Veronika Vaňková

Prezident českej Asociácie obranného a bezpečnostného priemyslu<strong> JIŘÍ HYNEK </strong>upozorňuje na problémy, ktoré Európska únia celé roky podceňovala.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyzval krajiny na urýchlené dodávky munície Ukrajine v najbližších týždňoch. Je po roku od začiatku konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou reálne urobiť to tak, aby samotné európske krajiny neohrozili vlastnú armádnu pripravenosť?

Všetky vyhlásenia politikov na urýchlené dodávky munície mi veľmi pripomínajú text jednej piesne o tom, aby sa šila košeľa bez ihiel a nití. Zásoby munície európskych armád sú mizivé a hovoriť o pripravenosti týchto armád je tak trochu čierny humor. 

Výrobcovia munície idú na hrane svojich kapacít a je takmer nemožné tieto kapacity v dohľadnom čase zvýšiť. Namiesto takýchto výkrikov pre médiá by politici mali zaistiť, aby bol dostatok surovín na výrobu potrebnej munície. 

Dnes sa takmer všetky základné suroviny dovážajú z krajín mimo Európy. Mali by teda riešiť, ako sa tejto závislosti zbaviť. Tiež by som politikom odporučil, aby si aspoň trochu naštudovali, ktoré chemické látky a kovy sú potrebné pre muničnú výrobu. A potom nech sa pozrú, na kom všetkom sme závislí. Ale keď to zistia, sa im bude zle spať. 

Čo Európa podcenila v uplynulých rokoch pri zabezpečení armádneho materiálu?

Otázka by mala znieť skôr čo Európa nepodcenila. Potom by odpoveď bola veľmi stručná. 

V rámci šetrenia na armádne rozpočty desiatky rokov všetky európske krajiny zásoby munície znižovali a len minimálne dopĺňali. Dokonca sa muničné sklady rušili, takže došlo aj k zníženiu skladových kapacít. Rovnako sa šetrilo aj na údržbe techniky, výcviku, o modernizácii ani nehovoriac. Dnes zbierame plody ignorácie potrieb obrany.

Do vypuknutia vojny na Ukrajine mnohí považovali obranný priemysel za takmer prašivý a najradšej by boli, keby vôbec neexistoval. Európski komisári ho zaradili do kategórie sociálne neudržateľný a spolu s tabakovým priemyslom a hazardnými hrami ho odsúdili k postupnému zániku. Možno keby Európa nerobila nič, tak by to bolo lepšie než, to čo robila. 

Ako sú členské krajiny v súčasnosti pripravené na prípadný konflikt, čo sa týka munície?

To je skôr otázka na vlády jednotlivých členských štátov, ktoré sú zodpovedné za obranu svojich krajín. Som presvedčený, že príliš pripravené nie sú. Opieram sa o znalosti, akú muníciu a v akých objemoch štáty v posledných rokoch zaobstarávali. 

Musíme si však uvedomiť, že obranyschopnosť neznamená iba mať dostatočný objem skladových zásob munície, ale znamená to aj schopnosť vo vojne vystrieľanú muníciu včas dopĺňať. 

V roku 1919 mladá Československá republika utrpela porážku v bojoch na Slovensku s jednotkami Maďarskej republiky rád len preto, že československým vojakom sa minula munícia. 

To bol dôvod, prečo sa následne začali budovať vlastné výrobné kapacity nielen na muníciu, ale aj na produkciu zbraní a ďalšieho vojenského materiálu. 

Keď po roku 1989 vtedajšia politická garnitúra likvidovala domáci obranný priemysel, na túto historickú skúsenosť zabudla. Nie nadarmo sa hovorí, že história sa opakuje. V iných členských krajinách Európskej únie to je zrejmé obdobné. Veď napríklad Francúzsko nemá ani vlastného národného výrobcu nábojov do armádnych pušiek. 

Ako funguje aktuálna spolupráca Slovenska a Česka pri výrobe munície?

Česko-slovenská spolupráca v oblasti vojenskej výroby nikdy nebola prerušená. Je to vidieť aj na príklade dnes najväčšej zbrojárskej korporácie Czechoslovak Group. V oblasti delostreleckej munície sa úspešne rozvíja spolupráca českej firmy Explosia a slovenskej MSM holding, výsledkom ktorej sú napríklad dodávky delostreleckej munície 155 mm pre poľskú armádu. 

Ako možno zhodnotiť aktuálny obranný priemysel Slovenska a Česka v súčasnosti? Ktoré sú najväčšie výzvy v rámci dodávania surovín?

Najväčší problém zvyšovania výroby munície vidím v tom, že základné potrebné suroviny dovážame z mimoeurópskych krajín. Zelená politika EÚ a hon za najnižšou cenou, ktorá sa uplatňuje posledných dvadsať rokov, dnes ohrozuje našu bezpečnosť. 

A čoho je na výrobu munície na trhu nedostatok? Odpoveď je jednoduchá, všetkého. Namiesto prihlúplych výziev na zvýšenie výroby munície by politici mali okamžite pristúpiť k vytvoreniu podmienok, aby zvýšenie výroby bolo možné. 

K tomu však nikdy nedôjde, pretože by to znamenalo obnovu chemickej a hutnej výroby a vyhľadávanie nových nálezísk potrebných kovov a ich ťažbu. 

Namiesto toho európski súdruhovia budú naďalej presadzovať ESG Taxonómiu, ktorá povedie k úplnej likvidácii zbrojnej výroby v EÚ. My nepriateľa nepotrebujeme, dokážeme sa poraziť sami. 