Privítal nás vo svojej realitnej kancelárii v historickom centre Bratislavy. Už tri desaťročia trávi čas v hlavnom meste od pondelka do štvrtka, kde sa venuje biznisu s nehnuteľnosťami, s výnimkou času, keď bol aktívny v politike. Na konci týždňa sa presúva do Banskej Štiavnice. Tam žije s manželkou, ktorá sa stará o ich rodinný hotel a reštauráciu. ĽUDOVÍT KANÍK (57), jeden z najvýraznejších politikov druhej Dzurindovej vlády, exminister práce, fandí návratu Mikuláša Dzurindu do politiky. Uvažuje o návrate aj on?
Máte viac pracovných náplní, ste hotelier, realitný maklér, politik… Čomu sa venujete najviac?
Teraz sa hlavne venujem realitnej kancelárii. Tento rok máme tridsiate výročie vzniku. Nehnuteľnosti sú samy osebe zaujímavé, každá je iná, takže vždy je to niečo nové. Popritom sa zaujímam o veci verejné. Som podpredsedom Oblastnej organizácie cestovného ruchu v Banskej Štiavnici, som členom RÚZ a sledujem dianie v politike.
Vnútorne vás to napĺňa?
Je to pestré, takže áno. Kdekoľvek idem, či už doma, alebo vo svete, všímam si, ako sa menia veci... Keď vidím opustený alebo schátraný dom, automaticky premýšľam, čo by z neho po rekonštrukcii mohlo byť. Pracuje so mnou aj syn, dcéry si vybrali iné kariéry.
Sú vám bližšie nehnuteľnosti v Bratislave ako hotel v Banskej Štiavnici?
Keď idem do Bratislavy, myšlienky sa mi preklopia do tejto oblasti a naopak. Banská Štiavnica sa stala najkrajším mestom Slovenska, čo som veľmi rád, lebo som tomu venoval počas tridsiatich rokov hodne aktivít a času. Hotelu sa viac venuje manželka.
Ako to vyzerá po požiari?
Je to veľmi nešťastná udalosť, aká sa stane v meste možno raz za sto rokov. Bol som pri tom celý deň, videl som, ako sa oheň šíri, pomáhal organizovať ľudí, vynášal veci z galérie a z archívu spolu s množstvom ďalších dobrovoľníkov a odrážal požiar, ktorý sa preniesol aj na našu budovu. Boli sme našťastie už pripravení, mali sme na povale nachystané hadice aj hasiace prístroje a hliadkovali sme. Teraz treba rýchlo zabezpečiť budovy, ktoré boli zničené a poškodené. To sa už deje. Štiavnica začína opäť žiť svojím normálnym životom. Všetky prevádzky fungujú, hotely a reštaurácie, obchody, požičovne e-bikov sú otvorené. Na Veľkú noc prídu opäť hostia vo väčšom rozsahu. Obmedzenia sú už len minimálne.
Ľudia sa dosť často pýtajú, ako pomôcť obnove Štiavnice po požiari.
Treba ju navštíviť. To, že sa tu ubytujete, dáte si obed, kávu, prídete na víkend, to je najlepšia pomoc. Mesto chce opäť žiť naplno a poskytovať služby svojim obyvateľom a návštevníkom. Aj po požiari je to najkrajšie mesto Slovenska.
Ako dlho trávite pracovný týždeň v Bratislave, kým manželka ostáva v Štiavnici?
Tridsať rokov, alebo aj viac.
Nie je to náročné udržiavať takto vzťah? Aký to má dosah na manželstvo?
Ja si myslím, že pozitívny. Pre dlhodobé manželstvo je dobré, keď nie ste každý deň doma. Partner je vám vzácnejší a domov sa tešíte. Nie je to pre vás nejaká rutina, ktorá sa zmení na nudu, a nehľadáte spôsob, ako sa z toho vymaniť. Naopak, je príjemné vracať sa domov.
Takže to odporúčate?
Ja si myslím, že áno. Ale určite to záleží na oboch ľuďoch.
Nechýba vám politika?
