Vrátim sa k pretrvávajúcim dôsledkom ochorenia – budeme ich cítiť ešte aj na budúci rok?
Za tri roky pandémie som sa naučil nehovoriť o nejakých dlhodobých víziách alebo predpovediach. Situácia sa menila až dramaticky, keď prišiel nový variant koronavírusu. Preto to ťažko predpokladať. Uvidíme, aká bude tento rok chrípková sezóna, či sa na jeseň vráti COVID-19 v nejakej lokálnej alebo väčšej epidémii. V poslednom období viacerých mesiacov sa však neobjavil nejaký zásadne zmenený agresívny nový variant koronavírusu, čo je pozítívne.
Samotný vírus tak zmutoval alebo sa oslabil?
Menil sa postupne. Podstatná časť populácie prekonala ochorenie, je vysoká zaočkovanosť - to všetko pomohlo spomaliť šírenie vírusu. Imunitný systém ľudí, ktorí ochorenie prekonali a/alebo boli proti nemu očkovaní, teraz v podstate limituje jeho výraznejšie šírenie aj mutovanie. Väčšina populácie sa stala proti nemu imúnnou, a to vedie k tomu, že má menšiu schopnosť mutovania. Nie je tu už taký priestor, aby naplno prepukol. Mnohé vedecké práce dokázali, že napríklad percento zaočkovanosti populácie je nepriamoúmerné rýchlosti šírenia vírusu a jeho mutovania. Čím je percento zaočkovanosti a prekonania ochorenia vyššie, tým nižšia je genetická variabilita vírusu aj riziko vzniku nových variantov.
Budeme sa proti koronavírusu pravidelne očkovať?
Myslím si, že istá časť populácie, najmä vysokorizikoví ľudia, teda chronicky chorí, polymorbídni pacienti s mnohými rizikovými ochoreniami, ďalej napríklad zdravotníci, sa budú asi očkovať na princípe podobnom ako pri chrípke. Každý rok sa pripravuje nová vakcína, ktorá zodpovedá namodelovanému vírusu chrípky, ktorý by mal v ďalšej sezóne prevládať. Vakcíny chrániace pred COVID-19, ktoré sa teraz používajú ako booster, teda posilňovacie, sa budú pravdepodobne tiež sezónne upravovať. Všetko nasvedčuje tomu, že toto ochorenie bude ako chrípka - bude sa objavovať lokálne a bude vyvolávať sezónne epidémie najmä u tých najrizikovejších. Lebo za roky pandémie sme sa naučili veľmi dobre rozpoznávať práve najrizikovejšiu, a teda najzraniteľnejšiu skupinu populácie.
Čím vyššie percento zaočkovanosti, tým menší priestor pre vírus. Chápu Slováci takéto argumenty? Stačí si spomenúť, čo všetko sprevádzalo a sprevádza očkovanie…
Pôvodne sme si mysleli, že táto pandémia všeobecne vzbudí záujem o očkovanie. Nebolo to tak, veď sa šírili rôzne neoverené správy a hoaxy. Ľudia si viac všímali vedľajšie príhody očkovania ako jeho reálnu účinnosť. Treba povedať, že práve detailný monitoring nielen účinnosti, ale predovšetkým vedľajších príhod viedol k tomu, že opticky sme ich vnímali výraznejšie ako pri iných vakcínach.
Viac sa hovorilo o vedľajších účinkoch?
Doteraz sa takto plošne a masívne neočkovalo proti žiadnemu ochoreniu. Pri takom kvante zaočkovaných ľudí sa vyskytovali aj vedľajšie príhody, a to aj tie závažné. To sme vedeli, ale dôležité bolo, aby sme si všímali ich reálny výskyt. Ľudia však videli, že je tu nejaká osoba, ktorá mala po očkovaní závažné komplikácie, napríklad trombózu mozgových ciev. No to, že to bola jedna osoba zo 150-tisíc zaočkovaných, to už málokto vnímal.
Čo ukázala pandémia? Zvýšil sa záujem o očkovanie? O skúsenostiach z vlastnej praxe hovorí imunológ a alergológ Miloš Jeseňák na ďalšej strane.
