Tuhé znečisťujúce látky sú drobné, voľným okom nepostrehnuteľné častice, ktoré vám zákerne vlezú do pľúc, preniknú do krvného obehu, usadia sa v tele a pomaly vás zvnútra rozožierajú. Sú zodpovedné za alergie, dýchacie problémy aj nádorové ochorenia. Ružomberok je miestom, kde tohto svinstva v ovzduší poletuje najviac na Slovensku. Ak si k tomu prirátame smrad z miestnej celulózky, za ktorou stojí Juhoafrická korporácia Mondi, neustále zvyšovanie výroby alebo ich zámer spaľovať priemyselný kal v kotle, nie div, že situácia domácim dvíha adrenalín.

Emisie rastú

Ružomberok nesmrdel odjakživa. Boli časy, keď do malebnej Liptovskej kotliny, obklopenej Malou Fatrou, Nízkymi Tatrami a Chočskými vrchmi, prichádzali astmatici na liečebné pobyty. Tí, ktorí si to náhodou pamätajú, sa už len trpko pousmejú. Podľa nich továreň na výrobu papiera celý región zdegradovala na začmudenú zapáchajúcu dolinu a tabuľu, ktorá návštevníkov upozorňuje, že vstupujú do mesta turizmu, pokladajú za výsmech. Dnes sa región „honosí“ alarmujúcim počtom alergikov, ľudí trpiacich pľúcnymi i onkologickými ochoreniami. Napriek tomu fabrika tróniaca na okraji mesta veselo zvyšuje výrobu celulózy z pôvodných 200-tisíc ton pred ôsmimi rokmi až na súčasných 520-tisíc ton, rastie počet emisií vypúšťaných z jej komínov a množstvo znečisťujúcich látok v ovzduší sa tu od rekonštrukcie v roku 2005 zvýšilo takmer päťnásobne!

Ružomberčania svoje bremeno niesli trpezlivo. Až kým sa nedozvedeli, že nový kotol, ktorý celulózka plánuje, umožní zvýšenie výroby o ďalších šesťdesiattisíc ton a že ďalší kotol určený na likvidáciu biomasy má spaľovať aj odpadový kal, ktorý už fabrika nemá kam vyvážať. Z výpočtov odborníkov na životné prostredie vyplýva, že by tým množstvo exhalátov vzrástlo o tretinu. Nepomáhajú protesty poslancov, ochrancov životného prostredia ani negatívne stanoviská odborníkov z Okresného úradu životného prostredia v Ružomberku.

Mesto turizmu?: Ružomberčania pokladajú tabuľu na kraji mesta za zlý vtip. Foto: Juraj Roščák

Kto je vinník?

„Po tom, čo sa koncern Mondi dostal k väčšinovému balíku akcií celulózky, niet s ním rady,“ hovorí nám jeden z členov komisie pre ovzdušie na ružomberskom mestskom úrade, ktorý si neželá byť menovaný. „Prachové častice, ktoré spôsobujú rakovinu pľúc, u nás počas inverzných dní vysoko prevyšujú slovenské i európske hraničné hodnoty. Pritom inverzia sa tu drží viac než tretinu roka. A viete, čo v komisii riešime? Hľadáme všemožných pôvodcov znečistenia, len nie hlavného vinníka. Kúrenie v domoch, splodiny z automobilovej dopravy či malé lokálne zdroje pro-dukujú zhruba tridsať percent exhalátov. Kde je zvyšok?“ Presnejšie údaje vrátane oficiálnych tabuliek, kde sa uvádza množstvo emisií vypúšťaných do ovzdušia celulózkou i počet prekročení povolených hodnôt, nám ponúka odborník na životné prostredie a aktivista občianskeho združenia Ochrana ovzdušia dolný Liptov, ktorý chce tiež ostať v anonymite. Poukazuje i na nebezpečenstvá, ktoré vyplývajú z vybudovania nového regeneračného kotla či spaľovania kalov s biomasou. Hoci vedenie celulózky oficiálne prezentuje spoločné spaľovanie ako energetické zhodnocovanie priemyselného odpadu na teplo, aktivista ich tvrdenia pokladá za uhýbací manéver. „Ich kotol na biomasu je konštrukčne nevyhovujúci. Nespĺňa ani požadovanú teplotu, ani zádržnú dobu. A vplyv na životné prostredie? Podľa projektových údajov pôjde do spaľovacieho procesu o 4 500 ton odpadu viac a množstvo popolčeka vypusteného do ovzdušia sa zvýši o tretinu. V porovnaní s rokom 2008 o osem ton. Aj bez toho Ružomberok dlhodobo trápi najvyššia prašnosť na Slovensku.“