Ale áno, do istej miery mi chýba. Politika je jediný spôsob, ako meniť veci k lepšiemu. Viem si predstaviť, ako by sme vedeli výrazne znížiť odvodové zaťaženie ľudí, ako by sme vedeli zreformovať spôsob výberu daní a aj okruh daní, ktoré máme. Stále máme dane z 19. storočia, len sa hráme s jednotlivými sadzbami. Ale žijeme v digitálnom veku a mali by sme tomu prispôsobiť celý finančný systém. Viem si predstaviť, ako by sme zmenili rozloženie daňového bremena, ktoré sa za celé roky postupne presúvalo viac a viac na plecia nižšej a strednej príjmovej skupiny a medzinárodné globálne korporácie, keďže majú obrovské možnosti a globalizovaný svet, minimalizujú svoje daňové zaťaženie, lebo to môžu urobiť. Mám predstavu, ako sa to dá zmeniť.
Stretli ste sa s Mikulášom Dzurindom. O čom ste hovorili?
Hovorili sme spolu, ale nie preto, aby sme sa na niečom dohodli, ale preto, aby sme spolu hovorili. Máme veľmi podobné, možno až totožné názory na politickú situáciu. To, či sa ako krajina niekam posunieme, závisí aj od jeho projektu. Potrebujeme, aby bol Dzurinda úspešný. Ja však nemám ambíciu ísť teraz do politiky. Rád pomôžem z odbornej stránky, ale neplánujem byť teraz niekde na bilbordoch alebo niečo podobné.
Prečo je podľa vás Dzurindov projekt taký dôležitý, že od neho závisí posun krajiny?
Potrebujeme zachytiť čo najväčší počet ľudí, ktorí sú na strednej a pravej strane politického spektra, a jeden prúd to nezvládne. Vzniká prúd Mikuláša Dzurindu, nazvime ho Modrí, a zároveň sa buduje aj zoskupenie Demokrati, ktoré vytvoril Edo Heger, Jaro Naď s ďalšími. Každý má svoj okruh priaznivcov. Je dôležité, aby tie prúdy nebojovali medzi sebou, aby nevykopali proti sebe vojnové sekery.
Ale začali práve tak. Jedni sú z rozpadnutej vlády a hnutia, druhí sa pohašterili hneď po prvej tlačovke.
Iba trošku, aby si vyjasnili podraz, ktorý vznikol od Miroslava Kollára voči Dzurindovi. Ale každý z nich povedal, že je to za nami, netreba to ďalej riešiť. Žiaľbohu, stávajú sa aj také veci, ale treba ísť ďalej.
Aký výtlak môže mať podľa vás Dzurindova strana?
Jeho dnes brzdí, že ešte nemá zaregistrovanú politickú stranu. Keby bol tento míľnik prekonaný, určite viac ako päť percent. Rozhovory o tom, „kto s kým“, budú určite pokračovať, bude sa zvažovať, ako vytvoriť čo najlepšie zoskupenie, ktoré by oslovilo voličov, aby sa sily spájali. Samozrejme, je to podmienené aj typológiou jednotlivých lídrov, je tam tisíce nástrah, na ktorých sa to môže pokaziť, ale buďme optimisti, že všetko sa podarí prekonať.
Existuje však aj riziko, že nové strany môžu skončiť pod hranicou päť percent, do parlamentu sa nedostanú a hlasy voličov vyjdú naprázdno.
Hypoteticky je možné všetko, ale tohto by som sa neobával. Je skoro isté, že niektoré z tých strán, ktoré sú dnes v Národnej rade, tam už po voľbách nebudú. Ale nie je to výsledkom toho, že vznikajú nové strany, ale výsledkom ich zlej práce a fungovania na politickej scéne. Oni by tak či tak neprinášali nič pozitívne. Je dobré si to uvedomiť a tie, ktoré sa budú ponárať, nech sa pripoja rýchlo, kde sa pripojiť dá, aby sa stmelili do nejakého väčšieho celku. Treba sa vrátiť k štandardne fungujúcim politickým stranám postaveným na skutočných hodnotách.
Vy teda dôverujete Dzurindovmu projektu?
Ja tomu fandím. Je to pre mňa nádej, aby to s touto krajinou nedopadlo katastrofálne. Predstava, že sa staneme guberniou Ruska, trójskym koňom Ruska v Európskej únii, je pre mňa nepredstaviteľná a pre túto krajinu by to bola totálna katastrofa.
Šesťdesiatštyri percent ľudí nechce, aby sme sa dostali pod vplyv Ruska, vyplynulo z prieskumu.
