznamenali nárast respiračných ochorení. Vedci a lekári si kládli otázku: Prečo je to tak? Populárne vysvetlenia hovoria o imunitnom dlhu, imunitnej pauze alebo imunitnej krádeži. Tak sa snažia vysvetliť, že v čase ochorenia COVID-19 sme sa chránili nielen pred koronavírusom, ale aj bežným respiračným vírusom, a preto imunitný systém prestal dostatočne fungovať.

Nie úplne. Určité obdobie sme sa nestretávali s rozličnými vírusmi práve na základe rôznych protipandemických opatrení, ale tieto vírusy tu boli. Minulý rok bola slabšia chrípková sezóna, pričom sa používali ešte ochranné prostriedky, je pravdepodobné, že je to jeden z viacerých faktorov, prečo sme teraz videli nárast respiračných ochorení najmä u detí, ktoré sa vrátili do kolektívov v škôlkach a školách. Predpokladá sa, že relevantnejším dôvodom bude to, že väčšina populácie prešla ochorením COVID-19. To totiž - a bez ohľadu na klinickú závažnosť ochorenia - zanecháva pomerne výrazné zmeny v imunitnom systéme. Odhaduje sa, že môžu doznievať až desať-dvanásť mesiacov. Vedú práve k tomu, že prirodzená obranyschopnosť je oslabená pred vírusovými ochoreniami.

Platí to aj pre ľudí, ktorí mali ľahký priebeh ochorenia?

Aj pre nich. Ale u ľudí, ktorí mali ťažký priebeh ochorenia, je problémov viac. Jednak samotný ťažký priebeh celkovo diskvalifikuje imunitný systém a jeho optimálne fungovanie. Počas liečby dostávali rôzne lieky, ktoré potláčali jeho nadmernú aktivitu, a tak si nevyvinul relevantnú odpoveď na koronavírus. Predpokladá sa, že pod vysokú chorobnosť, ktorú sme zaznamenali i v netypických obdobiach roka, sa podpísali aj zmeny v imunitnom systéme po prekonaní COVID-19, aj čiastočné alebo prechodné oslabenie prirodzených funkcií tohto systému. Dôvodom môže byť, že sme sa nestretávali v kolektívoch, menej sme sa hýbali vonku, neboli sme tak vystavení slnečnému žiareniu a chýba nám vitamín D. Nehovoriac už o chronickom strese a neistote, ani tie dobre nevplývajú na náš imunitný systém. Nie je to teda výsledok „zleniveného“ imunitného systému.

Je tu však skupina ľudí, ktorá tvrdí, že COVID-19 neprekonala.

K tomu som skeptický. Nemyslím si, že máme nejakú významnú časť populácie, ktorá by ho neprekonala bez ohľadu na to, či bola alebo nebola zaočkovaná. Vieme, že ochranu zanecháva tak očkovanie, ako aj prekonanie, a stále sa ukazuje, že najlepšia imunitná ochrana je pri kombinácii oboch.

Aj ten, kto povie, že COVID-19 nemal, ho zrejme prekonal, len o tom nevedel?

Musíme si uvedomiť, že veľa ľudí sa pri miernych respiračných príznakoch netestovalo. Testy mali pri veľmi malej vírusovej náloži obmedzenú možnosť zachytenia. Preto si myslím, že v populácii je minimum ľudí, ktorí by sa s koronavírusom nestretli alebo ho neprekonali.

Dôsledky prekonania ochorenia COVID-19 pocítime ešte dlho. Čo sa však stalo s vírusom? O tom čítajte na druhej strane.

Vrátim sa k pretrvávajúcim dôsledkom ochorenia – budeme ich cítiť ešte aj na budúci rok?

Za tri roky pandémie som sa naučil nehovoriť o nejakých dlhodobých víziách alebo predpovediach. Situácia sa menila až dramaticky, keď prišiel nový variant koronavírusu. Preto to ťažko predpokladať. Uvidíme, aká bude tento rok chrípková sezóna, či sa na jeseň vráti COVID-19 v nejakej lokálnej alebo väčšej epidémii. V poslednom období viacerých mesiacov sa však neobjavil nejaký zásadne zmenený agresívny nový variant koronavírusu, čo je pozítívne.

Samotný vírus tak zmutoval alebo sa oslabil?

