Venuje sa hlavne súdnictvu a slovenskej mafii.

Ľudmila Lacková

Jozef Habočík

Sám obávaný bos šialených sátorovcov číhal krátko pred Vianocami v&nbsp;roku 2006 na&nbsp;35-ročného podnikateľa Romana Krajčiho v&nbsp;Prievidzi. Ľudovít Sátor chladnokrvne počkal, kým Krajči vystúpi z&nbsp;audiny. Vtedy si kľakol na&nbsp;zem a&nbsp;namieril automatickú zbraň na&nbsp;jeho hlavu. Krajči bol k&nbsp;nemu otočený chrbtom, nestihol spraviť ani jediné obranné gesto. Skôr ako si mohol uvedomiť, čo sa deje, padol bezvládne na&nbsp;zem. Po&nbsp;prvých siedmich ranách vystrelených vo dvoch dávkach sa Sátor postavil. Podišiel priamo ku Krajčimu, pozrel sa do&nbsp;jeho tváre, z&nbsp;ktorej už unikal život, a&nbsp;len pre istotu napálil do&nbsp;neho ďalších osem striel. Otca dvoch malých detí zavraždil na&nbsp;objednávku. Za&nbsp;túto „robotu“ si dal zaplatiť tri milióny slovenských korún, teda dnešných zhruba stotisíc eur.

Podľa prokurátora si Krajčiho vraždu objednal iný bos. Ľubomír Kudlička z&nbsp;bratislavskej skupiny takáčovcov. Motívom mali byť spory týkajúce sa lyžiarskeho strediska spoločnosti SKI Park Ružomberok, ktorú podľa obžaloby Kudlička „fakticky ovládol a&nbsp;ovláda dodnes“.

V&nbsp;rámci akcie Lyžiar zadržala NAKA Kudličku začiatkom novembra minulého roku, stíhaný je väzobne. Pred senát Špecializovaného trestného súdu v&nbsp;Banskej Bystrici ho priviedla eskorta z&nbsp;väzby samého. Ďalší muž obžalovaný z&nbsp;Krajčiho vraždy Igor Smolen, zvaný Balvan, v&nbsp;apríli tohto roku spáchal samovraždu.

Balvan ako príslušník mafiánskej skupiny takáčovcov bol vraj tým človekom, ktorý objednávku na vraždu osobne predložil Sátorovi a aj za ňu doniesol peniaze. Kudličkova obhajkyňa v&nbsp;úvode procesu vyhlásila, že obžaloba je nedôvodná a&nbsp;klient vinu popiera. „Nikdy som svoje obchodné spory neriešil tak, že by som dal niekoho zabiť,“ vyhlásil obžalovaný Kudlička a&nbsp;zopakoval, že vraždu nespáchal. Smrť Krajčiho mu údajne nijako nepomohla, práve naopak, spôsobila problémy.

Prokurátor je však presvedčený, že sátorovci dostali od&nbsp;neho objednávku na&nbsp;vraždu asi dva až tri mesiace pred jej uskutočnením. Pol druha milióna slovenských korún dostal Sátor ako zálohu vopred. Svojho „šoféra“ Zsolta Nagya, zvaného Čonty, poveril, aby v&nbsp;Prievidzi, kde Krajči s&nbsp;družkou a&nbsp;dvomi deťmi býval, zmapoval terén.

Nebyť Čontyho, na&nbsp;pôvodcov vraždy Krajčiho by sa nebolo prišlo. K&nbsp;objasneniu už pomaly zabudnutého zločinu pomohol takmer po&nbsp;trinástich rokoch od&nbsp;popravy. Čonty priznal, že on sám bol pozorovať sídlo Krajčiho firmy i&nbsp;jeho dom a&nbsp;okolie tri razy. Pri poslednej sledovačke mal so sebou kameru a&nbsp;dom Krajčiho, jeho okolie a&nbsp;terén detailne zaznamenával. Získané zábery potom spolu so Sátorom analyzovali.

Sátorovci naplánovali akciu do&nbsp;detailov. Do&nbsp;Prievidze dotiahli dodávkový Mercedes. Plánovali v&nbsp;ňom prenocovať, keby polícia po&nbsp;vražde uzavrela mesto. V&nbsp;dodávke mali ukrytý samopal škorpión s&nbsp;tlmičom. Mysleli aj na&nbsp;možnosť, že ich náhodou po&nbsp;ceste zastaví kontrola. Pre zvedavé oči policajtov pripravili kartón so žiarovkami a&nbsp;dodacím listom.

Po&nbsp;vražde Sátor s&nbsp;Čontym odišli domov na&nbsp;aute VW Passat, ktoré bolo ukradnuté a&nbsp;naň namontované evidenčné číslo Slovenskej informačnej služby (SIS). Ako je známe, Sátor vlastnil preukaz príslušníka SIS. Raz ho totiž stratil v&nbsp;banskobystrickom Tescu. K&nbsp;tomu, či bol preukaz pravý, sa tajná služba nikdy nevyjadrila.