To je taký paradox, ktorý sa deje v ľudských hlavách. Na jednej strane sa nechcú dostať pod ruský vplyv. Na druhej strane si myslia, že sa to dá zabezpečiť tak, že nebudeme pomáhať Ukrajine, že nezastavíme ruské vojská čo najďalej od našich hraníc. Ak však nechceme byť pod vplyvom Ruska, musíme všetkými silami pomôcť Ukrajine, aby ruský Putinov neofašizmus bol vytlačený späť za ruskú hranicu a aby sme si tým ochránili aj našu hranicu a našu slobodu.
Ľudia majú strach z vojny.
To je pochopiteľné, ale keď mám strach, aby do môjho domu neprišli zúriví ozbrojení ľudia, ktorí budú pripravení vraždiť, lúpiť, zabíjať a znásilňovať, tak práve preto musíme byť dokonale pripravení a snažiť sa vytlačiť ich čo najďalej od našich hraníc. Nie Rusku pomáhať, aby obsadilo ukrajinské územie a dostalo sa bližšie k nášmu územiu. Veď to nedáva logiku.
V súčasnosti má najviac hlasov podľa predvolebných prieskumov Smer a nasleduje Hlas. Vidíte možnú spoluprácu?
Fico ako jediný z európskych premiérov chodil na Putinove oslavy, kde v kolektíve diktátorov z Ázie kládol vence v rámci ruského sviatku konca vojny a ignoroval európsky sviatok ukončenia 2. svetovej vojny. Úplne ostentatívne. Jeho kolaborácia s krajinou, ktorá Slovensko považuje za nepriateľa, je úplne zjavná.
Pellegriniho vidím ako oportunistu. Vyšiel zo Smeru a všetci jeho členovia tiež, teda to vidím tak, že on nebude mať problémy zostaviť so Smerom vládu. Bude to prezentovať, že by možno chcel zostaviť vládu bez Smeru, ale nakoniec mu to vyjde, že bez Smeru to nešlo. Doplnia to Republikou a Sme rodinou.
V minulosti ste podporovali SaS. Ako vidíte ich pozíciu?
Myslím, že SaS svoju šancu nevyužila tak, ako mala. V najhoršom možnom momente to vždy pokazí nejakým geopolitickým chaosom, ktorý má Rišo Sulík v hlave. Nestavil by som na to, že sa určite dostanú do parlamentu.
A ako vnímate OĽaNO?
OĽaNo je zoskupenie náhodne pozbieraných ľudí. Názorovo a hodnotovo je to diferencovaná skupina, veľmi ťažko odhadnuteľná. Matovič vždy robí „one man show“, lebo čo iné im ostáva. Nemôžu sa oprieť o žiadne hodnoty, tak robia, čo im Igor povie, a zdvihnú za to ruky. Potom sa im to pred voľbami vždy rozsype, rozpadne. Toto nie je demokratická strana.
Povedzte ako bývalý minister práce, komu sa podľa vás na Slovensku dobre žije, pre koho je tento štát vhodný na spokojný život?
Tento štát má byť vhodný pre všetkých. Má myslieť aj na ľudí, ktorí patria k slabšej príjmovej skupine, ale musí im vytvoriť podmienky. To je dobrý sociálny systém, ktorý motivuje ľudí k tomu, že práca sa oplatí.
Ako je to v skutočnosti?
Žijeme z podstaty a reforiem, ktoré sa zaviedli práve za druhej Dzurindovej vlády. Tie, ktoré som ja mal na starosti, chvalabohu, poväčšine pretrvali, aj keď boli rôzne torpédované a deformované.
Zaviedli ste daňový bonus. Ste spokojný s tým, že dnes viac pomáha vyššie príjmovým ľuďom a dvesto eur z bilbordov Igora Matoviča nízkopríjmové rodiny nedosiahnu?
To však malo byť naopak, bonus v čase zavedenia počas môjho ministrovania motivoval najnižšie príjmové skupiny pracovať, zvyšoval a dopĺňal ich príjem. Bonus bol zavedený ako pomôcka, aby sa ľudia znova dostali na trh práce. Dnes? Žiadnych dvesto eur sa nepridalo, ľuďom sa to zosekalo, bohatým pomáha viac ako chudobným. To treba napraviť.
Neplánujete teda kandidovať do parlamentu, ako ste sa vyjadrili, ale ako ministra si viete sám seba v budúcnosti opäť predstaviť?
Nič také v budúcnosti nevidím, ani sa tým nezaoberám. Neviem, ako by sa to mohlo stať.
