Tomáš Drucker viedol rezort zdravotníctva ako krízový manažér v tretej vláde Roberta Fica od roku 2016 do roku 2018. V rozhovore sa dozviete, prečo je slovenské zdravotníctvo na pokraji kolapsu, ako by mal štát nastaviť vzťahy s neštátnymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ale aj či nám peniaze z Plánu obnovy pretečú pomedzi prsty.

Od roku 2018, kedy ste opustili kreslo ministra zdravotníctva, prešlo 5 rokov. Ako si vysvetľujete, že je zdravotníctvo v súčasnosti na pokraji kolapsu?

Príčina je v absolútnom amaterizme a neschopnosti už počas ministra Mareka Krajčího, kedy z rezortu odišlo veľa odborníkov, vrátane celého Inštitútu zdravotnej politiky. Na ministerstvo boli dosadení ľudia na základe náboženského presvedčenia. Sám som veriaci človek, ale viera je osobná záležitosť a odborné pozície takto obsadzovať nemôžete. Spôsobilo to reťazovú reakciu. Ak máte napríklad nezhody s lekárskym odborovým združením, je potrebné konať a nie nechať problémy niekoľko mesiacov bokom. Je to diletantizmus a amaterizmus ľudí, ktorí nastúpili s vládou Igora Matoviča a pokračovalo to vládou Eduarda Hegera.

Keď spomíname lekárov, na jeseň minulého roka hrozili pre zlepšenie svojich podmienok hromadnými výpoveďami. Časť verejnosti a politikov ich dokonca označili ako vydieračov. Čo si o tom myslíte?

Boli už v úzkych. Je prirodzené, že si vypýtali viac peňazí. Ale nie je to iba o tom. Musíme vytvoriť podmienky pre vzdelávanie lekárov, ale aj pre mladých ľudí. Veď mnohí z tých najšikovnejších nám odchádzajú zo Slovenska do Čiech. Tam vyštudujú a zostanú žiť. Ľuďom rozumiem, že sa im prístup lekárov nepáčil, ale je zodpovednosťou premiéra a ministrov zdravotníctva a financií, aby sa takáto zbytočná priepasť medzi lekárom a pacientom nevytvorila.

Ďalšia dotácia pre VŠZP

V súčasnosti sa hovorí o ďalšej finančnej injekcii pre štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu v sume 200 miliónov eur. Za posledné tri roky bola už dofinancovaná viackrát a napriek tomu každý rok generuje stratu. Kde sa tie peniaze podľa vás strácajú?

Výborná otázka. Som až prekvapený, že sa na to pýtate, pretože mám pocit, že to tu nikomu neprekáža. Nemyslím si však, že štátna poisťovňa má byť v zisku, aby sa na úkor pacienta šetrilo. Pri súčasnom stave ale môžeme hovoriť o absolútne chabom manažmente poisťovne, ale aj v samotnom systéme financovania zdravotníctva. Ako je možné, že manažment zotrval na svojich pozíciách? Ja by som tam nezostal. Ak by som mal byť zodpovedný za riadenie tejto inštitúcie v týchto číslach, radšej odídem.

Situácia vo VŠZP je podľa medializovaných informácií údajne taká zlá, že už v lete nebude môcť preplácať niektoré zdravotnícke výkony. Robert Fico hovorí o možnom kolapse poisťovne. Myslíte si, že je reálny?

Neverím tomu, že štát dopustí, aby tu skrachovala najväčšia zdravotná poisťovňa. A oni to dobre vedia. To je na tom najhoršie, že tu každý na všetko kašle. Napokon to aj tak zaplatí štát. Škody, ktoré sa napáchali, by mali byť zosobnené.

Sme teda pri hmotnej zodpovednosti. Potrebujeme pre jej prípadné vyvodzovanie nové pravidlá?

Na jednej strane áno, ale na strane druhej je potrebné vysvetľovať a poukazovať na to, aby ľudia garnitúre po roku 2020 vo voľbách vystavili vysvedčenie a poslali ich do minulosti. Potrebujeme sa vysporiadať s touto šaškárňou a amaterizmom.

Nemocnice Rázsochy a Martin v nedohľadne

Veľkým otáznikom sú v súčasnosti aj peniaze z tzv. Plánu obnovy, ktoré mali byť určené napríklad na výstavbu nemocníc v Martine, alebo na bratislavských Rázsochách. Ak nastúpi po predčasných voľbách nová vláda, podarí sa ich ešte získať?

Toto je obrovská hanba pre Slovensko a ďalšia zbabraná príležitosť. Vyše rok a pol upozorňujeme na termíny, ktoré si dokonca vláda sama schválila a neskôr aj presúvala. Ak ešte môžeme tieto peniaze použiť kdekoľvek v zdravotníctve, tak to urobme. Prečo sa orientujeme iba na cement a železo, keď sa dajú použiť efektívnejšie. Napríklad na otázku nedostatočného počtu lekárov. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme o ne neprišli.

Vieme teda ešte stihnúť hraničné termíny?

Určite áno. S veľkou pravdepodobnosťou už nie na výstavbu univerzitných nemocníc, aj keď tie sa postaviť musia. Premrhali sme mimoriadnu príležitosť, že nám niekto daroval obrovské peniaze, ktoré mohli posunúť slovenské zdravotníctvo vpred a opäť to niekto zbabral a o peniaze sme prišli.

Macošský prístup štátu k súkromníkom

Keď sa pristavíme pri Nemocnici Bory, štátna VŠZP má v nej zazmluvnené iba ambulancie, ale nie operačné úkony, či ďalšie zákroky. Ako by mal štát nastaviť svoj vzťah k súkromným zdravotným poisťovniam?

Je jednoznačne úlohou zdravotných poisťovní, aby svojim poistencom poskytli dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť. V tomto prípade štát zneužíva svoje postavenie.

Je v tom politika?

Som presvedčený, že áno. Keď som bol ministrom, zástupcovia finančnej skupiny Penta boli na ministerstve s celým tímom odborníkov, s ktorými sme diskutovali o novej nemocnici, ktorá by zapadala do širších plánov. Pacientovi je jedno komu nemocnica patrí, dôležité je pre neho kvalitné a dostupné vyšetrenie. Ak štát nie je ochotný dať 150, 200, či 300 miliónov na výstavbu nejakej nemocnice, urobí to súkromník a my sa tomu nemôžeme brániť. Považujem za dobré, že tu máme aj súkromníkov, aby sa štát viac snažil. Som rád, že sa Nemocnica Bory postavila. Považujem ju za modernú, ale nie vzdelávaciu, ako by boli Rázsochy.

Čo je podľa vás potrebné urobiť ako prvé po voľbách, aby bola zdravotná starostlivosť kvalitnejšia, dostupnejšia, aby sa napríklad skrátili čakacie doby na zákroky?

V prvom rade je potrebné mať kvalitných ľudí. Strana Dobrá voľba sa spojila s Hlasom-SD, aby sme vytvorili najlepší a najsilnejší tím. Máme tú schopnosť a aj kvalitný program, aby sme zmeny presadili. Sú to ľudia, ktorí majú skúsenosti priamo zo sektoru zdravotníctva, z riadenia rezortu, ale aj z poisťovní. Majú za sebou výsledky a dokážu to.

Celý rozhovor s Tomášom Druckerom v relácii Karty na stôl si môžete pozrieť aj tu.