Ak zadáte názov obce Čierny Balog do vyhľadávača, vyskočia vám odkazy v rôznych svetových jazykoch. Vysvetlenie je jednoduché. Horehronská dedina sa po celej planéte preslávila vlakom prechádzajúcim cez štadión priamo počas futbalových zápasov.
Zahraničné stopy však nenájdeme iba pri tomto slovenskom unikáte, no aj pri tamojšom lyžiarskom stredisku. Za piatimi zjazdovkami totiž stojí známe ruské meno – Michail Vadimovič Koržujev. Renomovaný inžinier si reputáciu vybudoval hlavne v leteckej spoločnosti vyrábajúcej stíhačky MiG, v ktorej sa koncom deväťdesiatych rokov stal šéfkonštruktérom a generálnym riaditeľom.
Hoci sa táto informácia do médií zatiaľ nedostala, pre miestnych nejde o žiadne tajomstvo. „O tom, že bol riaditeľom závodu na výrobu stíhačiek MiG, obyvatelia vedia. V lyžiarskom stredisku funguje aj letecký trenažér na tieto stroje,“ povedal pre PLUS 7 DNÍ starosta Čierneho Baloga Michal Vetrák. Ako však dodal, s ruským inžinierom sa osobne nikdy nestretol.
Cez lotyšskú spoločnosť
Vlastnícke pozadie voľnočasového areálu je pomerne jednoznačné. Všetky pozemky pod skicentrom vlastní miestna eseročka Black Forest Ski Resort, ktorej spoločníkom je okrem Koržujeva lotyšská akciovka Service four Seasons SIA. Tá sídli v prímorskej Jūrmale neďaleko hlavného mesta Riga.
V oficiálnych registroch pobaltského štátu sme zistili, že konečným užívateľom výhod a jediným spoločníkom firmy s vyše dvojmiliónovým kapitálom je vrcholový inžinier Koržujev. Do marca 2022 bol aj členom predstavenstva po boku krajana Viktora Koblova, no po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu sa obaja z týchto pozícií stiahli.
Miesto predsedu predstavenstva zastáva od založenia podniku v roku 2013 lotyšský právnik Igors Dživaga, ktorý je zároveň prokuristom slovenskej eseročky. PLUS 7 DNÍ ho zastihlo na profesionálnej sociálnej sieti LinkedIn. Po úvodnej otázke, prečo máme záujem o tieto firmy, a našej odpovedi však odmietol komentovať aktivity Koržujeva či históriu spoločností.
„Nemôžem vám s tým pomôcť,“ dvakrát sucho odvetil.
Podľa novinárov Pobaltského centra pre investigatívnu žurnalistiku Re:Baltica, s ktorými sme komunikovali, Dživaga a jeho podnikanie zatiaľ nie sú predmetom hlbšieho záujmu tamojších médií.
Za eseročkou však nie sú iba cudzinci. Ďalším dôležitým človekom v jej štruktúre je konateľ spoločnosti Black Forest Ski Resort Matej Polák. Ten bol podplukovníkom Ozbrojených síl Slovenskej republiky a dve dekády hlavným inžinierom leteckej základne v Sliači, ako to pre PLUS 7 DNÍ telefonicky potvrdil. Na fotografii zverejnenej v článku denníka Sme z roku 2009 ho vidieť práve na tomto letisku, ako sa pozerá na model MiG-29.
Koržujeva spoznal práve vďaka týmto lietadlám. Stretli sa prvýkrát v roku 1994, keď Rusi v rámci deblokácie dlhu dodali Slovensku druhú várku stíhačiek MiG. Od decembra 1995 do januára 1996 našej krajine poskytli sedem strojov. Ako však spresnil, už dva roky nie je s ruským občanom v kontakte, no potvrdil, že je štatutárom eseročky pre tento vzťah prameniaci v deväťdesiatych rokoch.
Solídne výsledky
Útroby čiernobalockej firmy odkrývajú nemalé imanie. V obci vlastní až päťdesiatdva parciel, na ktorých stojí osem budov – koliby, sklady, ubytovacie objekty, bufet či sociálne zariadenia. V poslednej súvahe z roku 2021 podnik uvádza, že jeho pozemky a stavby na nich majú hodnotu viac ako 2,3 milióna eur. Predstavujú takmer celý majetok spoločnosti.
Hospodárenie firmy sa počas pandémie prepadlo. Na ilustráciu, kým sa výnosy od roku 2015 do roku 2019 držali nad úrovňou stotisíc eur, počas koronarokov 2020 a 2021 sa znížili až na 24-tisíc eur. Vlastník lyžiarskeho strediska nikdy nebol v zisku, čo však neznamená, že spoločnosť nie je životaschopná. Najdôležitejší ukazovateľ finančného zdravia podniku – vlastné imanie, čiže rozdiel medzi jeho majetkom a záväzkami – bol v čase poslednej uzávierky pred dvoma rokmi v solídnej výške 2,18 milióna eur.
Špecialista na techniku
A kto je vlastne ruský inžinier, strojca migov, ktorého pozná celý Čierny Balog? PLUS 7 DNÍ sa detailnejšie pozrelo na profesionálnu púť Michaila Vadimoviča Koržujeva. Narodil sa v roku 1955 v meste Ramenskoje približne tridsať kilometrov juhovýchodne od Moskvy a už ako dvadsaťročný začal pracovať v Leteckom vedeckom výrobnom koncerne, ktorý sa špecializuje na údržbu techniky.
Po absolvovaní Moskovského leteckého inštitútu v roku 1982 viedol servis, sektor a oddelenie letovej skúšobnej stanice v Leteckom vedecko-priemyselnom komplexe Anastasa Ivanoviča Mikojana. Rokmi komplex menil meno, dnes ho lepšie poznáme pod názvom Ruská letecká spoločnosť MiG.
Ruský inžinier je uznávaným odborníkom v oblasti palubnej avioniky, rádionavigačných systémov a ich integrácie, počítačovej techniky a elektronických displejov. Integrované práce na tvorbe nových systémov palubného vybavenia a verzií lietadiel MiG-29 a MiG-‑AT napríklad prebiehali pod jeho priamym vedením.
Koržujev tak rýchlo vystriedal funkcie, až sa nakoniec stal v septembri 1997 zástupcom generálneho riaditeľa a od januára ďalšieho roka generálnym riaditeľom. Na tejto stoličke zostal dva roky. Od roku 1999 sa stal generálnym riaditeľom spoločnosti JSC Russian Avionics a od roku 2005 bol predseda jej predstavenstva. Či stále zastáva tieto pozície, sa nám nepodarilo zistiť.
