Vyzerá to ako riadna šlamastika. Z kaluže pandémie vstupujeme do blata inflácie. Spomedzi štátov Európskej únie (EÚ), ktoré používajú euro, je Slovensko podľa Eurostatu na tretej priečke krajín, kde sa najviac zdražuje. Tovar a služby, ktoré kupujeme najčastejšie, v septembri stúpli o 5,1 percenta. Reálne platy krok s cenami držať nebudú. Neutešená rovnica, však? Čo sa stalo a kedy vietor v našich peňaženkách dofúka?

Menej za viac

Podľa Maroša Ovčarika z webu Finančný kompas sa treba pripraviť na to, že za 50 eur kúpime najbližšie mesiace o niečo menej produktov ako vlani. „Inflácia je vlastne pokles hodnoty peňazí. Pri inflácii tri percentá si za rovnakú stoeurovku kúpime po roku o tri percentá menej, teda reálne klesá kúpyschopnosť domácností.“ Týka sa to navyše aj našich úspor. Ovčarik vyrátal, že ak máme na bežnom účte usporenú tisícku na horšie časy, pri trojpercentnej inflácii bude mať o päť rokov hodnotu len 863 eur. Jednoducho, v čase inflácie chudobnieme, aj keď utrácame a nakupujeme jedlo, stavebniny, benzín, platíme nájomné, aj keď sa rozhodneme nemíňať a sporíme.

Keď sú veci takto povedané a premýšľate, že by bol vhodný čas požiadať šéfa o zvýšenie platu, môže prísť veľmi rýchle sklamanie. Analytik Martin Vlachynský z ekonomického inštitútu INESS hovorí, že hoci mzdy dlhodobo rastú, existujú obdobia, keď ich reálna výška stagnuje, ba dokonca klesá. „Že sa to pravdepodobne bude diať v blízkej budúcnosti, je pravdepodobné. Pandemické opatrenia spôsobili výpadky výroby po celom svete. Továrne a služby sa zavreli, zamestnanci sedeli doma a nepracovali. Rôzne pandemické dávky a dotácie vytvorili ilúziu, že sa vlastne nič nedeje. Ale keďže reálne nevznikali výrobky, nevyužívali sa služby, svet o niečo schudobnel. Táto realita sa teraz postupne dostáva až do peňaženiek.“

Nájdeš prácu, stratíš prácu

Ako si teda človek môže pomôcť? Ak je všetko drahšie a nádej na zvýšenie platu je mizivá, logicky uvažujeme, že by sme mohli pracovať viac, aby sme rodinný rozpočet na konci mesiaca nejako zaokrúhlili. S týmto nápadom si treba popriať vzájomne veľa šťastia. Tí, ktorí čítajú noviny, vedia, že pri titulkoch - Top zamestnávateľ na Orave vypína polovicu pecí alebo Novácka chemička skresala výrobu na polovicu - hrozí skôr prepúšťanie ako boom nových pracovných miest.

Najhoršie môžu dopadnúť tí, ktorí zamestnanie našli po uvoľnení opatrení, sú v skúšobnej lehote a už-už si mysleli, že sa veci zlepšia a na čas si môžu vydýchnuť.

„Tešiť sa môžu profesie, ktoré sú vo veľkom nedostatku a, naopak, ťažké to budú mať profesie, ktoré sa z pandémie tak skoro nespamätajú,“ predvída Martin Vlachynský.

Prekliate energie

Vláda vie, že najťažšie sa budú mať aj v najbližšom období tí najzraniteľnejší. Napríklad seniori, ktorí doteraz za rok a pol pandémie nechudobneli vďaka valorizácii dôchodkov. Túto zimu však môžu mať hlboko do vrecka a namiesto darčekov, ktoré mnohí z nich plánujú kúpiť vnúčatám, budú lietať stovky navyše za elektrinu a plyn. Dôchodcovia totiž často bývajú na vidieku, a to v starých alebo zle izolovaných rozľahlých domoch. Ak platia za kúrenie a hriatie teplej vody plynovým kotlom za dom s výmerou 100 štvorcových metrov približne 35 eur mesačne, pri 18-percentnej inflácii za rok priplatia 65 eur. Ak majú vyššiu spotrebu alebo starý kotol a mesačná záloha za plyn je 60 eur, za rok dajú plynárom o 130 eur viac, ako boli zvyknutí. Rovnaký nárast, medzi 5 až 15 percent, sa očakáva aj pri cene elektriny. Jej ceny prekonali rekord z veľkej finančnej krízy v roku 2008. Neutešená správa pre domácnosť, ktorá elektrinu využíva nielen na základné spotrebiče vrátane chladničky či práčky, ale aj vykuruje elektrickým kotlom. Ročne môže zaplatiť až o 150 eur viac.

