venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Začínali ako liberálna strana, no postupne opustili nielen dekriminalizáciu marihuany, ale aj registrované partnerstvá a posunuli sa smerom k tvrdej kritike Európskej únie. Na odklon strany Sloboda a Solidarita (SaS) od liberalizmu upozorňovala ešte v roku 2013 skupina zakladajúcich členov, ktorá stranu nakoniec opustila. Sulíka však táto kritika trápiť nemusí - podľa posledného prieskumu Focusu si ho ako premiéra vie predstaviť až 30 percent opýtaných, čím mu po Ficovi a Dankovi patrí tretia priečka.

„Postupne sa ukazuje len to, čo sme tvrdili, teda, že Sulík ťahá stranu z jasnej proeurópskej liberálnej orientácie kdesi ďaleko doprava. Smerom ku xenofóbii, k neznášanlivosti. Že jednoducho prestáva byť tou SaS, ktorú sme v roku 2009 zakladali,“ kritizuje vývoj strany bývalý minister hospodárstva Juraj Miškov. Tvrdí, že liberalizmus má širší rozmer ako len marihuanu a registrované partnerstvá.

„Liberalizmus je jednoznačne solidárny a to sa vytráca. Na Slovensku je to ako zakliate, lebo liberalizmus tu má šťastie na lídrov, ktorí sa ním len prikrývajú. Či už to bol Rudolf Schuster so SOP-kou, Pavol Rusko s ANO a potom Richard Sulík. Všetci títo páni nasadzujú liberalizmu psiu hlavu,“ myslí si Miškov, ktorý s ďalšími odídencami založil, liberálnu stranu SKOK! V skutočnosti ide o sklamané biznis krídlo - ako ich nazval Sulík -, ktoré reprezentuje Miškov, Chren, Krajcer a iní.

„Je pre mňa záhadné, prečo v strane ostáva Martin Poliačik, o ktorom aj sám Sulík v nejakom rozhovore povedal, že bol vytlačený na okraj bez politického vplyvu. Nožnice medzi jeho názormi a tými, čo na verejnosti predstavuje Sulík, sú čoraz viac otvorené. Ale to si musí vyriešiť sám Poliačik,“ mudruje Miškov, ktorému ani permanentná kritika poslanecké kreslo nezabezpečila.

Kritická k Sulíkovým postojom je aj Lucia Ďuriš-Nicholsonová, ktorej prekáža najmä jeho hejtovanie a zaoberanie sa migrantmi. V rozhovore pre Denník N dokonca priznala, že aj ona zvažovala odchod, nakoniec sa rozhodla ostať. „Ale odísť môžem vždy. Nemám však ani v povahe vzdávať sa a myslím si, že je dôležité vyvažovať to, k čomu pri niektorých témach skĺzne Richard Sulík, a dokázať našim voličom, že my ostatní sme nositeľmi tých hodnôt a že tam vďaka nám prežívajú,“ povedala v rozhovore.

Čerstvý odídenec exminister práce Jozef Mihál na Sulíka, zdá sa, úplne zanevrel. „Nebudem míňať energiu na politickú stranu pod vedením Richarda Sulíka,“ poznamenal na margo šéfa, ktorého chcel vyzvať vlani do boja o líderstvo v SaS. Napokon sa myšlienky vzdal a Sulík zostal na čele strany. Dnes svoje rozhodnutie Mihál zrejme ľutuje. „S tým, čo robí Richard Sulík v poslednom čase, jednoducho nemôžem súhlasiť, preto som aj odišiel,“ dodal Mihál.

Odchod a sklamanie zo smerovania strany však pripisuje výhradne komplikovanej osobnosti europoslanca. „Nie je to v ľuďoch, ktorí stranu tvoria, je to, žiaľ, v osobe predsedu,“ prízvukuje exminister práce. Situáciu v strane označil za zložitú. Na to, či budú po ňom nasledovať ďalšie odchody, však odpoveď nedal. „Nebudem hovoriť za ostatných.“

Mrzí ho, že SaS nebola schopná osloviť viac ako 15-16 percent, hoci v pravej sfére politického spektra je prázdny priestor. O svojej budúcnosti veľa povedať nechcel. Na politický dôchodok sa nechystá. „Je to ťažká otázka. Nie je to tak, že mám premyslený plán, čo bude ďalej. Viem len to, že budem naďalej opozičný poslanec. Budem prvý kritik Roberta Fica,“ odkazuje Mihál, ktorý sa však netají zámerom vstúpiť do nového politického subjektu. Zatiaľ hovorí len v náznakoch. Mala by to byť vraj strana, „ktorá by dokázala poraziť premiéra“.