Menil sa postupne. Podstatná časť populácie prekonala ochorenie, je vysoká zaočkovanosť - to všetko pomohlo spomaliť šírenie vírusu. Imunitný systém ľudí, ktorí ochorenie prekonali a/alebo boli proti nemu očkovaní, teraz v podstate limituje jeho výraznejšie šírenie aj mutovanie. Väčšina populácie sa stala proti nemu imúnnou, a to vedie k tomu, že má menšiu schopnosť mutovania. Nie je tu už taký priestor, aby naplno prepukol. Mnohé vedecké práce dokázali, že napríklad percento zaočkovanosti populácie je nepriamoúmerné rýchlosti šírenia vírusu a jeho mutovania. Čím je percento zaočkovanosti a prekonania ochorenia vyššie, tým nižšia je genetická variabilita vírusu aj riziko vzniku nových variantov.

Budeme sa proti koronavírusu pravidelne očkovať?

Myslím si, že istá časť populácie, najmä vysokorizikoví ľudia, teda chronicky chorí, polymorbídni pacienti s mnohými rizikovými ochoreniami, ďalej napríklad zdravotníci, sa budú asi očkovať na princípe podobnom ako pri chrípke. Každý rok sa pripravuje nová vakcína, ktorá zodpovedá namodelovanému vírusu chrípky, ktorý by mal v ďalšej sezóne prevládať. Vakcíny chrániace pred COVID-19, ktoré sa teraz používajú ako booster, teda posilňovacie, sa budú pravdepodobne tiež sezónne upravovať. Všetko nasvedčuje tomu, že toto ochorenie bude ako chrípka - bude sa objavovať lokálne a bude vyvolávať sezónne epidémie najmä u tých najrizikovejších. Lebo za roky pandémie sme sa naučili veľmi dobre rozpoznávať práve najrizikovejšiu, a teda najzraniteľnejšiu skupinu populácie.

Čím vyššie percento zaočkovanosti, tým menší priestor pre vírus. Chápu Slováci takéto argumenty? Stačí si spomenúť, čo všetko sprevádzalo a sprevádza očkovanie…

Pôvodne sme si mysleli, že táto pandémia všeobecne vzbudí záujem o očkovanie. Nebolo to tak, veď sa šírili rôzne neoverené správy a hoaxy. Ľudia si viac všímali vedľajšie príhody očkovania ako jeho reálnu účinnosť. Treba povedať, že práve detailný monitoring nielen účinnosti, ale predovšetkým vedľajších príhod viedol k tomu, že opticky sme ich vnímali výraznejšie ako pri iných vakcínach.

Viac sa hovorilo o vedľajších účinkoch?

Doteraz sa takto plošne a masívne neočkovalo proti žiadnemu ochoreniu. Pri takom kvante zaočkovaných ľudí sa vyskytovali aj vedľajšie príhody, a to aj tie závažné. To sme vedeli, ale dôležité bolo, aby sme si všímali ich reálny výskyt. Ľudia však videli, že je tu nejaká osoba, ktorá mala po očkovaní závažné komplikácie, napríklad trombózu mozgových ciev. No to, že to bola jedna osoba zo 150-tisíc zaočkovaných, to už málokto vnímal.

Čo ukázala pandémia? Zvýšil sa záujem o očkovanie? O skúsenostiach z vlastnej praxe hovorí imunológ a alergológ Miloš Jeseňák na ďalšej strane.

Nie všetci, veď ešte aj teraz sa očkuje proti koronavírusu. Ale začali sa ľudia vo všeobecnosti viac zaujímať o výhody očkovania?

Sú takí ľudia, ktorí si povedali, že ak sa dokážeme očkovaním chrániť pred COVID-19, tak sa môžeme chrániť aj pred inými ochoreniami. Pozorujem to aj na mojich pacientoch, zaujímajú sa o očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, chrípke, žltačke. Ale na druhej strane sú ľudia, u ktorých hystéria okolo pandémie vyvolala negatívne a odmietavé postoje proti očkovaniu všeobecne.

V negatívnej emócii. Mnohí odporcovia využívali irelevantné argumenty, napríklad, že lekári, ktorí odporúčajú očkovanie, sú platení a skorumpovaní. Tomu mnohí ľudia veria. Ja osobne odporúčam očkovanie na základe dlhoročných skúseností a vedomostí. Mnohí si však nedajú povedať a myslia si, že je lepšie prekonať infekciu, ako sa dať očkovať. Infekcia však môže mať taký závažný priebeh, že pacient ani nemá šancu vybudovať si nejakú imunitnú ochranu. Hovorím však, že je tu aj časť populácie, ktorá dôveruje odborníkom a nechá si poradiť. Vyslovene sa cielene pýta na očkovanie.

Koronavírus poznačil imunitu každého, kto prekonal ochorenie COVID-19.

Pýtajú sa ľudia aj na vedľajšie účinky?