Kým Čonty meno objednávateľa vraždy na&nbsp;súde nekonkretizoval, jeho mafiánsky kolega Kristián Kádár vyhlásil, že ide o&nbsp;Ľubomíra Kudličku, prezývaného Kudla. Kádár tvrdí, že asi tri mesiace pred vraždou viezol Sátora do&nbsp;Bratislavy na&nbsp;nejaké stretnutie s&nbsp;Igorom Smolenom, alias Balvanom. O&nbsp;pár dní sa vrátili a&nbsp;Sátor dostal od&nbsp;Balvana informácie o&nbsp;Krajčim i&nbsp;polovicu peňazí z&nbsp;odmeny dohodnutej za&nbsp;jeho vraždu. Asi dva týždne po&nbsp;vražde vyplatili Sátorovi druhú časť odmeny so slovami, že Kudlička „bol s&nbsp;robotou spokojný“.

Sátor Kádárovi údajne povedal, že Kudlička je „silný muž podsvetia, má kontakty na&nbsp;políciu, prokuratúru, súdy a&nbsp;silnú politickú stranu“. Sátor chcel Kudličkove výživné kontakty využiť. Žiadal ho, aby mu sprostredkoval stretnutie s&nbsp;vtedajším generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom, ale Kudla to odmietol.&nbsp;

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/sator-skorpionom-chladnokrvne-pockal-kym-vystupi-audiny-namieril-zbran-jeho-hlavu" target="_blank" rel="noopener">FOTO mŕtveho aj obžalovaného z objednávky vraždy TU</a>

Ako však vieme, Sátor sa napokon s&nbsp;vtedajším generálnym prokurátorom predsa len stretol. Desať rokov hľadaný zločinec prekvapil Trnku na&nbsp;rybačke a&nbsp;chcel sa dohodnúť na&nbsp;podmienkach, za&nbsp;akých sa polícii vzdá. Aspoň tak to tvrdí Trnka.

Pokračovanie na ďalšej strane.

Podľa výpovedí svedkov sa Kudlička dostal s&nbsp;Krajčim do&nbsp;sporu pre pohľadávky voči prevádzkovateľovi lyžiarskeho strediska nad Ružomberkom Anatolijovi Zubovskému, pochádzajúcemu z&nbsp;Bieloruska. Spor viedol k&nbsp;exekúcii a&nbsp;ku konkurzu. Pri rokovaniach ohľadom SKI Parku Ružomberok sa stretával Kudlička s&nbsp;Romanom Krajčim. Toho vždy sprevádzal Karol Mello.

Mello i&nbsp;Krajči pochádzali z&nbsp;prievidzského regiónu. Poznali sa ešte z&nbsp;čias, keď Karol s&nbsp;bratom Ivanom spravovali túto oblasť pre banskobystrického bosa Mikuláša Černáka. Z&nbsp;tohto obdobia spomínajú ľudia z&nbsp;Krajčiho okolia historku, ako sa ocitol v&nbsp;povestnej, na&nbsp;bielo vykachličkovanej mučiarni černákovcov.

„Roman sa od&nbsp;detstva kamarátil s&nbsp;Bielikovcami, takže keď zrazu zmizli, začal ich hľadať. Vybral sa za&nbsp;Černákom, že je ochotný zaplatiť za&nbsp;nich, len nech ich konečne pustí. Černák ho zobral do&nbsp;svojej mučiarne, kde bolo vidieť krv na&nbsp;kachličkách, a&nbsp;opýtal sa ho: A&nbsp;koľko dáš za&nbsp;mŕtvych? Roman pochopil a&nbsp;pobral sa preč. Keď sa potom na&nbsp;neho nalepili Mellovci, vravel, že lepšie mať takýchto pri sebe ako guľku v&nbsp;hlave.“

S černákovcom Karolom Mellom sa Krajči cítil silný a neohrozený. Ich kamarátstvo trvalo aj po tom, čo Černák skončil za mrežami. Zjavne si spolu rozumeli, v roku 2003 boli spolu na dovolenke v Egypte. Mella tam sprevádzala ešte jeho prvá manželka. Krajči bol s&nbsp;Mellom v&nbsp;kontakte aj po&nbsp;tom, čo on ušiel pred spravodlivosťou za&nbsp;hranice. Stretnúť sa mali v&nbsp;Maďarsku. Ale to už bola bezvýznamná epizóda. Na&nbsp;Slovensku ostal Krajči bez ochrancu uznávaného v&nbsp;podsvetí ako nahý.

