Plus 7 dní

Rodina Bödörovcov je úspešná v získavaní štátnych zákaziek. Jej firma Bonul má na webstránke eZmluvy.sk zverejnených päťdesiat zmlúv za viac ako štyridsať miliónov eur. Väčšina z nich sú strážne a bezpečnostné služby pre rôzne štátne firmy a inštitúcie.

Majiteľ Bonulu Miroslav Bödör je vášnivý poľovník a tento koníček ho spája aj so súčasným ministrom pôdohospodárstva Ľubomírom Jahnátkom. Ani jeden z nich to až doteraz nechcel komentovať, ale Bödör aktuálne priznal spoločné poľovačky s ministrom.

Nedočkali sme sa však detailného vysvetlenia, prečo Bonul nedávno uzavrel zmluvu na strážne služby pre štátnu Vodohospodársku výstavbu za cenu dvojnásobne vyššiu, než je na trhu bežné a než on sám účtuje za podobné služby iným klientom.

Vedenie spoločnosti Bonul zaslalo stanovisko, kde uvádza, že Miroslav Bödör sa venuje poľovníctvu podstatnú časť svojho života, a tak sa v rôznych poľovných združeniach stretáva s množstvom ľudí.

„Súčasní ani bývalí politici nie sú v tejto širokej komunite žiadnou výnimkou, čo platí aj o osobe súčasného ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka. To nedáva žiadny dôvod na akúkoľvek bulvarizáciu ich prípadných stretnutí.“

O ich spoločných poľovačkách na bažanty písal už pred štyrmi rokmi denník Pravda, ale vtedy to obaja ešte zahmlievali. Spoločnosť im podľa denníka robil prezident Ivan Gašparovič a smerácky poslanec Tibor Glenda. Spoločné poľovačky podnikateľov a politikov by skutočne neboli žiadny problém, keby po nich nenasledovali tučné štátne zákazky, ktoré vyvolávajú otázky.

Takou bolo aj stráženie budovy ministerstva hospodárstva za viac ako 3,5 milióna eur počas prvej Ficovej vlády, keď rezortu šéfoval práve Ľubomír Jahnátek. Bonul v súťaži uspel vďaka neštandardným podmienkam, ktoré na iných ministerstvách neexistovali.

Jahnátkov rezort vyžadoval, aby víťazná firma mala potvrdenie na oboznamovanie sa s tajnými listinami a tiež štatút subjektu hospodárskej mobilizácie.

To dokázal splniť iba Bonul, a tak sa nemusel trápiť so žiadnou konkurenciou. Štatút subjektu hospodárskej mobilizácie mu ešte predtým udelilo priamo Jahnátkovo ministerstvo. „Asi chceli dať zákazku nejakým kamarátom,“ zhodnotil to vtedy bývalý šéf rezortu hospodárstva Pavol Rusko.

V tom čase sa na ministerstve hospodárstva darilo aj Petre Bödörovej, ktorá býva pár ulíc od Ľubomíra Jahnátka v Nitrianskych Hrnčiarovciach a je nevestou Miroslava Bödöra. Firma Best Stav, v ktorej mala podiel, získala zákazku na rekonštrukciu fasády ministerstva za viac ako šesťstotisíc eur, čo bolo niekoľkonásobne predražené v porovnaní s trhovými cenami.

Jahnátkov rezort pritom neurobil riadnu verejnú súťaž a sedemkrát porušil zákon, čo skonštatoval Úrad pre verejné obstarávanie.

Začiatkom tohto roka získal Bonul zákazku na stráženie administratívnej budovy štátnej Vodohospodárskej výstavby v Bratislave. Hodinová sadzba na jedného pracovníka je pritom dvojnásobná, ako sú aktuálne trhové ceny. Tie sa pohybujú okolo štyroch eur. V prípade vodohospodárov si však Bonul účtuje od 6,08 eura až do 8,02 eura.

V predmete zmluvy pritom nie sú žiadne mimoriadne činnosti, iba bežné nepretržité stráženie administratívnej budovy, kontrola priestorov a návštevníkov či pravidelné obhliadky budovy. Aj sám Bonul si za podobné služby v iných podnikoch pýta menej. Konkrétne Štátnym hmotným rezervám účtuje 3,59 eura a ústrediu Sociálnej poisťovne 4,25 eura.

Vodohospodári vysokú cenu zdôvodňujú tým, že ide o verejne prístupnú budovu, kde sa pohybuje veľa osôb a sídlia tam aj iné organizácie a špeciálne pracoviská. Bonul zvíťazil v elektronickej aukcii, ale aké ďalšie firmy predložili ponuky a na akú sumu, sme sa už nedozvedeli. Až to vyzerá, akoby v budove vodohospodárov sídlili špeciálne tajné služby, pretože žiadnu inú inštitúciu, ktorá by si platila také drahé strážne služby, sme nenašli.

Ministerstvo zdravotníctva má zmluvu na 3,45 eura za hodinu, ministerstvo práce a rodiny 6,2 eura, ministerstvo životného prostredia 3,02 eura, Žilinská teplárenská spoločnosť štyri eurá, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 3,13 eura a Železnice SR 3,75 eura. Podľa Bonulu sa ceny takto porovnávať nedajú, keďže každá budova je jedinečná a vyžaduje si inú metodiku, prostriedky i personál, pretože sa s ňou viažu iné riziká.

Posudzovať primeranosť ceny na základe toho, čo je napísané v zmluve, sa vraj nedá, lebo tam sú veci opísané iba „rámcovo“. Detaily, ktoré zdôvodňujú dvojnásobnú cenu, sa nemôžu zverejniť, pretože by sa znehodnotila „originálna a nikdy sa neopakujúca architektúra riešenia výkonu služieb ochrany a bezpečnosti, ktorá je vždy jednorazová a osobitná pre každého klienta“.

Veľké štátne zákazky sa firme Bonul podarilo získať aj počas pravicových vlád. Asi najväčšou bolo stráženie objektov Slovenskej pošty takmer za 27 miliónov eur z roku 2012. O lukratívnej zákazke na štyri roky rozhodlo ešte vedenie pošty z čias vlády Ivety Radičovej a zmluva dodnes nebola zverejnená.

Bonul stráži aj bratislavské autobusy, električky a areály dopravného podniku za 3,6 milióna eur. Aj táto súťaž z roku 2012 bola spochybnená, pretože obsahovala zvláštnu podmienku, aby víťazná firma bola subjektom hospodárskej mobilizácie, čo splnil iba Bonul. Ministerstvo dopravy to vtedy označilo za diskrimináciu.

Úspešná firma Jahnátkovho poľovníckeho parťáka stráži aj Správu štátnych hmotných rezerv, a to nepretržite od roku 2008. Kontrakt mal vypršať už pred dvoma rokmi, ale neustále sa cez dodatky predlžuje.

Najnovšie do februára 2014 a jeho hodnota sa tak zvýšila na viac ako dva milióny eur. Kameňom úrazu sú opäť neobvyklé podmienky, ktoré má problém splniť iná strážna služba, a, mimochodom namietal proti nim aj Úrad pre verejné obstarávanie.