Nemám problém o nich komunikovať. Treba hovoriť, aké sú vedľajšie príhody, čo sa môže objaviť a ako často. To je jednoducho štandardná súčasť komunikácie o očkovaní. Pre pacienta je dôležité vedieť, čo má robiť, ak by sa objavili.

Ako je možné, že tu máme skupinu rodičov, ktorí odmietajú očkovanie?

Odvykli sme si, že tu niektoré ochorenia môžu byť. Na základe dlhodobej vysokej zaočkovanosti mnohé z nich nevnímame ako niečo, čo nás priamo ohrozuje natoľko, aby sme sa ich dostatočne obávali.

Je to daň za luxus, že niektoré choroby sa podarilo natoľko potlačiť?

V minulosti sme boli jedna z prvých krajín, ktorá očkovala proti osýpkam, žltačke typu B. Náš zdravotný systém, napriek obrovským problémom, ktorým čelíme, má výborný preventívny program. Preto sa tu niektoré ochorenia v podstate nevyskytovali, alebo len sporadicky, aj to sem boli prinesené. Ľudia teda akoby na ne zabudli a nevnímajú ich ako bezprostrednú hrozbu. Ale ony tu môžu byť už len preto, lebo klesla zaočkovanosť. Navyše mnohí naši mladí kolegovia - vrátane mňa - mnohé z nich nevideli na vlastné oči. Osýpky som videl naživo iba raz v živote.

Áno, mal som len jedného pacienta s osýpkami. Mnohí mladí kolegovia ich nevideli, takže keď k nim príde pacient s vyrážkou, nemusia vedieť, že sú to osýpky.

Ale to je dôkaz, že systém očkovania funguje.

To áno. Naozaj sa niektoré ochorenia objavovali len sporadicky. Ono je to tak, že čím viac niečo vidíme, tým viac na to myslíme, a tým lepšie si vieme s tým poradiť.

Ako sa rozprávať s rodičmi, ktorí nechcú dať zaočkovať svoje dieťa? O tom hovoríme s odborníkom na ďalšej strane.

O klesajúcej zaočkovanosti sa však hovorí už pomerne dlho. Ako sa to dá zvrátiť?

Trpezlivou argumentáciou, vysvetľovaním, komunikáciou a zdôvodňovaním. Inak to asi nejde. Robím v oblasti rizikového očkovania v špeciálnych situáciách dlhé roky, stretávam sa s tým. Potrebná je systematická práca, edukácia, vzdelávanie, rozprávanie o príhodách očkovania, závažnosti… Tam žiadna agresia alebo invektívy proti odporcom očkovania nepomáhajú.

Ani pokuty, ktoré môžu dostať rodičia, ak ich dieťa neabsolvuje povinné očkovanie?

Nie som presvedčený o tom, že by pokuty niečo vyriešili. Človek, ktorý odmietne dať zaočkovať svoje dieťa, dostane síce pokutu od regionálneho úradu verejného zdravotníctva, no zaplatí ju a problém, že je tu nechránené zraniteľné dieťa, sme nevyriešili. Stáva sa aj to, že ľudia dostanú bežné ovčie kiahne a priebeh ochorenia je ťažký - také prípady sme mali aj tento rok. Potom sa rodičia opýtajú, či sa tomu dalo vyhnúť. Hovoria, že keby boli lepšie informovaní, tak by dali svoje dieťa zaočkovať.

Kde sa stala potom chyba, že sa pýtajú až vtedy, keď na vlastné oči vidia, ako ich dieťa trpí? U rodiča, u pediatra?

Zodpovednosť za ochranu dieťaťa nie je len na pediatrovi, ale aj na rodičovi. Ak sa rodič zaujíma, či môže okrem očkovaní podľa národného imunizačného programu - nerád hovorím o povinnom očkovaní - svoje dieťa chrániť navyše, treba s ním hovoriť. Pediatri však čoraz častejšie čelia rodičom, ktorí nie sú ochotní diskutovať. Časť z nich akoby rezignovala a obmedzuje sa iba na imunizačný program. Ale je tu naozaj aj veľa pediatrov, ktorí s rodičmi cielene hovoria o doplnkovom očkovaní a snažia sa ich presvedčiť o jeho prednostiach.

A čo hovoríte na cielené infikovanie detí. Keď jedno dostane kiahne, deti sa navštevujú, aby sa infikovali a čo najskôr ochorenie prekonali.

Takýto nápad považujem za nesprávny až chorý. Rodič nemôže mať ani len šajnu o tom, či bude ochorenie prebiehať ľahko. Veď to dieťa môže mať nerozpoznanú poruchu imunity alebo iný zdravotný problém a potom skončí s kiahňami, ktoré sa síce považujú za bežné ochorenie, v nemocnici a s ťažkým priebehom.