Podľa neho by sa priemyselný kal mal využívať tak ako doteraz - na výrobu kompostov a v lesníctve na rekultiváciu. Je to zložitejšia cesta, ale šetrnejšia k životnému prostrediu i zdraviu obyvateľov. Jeho energetické zhodnocovanie je nezmysel a občianske združenie sa domnieva, že papierenský koncern si takto dláždi cestičku k schváleniu klasickej spaľovne komunálneho odpadu z mesta i okolia.

Budeme platiť?

„Ľudia sa sem v minulosti sťahovali pre dobré podnebie a horské prostredie. Dnes to už nie je pravda,“ dodáva lekárka Eva Svozilová. „V súčasnosti tu každý tretí človek trpí alergickými poruchami. V posledných rokoch sa výrazne rozšírili zápaly spojiviek, kožné choroby, problémy s dýchacími cestami aj nádorové ochorenia.“ Spolu s občianskym združením bojujú proti ďalšiemu znečisťovaniu aj poslanci ružomberského mestského zastupiteľstva združení v poslaneckom klube Ružomberok bez korupcie. „Pobúrilo nás, že mesto vydalo súhlasné stanovisko k zámeru spoločne spaľovať kaly bez schvaľovania v zastupiteľstve. S tvrdením, že nejde o zásadné otázky života občanov,“ hovorí dvojica zástupcov občanov Martin Alušic a Juraj Kurňavka. Alušic je presvedčený, že vedenie mesta postupovalo nesprávne, a preto je jeho stanovisko neplatné. Tým skôr, že podľa územného plánu je na území Ružomberka vylúčená výstavba akejkoľvek spaľovne. „Oni síce tvrdia, že nič nejdú stavať a odpad budú spaľovať v existujúcom kotle, ale to je argument, ktorý neobstojí. Spaľovanie kalov odmietli aj pracovníci obvodného úradu životného prostredia, jeho prednosta však ich rozhodnutie zmenil a s projektom súhlasil. Na základe toho ho povolila aj Slovenská inšpekcia životného prostredia v Žiline.“

Zároveň upozorňuje, že takéto konanie inštitúcií bude mať za následok nielen zhoršenie zdravotného stavu obyvateľstva, ale tiež načrie do ich peňaženiek. „Slovensko malo v minulom roku výnimku na prekračovanie množstva tuhých znečisťujúcich látok z priemyslu (TZL) s tým, že musí prijať opatrenia na ich zníženie,“ vysvetľuje. „Ak si však štátne orgány pod týmito opatreniami predstavujú povolenie zvyšovania výroby a prevádzky spaľovne, daňoví poplatníci sa budú musieť skladať na mastnú pokutu, ktorú nám nadelia inštitúcie Európskej únie.“

Kotol má byť prínosom

Hovorca Mondi SCP Ľubomír Čech odmieta tvrdenie, že by ich fabrika bola hlavným zdrojom prachu v okrese. „Náš podiel prijímame, no súčasne upozorňujeme, že prechod mnohých rodinných domov na kúrenie tuhým palivom a extrémna intenzita dopravy v Ružomberku má taktiež svoj podiel,“ reaguje. „Na celkových emisiách prachu sa podieľame asi pätnástimi percentami.“ Nesúhlasí s tým, že by nový kotol mal byť pre región hrozbou. „Zvažovaný regeneračný kotol, ktorý vracia chemikálie do výroby a popri tom vyrobí zelenú energiu, bude, naopak, prínosom. Ekologická záťaž spôsobená našou prevádzkou sa napriek mierne vyššej výrobe jednoznačne zníži. Nové technológie budú mať lepšiu účinnosť a emisie poklesnú.“