Krajčiho matka sa na&nbsp;súde rozplakala už pri čítaní prísahy svedka. Vraví, že Roman bol jej oporou. „Objednávka na&nbsp;Romanka prišla od&nbsp;tohto pána,“ ukázala prstom na&nbsp;obžalovaného. Vraj to počula od&nbsp;nejakého človeka. Vo veci zavraždeného syna vtedy písala prezidentovi republiky, „ale ten sa na&nbsp;mňa vykašľal“. Ako nemajetkovú ujmu žiada od&nbsp;Kudličku pol milióna eur.&nbsp;

Družka Romana Krajčiho Iveta Šmátralová na lavici svedkov uviedla, že bola v čase vraždy na materskej s päťmesačným synom. Keď pred domom zastalo Romanovo auto, počula zvuky, akoby vybuchovali petardy. Vyšla na dvor a pri kríkoch našla druha ležať mŕtveho. „Je ťažké spomínať takmer po&nbsp;štrnástich rokoch. Ja neviem, čo sa potom dialo,“ povzdychla si.

Hovorila o&nbsp;Krajčiho podnikaní. Dodnes má pocit, že smrť partnera súvisela so SKI Parkom Ružomberok. Meno Kudla počula z&nbsp;jeho úst viackrát, keď s&nbsp;niekým telefonoval. Posledné týždne pred vraždou Roman doma málo hovoril, neodpovedal na&nbsp;otázky, nemohol spávať, nadmerne sa potil.

„Videla som, že niečo nie je v poriadku, ale nič nepovedal,“ dodala Iveta Šmátralová. Podľa listinných dôkazov Krajči podal návrh na&nbsp;vykonanie konkurzu v&nbsp;prípade SKI Parku, aby sa rozhodlo o&nbsp;sporných veciach a&nbsp;v&nbsp;prospech spoločnosti, ktorú on reprezentoval. Kudlička sa chcel konkurzu vyhnúť. To mal byť podľa prokuratúry motív na&nbsp;odstránenie Krajčiho.

Krajčiho dcéra Sarah k veci nevypovedala, iba zopakovala, že si od obžalovaného Kudličku nárokuje nemajetkovú ujmu dvestotisíc eur. V čase vraždy otca mala deväť rokov. Pamätá sa len, ako začula výstrely a ako jej mama vtedy kričala.

Takáčovci pôsobili najmä v bratislavskom Ružinove, ale aj v Petržalke a v centre hlavného mesta od 90. rokov 20. storočia. Zameriavali sa na výpalníctvo, gastronomické služby, ale i herne. Neskôr začali pôsobiť aj na území Trnavského a Nitrianskeho kraja. Po smrti zakladateľa skupiny Jána Takáča v júli 2003, zavraždení Róberta Pála a zastrelení Jozefa Surovčíka v Senci sa stal bosom skupiny Kudla. Popri skupinách takzvaných sýkorovcov, piťovcov a slobodovcov boli takáčovci považovaní za ďalšiu silnú bratislavskú skupinu podsvetia. Smolen patril k zakladajúcim členom gangu. S niektorými sátorovcami sa stretával, poznali sa zo zápasenia. Tieto gangy si vzájomne pomáhali.&nbsp;

Skupina dostala meno po&nbsp;Ľudovítovi Sátorovi. Páchala násilnú a&nbsp;ekonomickú trestnú činnosť v&nbsp;Dunajskej Strede, v&nbsp;okresoch Galanta a&nbsp;Komárno, ale aj na&nbsp;iných miestach na&nbsp;území Slovenska a&nbsp;Maďarska od&nbsp;roku 1999 až do&nbsp;roku 2010. Sátora zavraždili vlastní ľudia v&nbsp;decembri 2010 a&nbsp;jeho telo členovia gangu opakovane premiestňovali, aby ho polícia nenašla.

Sátorovci súperili o priestor s gangom pápayovcov. V jedinej chvíli sa zbavili takmer všetkých. V marci 1999 ich postrieľali v bare Fontána, strelcov si údajne objednal Ľudovít Sátor.&nbsp; Neskoršími obeťami gangu boli tiež traja muži, takzvané biele kone, ktorých sa sátorovci zbavili, aby nemohli vypovedať v prípade podvodov s DPH. Sátorovci sa krutým spôsobom zbavili aj svojho popredného člena Andreja Reisza, ktorého najprv zastrelili, potom rozštvrtili a&nbsp;pomleli v mlynčeku na&nbsp;mäso.&nbsp;

Násilnou smrťou skončili i život zápasníkov bratov Szilárda a Csabu Reiszovcov.&nbsp; Podľa prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry v&nbsp;počte vrážd sátorovci nemajú konkurenciu nielen na&nbsp;území Slovenska. V&nbsp;strednej Európe nie je známy iný gang, ktorý by zabil vyše 40 ľudí.