Rozplynie sa kritika predsedu Sulíka alebo budú ďalšie odchody? „SaS-ka je momentálne druhá najsilnejšia strana, takže odchody by nedávali príliš logiku. Na druhej strane sa nepodieľajú na moci, takže motivácia ostať v strane je oveľa slabšia, ako keby boli vo vláde,“ komentuje neprehľadnú situáciu analytik Ján Baránek. Ďalšie odchody sa vraj vylúčiť nedajú, ale všetko sa podľa neho bude odvíjať od osobných vzťahov s predsedom.

Upokojenie situácie bude závisieť aj od toho, či sa podarí skamarátiť dlhodobo rozdelené krídla - nacionálne, ktoré preferuje Richard Sulík -, a to nespokojné, ktoré považuje SaS za liberálnu stranu. „Je na zamyslenie, čo znamená liberalizmus, lebo ak sa pozrieme na ekonomickú oblasť, tak strana liberálna je. Nikde som nevidel napísané, že liberalizmus je vítanie migrantov,“ stavia sa na Sulíkovu stranu Baránek.

Podľa neho si treba položiť aj otázku, čím by bola bez Sulíka. „Preferencie SaS ťahá hlavne Sulík. Otázka je, ako by na tom dnes bola, keby ho vymenila. Myslím si, že omnoho horšie,“ uzavrel diskusiu. Škriepky vnútri strany nikdy jej imidžu nepomáhajú. Avšak podľa analytika ani prípadné ďalšie odchody by nemali výrazne ubrať voličské preferencie.

Iný názor má politológ Tomáš Koziak. Otrasy podľa neho Sulík nevydrží. „To, čo sa teraz odohráva v SaS, je čistá schizofrénia. Profilovala sa ako liberálna strana a tomu ostali verní ľudia, ako je pani Nicholsonová či Martin Poliačik, a na druhej strane tu máme predsedu, ktorý urobil ideologický kotrmelec,“ hovorí. Rétorika Richarda Sulíka podľa Koziaka liberálna nie je.

„Ak svoju vnútornú schizofréniu v strane nevyrieši, čomu celkom neverím, tak nič iné ako štiepenie neočakávam,“ dodal. No a s výraznými tvárami liberálneho krídla už nie celkom liberálnej strany budú odchádzať aj voliči, znie politológova prognóza. „Rýchlosť odchodu voličov bude závisieť od toho, či sa na slovenskej politickej scéne objaví strana, ktorá príde s ponukou liberálneho programu. A tiež, ako rýchlo príde,“ analyzuje Koziak.

Podľa Baránka bojuje SaS o priazeň podobných voličov, ktorých by vedela zaujať aj Sme rodina, či v prípade euroskepticizmu aj ĽSNS. Priamu konkurenciu však liberáli ani podľa neho nemajú. „SaS obsadila priestor, ktorý niekedy patril SDKÚ. Je to pravicovejší, sekulárny, konzervatívnejší volič, ktorý má liberálne názory na ekonomiku, trhové hospodárstvo,“ opísal.

Paralelu vidí aj v obľúbenosti. SDKÚ mala v čase svojej najväčšej slávy podporu 17-18 percent voličov, SaS kolíše medzi 13,5 až 16 percentami. Ani Tomáš Koziak nevidí, že by aktuálny stav našej scény obsahoval pre SaS priamu konkurenciu. Teda aspoň zatiaľ. „Tu vidím šancu pre Progresívne Slovensko (podporuje ich Miroslav Trnka z ESET-u - pozn. red.). A oni vidia, že teraz je na to príležitosť,“ vraví.