Chlebové témy

No a kým ľudia uviazli v rovnici medzi zvyšujúcimi sa cenami na živobytie a stagnujúcimi platmi, politici sa hádajú o to, kto môže za situáciu. Ľavica v podobe exministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera vláde vyčíta, že nič nerobí a „chlebové témy“ pre ňu nie sú priorita. Koalícia hovorí, že také hrozné zvyšovanie to nie je a problémy dáva za vinu zlým rozhodnutiam Smeru v predchádzajúcich obdobiach.

Prezidentka upozorňuje aj v správe o stave republiky, že kabinet Eduarda Hegera by mal mať plán, ako sa vyhnúť situácii, aby sa nízkopríjmové rodiny dostali na úplnú mizinu. Premiér odkazuje, že dačo z hlbokej štátnej kasy vytiahnu, ale ešte netreba robiť paniku, ešte nie je čas. Šéf rezortu práce Milan Krajniak rozpráva od leta o slávnych vratkách a o možnosti odloženia splátky za energie pri strate zamestnania, ako to bolo v prípade odloženia splátky úverov. Minister hospodárstva Richard Sulík zas o zavedení špeciálnych taríf pre „energetickú chudobu“. Reálne vláda k polovici októbra ešte nič neschválila.

Martin Vlachynský z INESS navyše upozorňuje, že jej právomoci sú obmedzené. „Najdôležitejšiu úlohu pri udržaní cenovej stability zohráva Európska centrálna banka. Vláda mala možnosť krotiť verejné výdavky. Štát totiž na trhu súperí s občanmi a podnikateľmi o zdroje. Napríklad ak štát začne zatepľovať tisíc verejných budov v rovnakom čase, ako je vysoký dopyt po stavbe rodinných domov, prispeje k tlaku na ceny stavebných materiálov či robotníkov.“ Ekonómovia sa zhodujú, že vládna pomoc by mala byť adresná. Pre tie najrizikovejšie skupiny, ktoré si bez pomoci s rastúcou drahotou neporadia.

Ako ďalej, doktor?

Je stúpanie cien niečo, čo bude pokračovať? To vraj nevie nikto. Minimálne budúci rok bude energia, stavebniny aj potraviny drahšie. „Keby som vedel naisto povedať, čo sa stane s cenami, stanem sa milionárom. V blízkom čase však nevidím veľa dôvodov na spomalenie tohto tempa. Rast cien prebieha vo všetkých členských štátoch EÚ, nie všade však úplne identicky. Krajiny, ktoré majú značné rezervy v raste (napríklad vysokú nezamestnanosť ako Grécko), pociťujú tento efekt menej,“ hovorí Martin Vlachynský.

Viac FOTO v GALÉRII >>

Mimochodom, ako vlastne inflácia do našich postpandemických životov prišla? Ekonóm INESS vysvetľuje, že továrne majú výpadky, doprava tovaru bola narušená a navyše sa príliš stimuloval dopyt. „Najmä prostredníctvom peňažnej politiky. Politici sa zľakli hnevu voličov a náklady pandémie sa pokúsili zahádzať novými peniazmi, za ktoré nakúpili rôzne sociálne a záchranné balíčky. Peniaze zadarmo však neexistujú a rast cien je jedným z dôsledkov tohto konania. To platí aj pre Slovensko - aj rastúce ceny sú daňou, ktorou sa splácajú sociálne balíčky, nové tehotenské dávky či obchvat Bratislavy.“