Ako pokračuje, na spoločné spaľovanie biokalu budú využívať existujúci kotol, v ktorom v súčasnosti likvidujú kôru zo stromov. „Je to bežná prax v západnej Európe. Napríklad Švajčiarsko likviduje takmer všetok biokal týmto spôsobom. V našom sesterskom podniku v Rakúsku to robíme už mnoho rokov bez akýchkoľvek problémov.“ K tomuto bodu sa nám opäť vyjadrili poslanci Martin Alušic a Juraj Kurňavka. „Treba zdôrazniť, že rakúske investície len do filtrov pri takýchto kotloch sú niekoľkokrát väčšie ako celá investícia do kotla v Ružomberku, takže do ovzdušia nejde toľko emisií,“ pripomínajú. „A vo Švajčiarsku si asi nevyberú najhoršie miesto v krajine na takýto zámer a neprekrývajú to rečami o zelenej energii. Vykrúcajú sa roky a popri tom Ružomberčania trpia. Mimochodom, prezident Mondi SCP v Ružomberku nebýva.“

Skoré rána: Pohľad na mesto pôsobí deprimujúco. Foto: Archív OODL

Kam s ním?

Využívanie odpadu ako hnojiva sa podľa Čecha neosvedčilo. Na polia sa totiž dá umiestňovať len v určitých obdobiach a v obmedzenom množstve. „O chvíľu by boli zahnojené všetky polia a opäť by tu bola otázka, kde ho počas roka uskladniť. Doteraz sme vozili biokaly na rekultiváciu starých lomov, ale vzdialenosť sa čoraz viac predlžuje a možnosti nám dochádzajú. Dnes vozíme kaly až na Žitný ostrov. Museli sme nájsť trvalo udržateľnú alternatívu. A tou je spoločné spaľovanie.“ Priznáva, že nejde o energeticky najatraktívnejšie palivo, ale prioritne riešia, kam s ním. Zároveň upozorňuje, že ak poľnohospodári použijú takéto zmesi, stratia nárok na dotácie z Európskej únie. To znamená, že ani oni sami o túto komoditu údajne nemajú záujem.

Na vine je doprava

Za jeden z problémov v Ružomberku sa považuje aj zápach z čistiarne odpadových vôd, ktorá tiež patrí papierenskému koncernu. Hovorca zdôrazňuje, že sa v nej nečistia len odpady z výroby. „Asi tretina pochádza z mesta a okolitých obcí. Len posledná investícia na zlepšenie prekysličenia nádrží a elimináciu zápachu nás stála 640-tisíc eur. Okrem toho sme prekryli existujúce prívodné kanály a odsávame výpary do biofiltra. Do čističky už smerovali milióny eur. Situácia je oproti minulosti neporovnateľne lepšia.“ Primátor Ružomberka Ján Pavlík tvrdí, že zdrojom vysokej prašnosti v meste nemôže byť jeden subjekt. „Jedným z najväčších zdrojov tuhých znečisťujúcich látok je doprava,“ reaguje. „Vzhľadom na to, že mesto leží na križovatke východ - západ, sever - juh, si myslím, že to je príčina, pre ktorú patrí medzi najprašnejšie na Slovensku.“ Dodáva, že procesu vydania príslušných povolení na energetické zhodnocovanie kalov z priemyselnej výroby celulózky predchádzalo viacero správnych úkonov už od roku 2007. „V auguste 2008 sme zabezpečili verejné prerokovanie k navrhovanej činnosti. Taktiež sme o podstatnej zmene integrovaného povolenia, týkajúcej sa kotla na biomasu, informovali vyhláškou v marci 2011. Občania teda mali niekoľkokrát možnosť vyjadriť sa k danej problematike. Po dopyte poslancov sme zaradili každú požiadavku zo strany Mondi SCP na podstatnú zmenu výroby aj do rokovania mestského zastupiteľstva.“

Rozčarovaní

Tí, s ktorými sme hovorili, si myslia, že postup mesta ani koncernu nie je v poriadku. „Žijem v Ružomberku od narodenia a keďže som dlho pracoval v celulózke, viem, čo sa vypúšťalo do ovzdušia,“ hovorí Igor Benko. „Súčasná situácia mi pripomína tú spred dvadsiatich rokov. Predtým sa vozilo drevo železnicou a denne vykladali do dvesto vagónov. Teraz sa výroba podstatne zvýšila a do Mondi jazdia stovky nákladných áut denne. Ráno vstávam skoro a vidím, čo všetko ide z komínov. Vďaka inverzii počas zimných mesiacov ťažké plyny spôsobia, že sa tu nerozjasní za celý deň. Je to katastrofa. Pred časom tu boli známi zo Švajčiarska. Keď videli fabriku priamo v meste, boli presvedčení, že tu určite máme kúrenie zadarmo. Ako protihodnotu za to, že nám ničia ovzdušie. Len sme sa zasmiali.“