Sulík sa vraj svojimi vyhláseniami a rétorikou o národných záujmoch Slovenska čoraz viac približuje ponuke, ktorú predstavuje aj Boris Kollár či SNS. „Tam je tá ponuka dosť prehustená. Môžeme tam zaradiť aj Smer,“ všíma si Koziak. Kam teda voliči prebehnú od SaS-ky, podľa neho nie je jasné. Koziak však očakáva, na rozdiel od Baránka, že preferencie liberálov budú postupne klesať.

Podľa politológa Miroslava Kusého lavíruje Sulík na nedôvere k utečencom preto, že na takéto témy Slováci zaberajú. „Sulík sa odklonil, je to odklon, ktorý ide v ústrety náladám voličov,“ myslí si Kusý a dodáva, že SaS dlhodobo pracuje s náladami voličov a snaží sa ich využívať. Je však presvedčený, že nedokáže zobrať voličov Kollárovi a Kotlebovi. „Oni majú vyjadrenia tvrdšie. To sú strany, ktoré budú vždy extrémnejšie, ako môže byť SaS. Môžu si to dovoliť, na rozdiel od SaS, ktorá je predsa len viazaná pôvodným pravicovo- liberálnym programom. Pre ňu je to problém,“ vysvetľuje.

„Myslím, že tu citeľne chýba liberálna strana dlhodobo postavená na jednoznačných zásadách, ktorá ich bude dodržiavať bez ohľadu na výkyvy voličských nálad. Tie totiž prichádzajú a odchádzajú, ale princípy by mali zotrvať. Toto tu nemáme, preto vznikajú všelijaké vedľajšie produkty, ktoré zatiaľ majú len krátkodobý charakter,“ dopĺňa.

Sulík: Desím sa dňa, keď budem vyhovovať všetkým

Viacerí poslanci Richardovi Sulíkovi vyčítajú „hejterstvo“ a to, že v strane väčšinou platí slovo predsedu. Čo na to hovorí zakladateľ a doposiaľ jediný šéf liberálov? Ako zladí svoju víziu v Slobode a Solidarite s predstavou rebelskej časti členov strany?

S Richardom Sulíkom sa rozprávala Veronika Cosculluela.

Očakávate, že ešte niekto skôr alebo neskôr SaS opustí? Tu mám na mysli napríklad Martina Poliačika alebo Luciu Ďuriš-Nicholsonovú.

Neviem o tom, že by sa niekto chystal na podobný krok.

Vnímate, že v SaS prebieha už dlhšie akýsi boj liberálneho a nacionálneho krídla? Alebo ako by ste ideologické opozície definovali?

Nie. Máme spoločný cieľ a spoločného súpera. Otázky o tom, čo ktorý z nás považuje za viac alebo menej liberálne, sú prirodzené, pretože nás nespájajú kšefty a peniaze, ale aj spoločná filozofia. Tá sa mnohokrát nedá definovať na chlp presne, veď aj rôzne slovníky vykladajú rovnaké slová inak. Tak, ako sa mení situácia vo svete a na Slovensku, postupne si tieto definície ustaľujeme aj vnútri strany.

Ste spokojný s aktuálnymi voličskými preferenciami strany?

Tri roky pred voľbami preferencie nie sú podstatné. Dôležitejšie je využiť tento čas na poriadnu prípravu na prevzatie zodpovednosti za Slovensko.

Po voľbách ste sa rozhodli zostať europoslancom. Pýtali sme sa vás vtedy často, či je možné viesť najsilnejšiu opozičnú stranu z Bruselu, vy ste tvrdili, že v pohode. Stále si myslíte, že je to zvládnuteľné? Alebo priznávate, že nesledujete všetko, čo sa deje v slovenskom parlamente?

Žijem na Slovensku, do Bruselu len dochádzam. O dianí v slovenskom parlamente mám nielen prehľad, ale moja pozícia europoslanca mi dáva aj nadhľad. Už viackrát sa ukázalo, že práve ten je veľmi potrebný.

Sú príjemné vyhlásenia vašich kolegov, že problémom strany je v mnohých smeroch vaša osobnosť?

Sebavedomý Sulík: Vyhovieť všetkým sa nedá

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás