<p>reportáže zo Slovenska, zdravotníctvo</p>

Peter Kubínyi

Nepokosený, tráva nad kolená, medzi ružami burina, sem-tam nejaký urastený bodliak. Z lavičiek zišla farba, dosky sa pod zadkom prehýbajú, prípadne tam ani nie sú. Amfiteáter pri bývalej kaviarničke, ktorá už od 90. rokov minulého storočia nie je kaviarničkou, ale nesie názov napísaný červenými písmenami „Klub Messalina“, je na tom ešte horšie. Práchnivé drevo na sedadlách, z ktorého už vyrastá burina, hniloba, mach… Mačacie hlavy, ktorými bol vyložený, povytŕhané, buď rozhádzané po okolí alebo ukradnuté. Bývalé verejné záchody počmárané graffiti, pne vypílených stromov… To je dnešný obraz Sadu Janka Kráľa! Prvý verejný park v strednej Európe, rarita! Záhrada pre 150-tisíc obyvateľov Petržalky alebo predzáhradka bratislavského obchodného domu, ako chcete.

Začalo sa to v roku v&nbsp;1775, keď na brehu Dunaja vyťali stromy, aby mohli vysadiť nové aleje v tvare osemramennej hviezdice Sternallee. Náš park vznikol skôr než viedenský Prater, ktorý sprístupnili verejnosti až o rok neskôr a&nbsp;je starší než londýnsky Marylebone Regent's park, ten je až z roku 1804. Predbehli sme aj Prahu, kde Kráľovskú oboru otvorili tiež v roku 1804!

Sternallee mala svoje srdce tam, kde dnes stoji pamätník Janka Kráľa. Odtiaľto sa do lužného lesa rozbiehali dve jelšové a topoľové aleje a po jednej javorovej, vŕbovej, brestovej a jaseňovej. Bratislava pobila Francúzov s ich symetrickými parkami, objavili sme čosi nové. A roku 1868 sme zasa raz triumfovali, keď sa v srdci alejí zjavili záhony s kvetinovou výsadbou. To dovtedy tiež nikomu nezišlo na rozum.

Roku 1827 tu otvorili známu kaviareň Aukaffeehaus. O rok neskôr pribudlo drevené divadlo - Aréna. Čoskoro ho zasa zatvorili a vybudovali ďalšiu drevenú arénu. Povolenie na jej výstavbu dal gróf Pálffy. V šesťdesiatich rokoch devätnásteho storočia postavili v parku vodomet, vybudovali petržalské korzo, okružnú cestu na jazdu kočom, pri kaviarni vyrástol hudobný pavilón. Roku 1871 sem preniesli z mesta viacero sôch. Flóru, Artemis, Tritóna, Diana... A do východného kúta parku umiestnili pôvodnú gotickú vežu františkánskeho kostola. Kostol prestavovali a túto vežu by nová konštrukcia jednoducho neuniesla.

Koncom devätnásteho storočia v parku pribudli aj vtedy nesmierne moderné športoviská. Dostihová dráha, športový štadión, lodenice veslárskeho klubu, v zátoke za Arénou kúpalisko Lido. A namiesto veľkej asfaltovej plochy pod dnešným Starým mostom, ktorá v súčasnosti slúži ako parkovisko, boli tenisové dvorce.

A čo máme dnes? Pozrite si naše fotografie i video, hovoria viac než slová &gt;&gt;