K bývalému žeriavnikovi sa pridávajú ďalší. Nadávajú na smrad z fabriky aj z čističky. Stanislav Klouček žije v jej blízkosti a len krúti hlavou. „Ani okná nemôžeme otvárať, taký je tam zápach,“ hovorí. „Samozrejme, ešte horšie je to, čo nesmrdí.“ Krátku návštevu absolvujeme aj v obci Lisková, ktorá vždy bola exhalátmi z celulózky zasiahnutá najviac. Práve preto tu pri miestnom úrade osadili informačnú tabuľu, ktorá ukazuje hodnoty imisií v ovzduší. „Nám sa nezdá, že to meria dobre,“ hovorí obyvateľ obce Ján Pápež. „Veď hodnoty sa vôbec nemenia, stále je tam to isté.“ Ďalšia Liskovčanka Jana Jurgošová dodáva, že po namontovaní filtrov zápach nie je taký intenzívny. „Ale vzduch tu je ťažký. My sme si už zvykli, domy sa tu však prestali predávať. Nie je tu dobré miesto na život.“ Pri spomínanej informačnej tabuli oslovujeme staršiu ženu. Tá rezignovane mávne rukou. „Choďte sa pozrieť, ako tu vyzerajú stromy,“ radí nám Margita Marková. „Sú spolovice spálené, listy majú lepkavé. Smrad už veľmi necítiť, ale prostredie nie je dobré. Všetci tu mrú na rakovinu. Aj môj švagor na ňu zomrel. A dnes som sa u lekára dozvedela, že mám rakovinu aj ja...“

Možné sankcie

O vyjadrenie sme požiadali aj prednostu Obvodného úradu životného prostredia v Ružomberku. Ten sa k situácii odmietol vyjadriť a odkázal nás na Slovenskú inšpekciu životného prostredia v Žiline. Ani tam sme nepochodili, pracovníčka, ktorá sa zaoberá spoločnosťou Mondi SCP, má dovolenku a nikto iný sa nám k problému nedokázal vyjadriť. Svoj pohľad nám poskytol nezávislý ekológ Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy - CEPTA. Na zvýšenej prašnosti sa v zime môžu podieľať domáce spaľovne tuhého paliva asi do dvadsať percent. Až štyridsiatimi percentami by mohla prispievať celoročne doprava, keďže ide o tranzitné mesto. Hlavný podiel však stále ostáva na priemyselných zdrojoch. „Na presné definovanie ich podielu prašnosti je potrebná dôkladná inventarizácia - dáta od malých, stredných a veľkých znečisťovateľov, hydrometeorologické údaje, bilancia dopravy a kalkulácia emisií z nej, ako aj chemické analýzy pre horizont minimálne jedného roka.“ Bez takejto analýzy ťažko tvrdiť, kto sa ako podieľa na množstve emisií v ovzduší. „Nemalo by sa povoliť žiadne rozširovanie výroby, nielen pre Mondi SCP, ak zámer prinesie čo i len malé zhoršenie kvality ovzdušia,“ zdôrazňuje ekológ. „Podniky majú hľadať prostriedky na znižovanie negatívneho vplyvu na zdravie obyvateľov a životné prostredie. Inverzné oblasti, ako Liptovská kotlina, určite nie sú vhodné na budovanie akýchkoľvek spaľovacích technológií.“ Ak sa v meste Ružomberok prekračujú limity EÚ, mesto či okres má mať prijatý program znižovania prašnosti, v ktorom musia byť definované účinné opatrenia vrátane zákazov na znižovanie znečistenia ovzdušia zo všetkých dôležitých zdrojov. Ak opatrenia prijaté nie sú alebo sú iba kozmetické a neprinášajú očakávané výsledky, môže mesto sankcionovať EÚ, prípadne štát.