Súčasný riaditeľ SIS má iba tridsaťsedem rokov. Nebyť obvinenia jeho predchodcu Vladimíra Pčolinského, asi by si na takú dôležitú funkciu musel počkať do zrelšieho veku. Pri súčasnej vojne na Ukrajine sa dostal do virvaru, aký žiadny z jeho predchodcov nezažil. SIS je totiž najvýchodnejšou službou v rámci schengenského priestoru a on musí byť so zahraničnými partnermi v kontakte niekoľkokrát denne. S riaditeľom SIS MICHALOM ALÁČOM sa rozprávala ĽUDMILA LACKOVÁ.
Riaditeľom Slovenskej informačnej služby ste sa stali bez fanfár. Stolička sa uvoľnila po tom, čo vášho predchodcu Vladimíra Pčolinského zatkli a obvinili z korupcie. V takejto dramatickej situácii pozícia šéfa tajnej služby nevyzerala asi až tak lákavo, ako keby ste ponuku dostali za iných okolností.
Nebolo to jednoduché, to musím priznať. Musel som zákonných príjemcov a zahraničných partnerov uistiť, že je zabezpečená kontinuita práce a ochrana informácií, ktorými disponujeme.
Zaujíma ma skôr váš pocit. Nevraveli ste si, že za iných okolností by ste ani nezaváhali, ale takto…?
Bolo to skôr o pocite zodpovednosti. V SIS som „odrástol“ a bol som osobne zainteresovaný do niektorých prebiehajúcich akcií. Hovoril som si, že to musí ustáť inštitúcia ako celok a tiež, že to musíme ustáť ako Slovenská republika. Predstavte si, že by s nami prestali komunikovať partneri, že by nám vypli kompletne informačný tok. My nevieme pracovať izolovane napríklad v otázkach terorizmu alebo obchodovania so zbraňami. Ako by sme vedeli rozhodovať o žiadostiach v pobytových otázkach? Ako by sa riešila azylová agenda? Ako by vedeli vydávať licencie na ministerstve hospodárstva?
Reálne hrozilo vypnutie informačného toku zo zahraničia?
Nebudem menovať, ale v minulosti už sa stalo, že spravodajské služby z iných krajín obmedzili sprístupňovanie informácií jednej zo služieb a ten štát mal následne vážne bezpečnostné problémy.
Na akej pozícii ste v čase zatknutia Pčolinského pracovali?
Bol som námestník riaditeľa.
Čo ste si pomysleli v to ráno, keď polícia vtrhla do bytu šéfa SIS?
Že to nie je dobré. Vedel som, že si musím rýchlo sadnúť „za kormidlo“ a začať pracovať. Lebo to nebol dobrý signál ani do vnútra služby. Príslušníci SIS nevedeli, čo sa deje, čo bude s nimi. U nás pracujú matky, manželky, otcovia, ľudia z mäsa a kostí, ktorí majú nastavené svoje životy – hypotéky, lízingy, dennú rutinu - ráno vezú deti do školy. A zrazu zistili, že bol zadržaný riaditeľ služby. Snažil som sa vyslať signál, že vedenie služby pracuje. Je zabezpečené všetko tak, ako má byť. Rozhodovacie procesy sú nastavené ďalej. Nedôjde k ohrozeniu našich príslušníkov nasadených v záujmovom prostredí. Predstavte si, že ste operatívny pracovník nasadený v ďalekom zahraničí a dozviete sa, že bol zadržaný riaditeľ SIS. To je šok. Hlavou vám bežia otázky: Vedia, že som tu? Ozve sa mi ešte niekto?
Pomohli ste ľudsky, z kolegiality rodine Pčolinského, jeho manželke?
S jeho manželkou som sa nestretol. Súkromne ju nepoznám a za daných okolností to nebolo vhodné. Držal som to na úradnej úrovni. Museli sme kontaktovať jeho právnych zástupcov. Museli sme napríklad vydať rozhodnutie, že Vladimír Pčolinský bol postavený mimo službu, lebo bol väzobne stíhaný.
Obvinenie vášho predchodcu sa týka úplatku 40 000 eur poskytnutého v súvislosti s aktivitami SIS. Bývalý námestník Beňa a riaditeľ Pčolinský majú odlišné verzie udalostí. Niekto z nich klame.
Tiež som potreboval vedieť, čo sa stalo a preto som nariadil vnútornú kontrolu. Bola zriadená komisia, ktorá interne prešetrila daný skutok. Vybral som skúsených spravodajcov, každý z nich odpracoval v službe približne dvadsať rokov. Mali zistiť, čo vyplýva z jednotlivých listín a tvrdení príslušníkov. Vypracovali správu a tú sme predložili orgánom činným v trestnom konaní. To je jediné, čo SIS mohla spraviť.
Nerobili ste interné opatrenia? Nezisťovali ste, či u vás pracujú viacerí problematickí ľudia?
Ľudia sa preverujú kontinuálne.
Ale niečo zlyhalo.
(Ticho) Áno, niečo zlyhalo.
Zistili ste, kde je príčina zlyhania?
Nešlo o systémovú chybu, ale o individuálne zlyhanie. Kontrolné mechanizmy sme trochu menili, ale nemôžem ich konkretizovať.
S kajúcnikom Borisom Beňom, bývalým námestníkom SIS ste mali aký vzťah?
Pracovný.
Prekvapili vás veci, ku ktorým sa priznal?
Každého prekvapil. Aký je stav vyšetrovacieho spisu, neviem. Viem, že je právoplatne odsúdený.
A čo ďalší kajúcnik spájaný s prostredím SIS Ľudovít Makó?
Toho som nikdy nestretol.
S tretím kedysi vysokopostaveným mužom, z ktorého sa tiež stal kajúcnik, Bernardom Slobodníkom ste prichádzali do kontaktu?
S ním som sa tiež nestretol.
Ale viete, že pracoval v ŠtB.
Teraz už áno, keď ste mi to povedali. Nebol dôvod, aby som sa ja s ním stretával. Mal som úplne iné služobné zameranie.
Echtovný siskár
S politikmi sa stretávate?
Musím komunikovať s tými, ktorí sú v našom kontrolnom výbore a s jednotlivými členmi vlády. Niekedy si chcú predebatovať informáciu, ktorú sme im poskytli a potom sa stretneme aj fyzicky.
Pred tým, ako ste sa stali riaditeľom, ste sa s kým z politikov poznali osobne?
S nikým. Ja som bol naozaj siskár. Od roku 2009. Vonkajšie kontakty s politikmi som nemal. Keď pri hľadaní nástupcu p. Pčolinského padlo moje meno, politici sa pýtali – to je kto? Nepoznali ma.
Prečo ste potom boli tak ľahko priechodný pre Sme rodina?
Bezprostredne po zadržaní bývalého riaditeľa som z pozície námestníka kontaktoval troch najvyšších ústavných činiteľov. Urobil som im rýchly brífing. Dal som svoje kontaktné číslo a informoval ich, že fungovanie služby je zabezpečené vo všetkých oblastiach. Aby nemali pocit, že nám padla tajná služba. Videli teda, že služba ďalej funguje bez problémov. Asi som sa osvedčil.
Za vášho šéfovania SIS sa na jej pôde konala tajná schôdzka vrcholových predstaviteľov štátu. Zúčastnila sa prezidentka, premiér, predseda parlamentu, generálny prokurátor…
Nebolo to nič nezvyčajné. So zákonnými prijímateľmi komunikujem aj separátne.
Bolo to výnimočné práve v tom, že ste sa stretli všetci naraz na pôde SIS.
Traja najvyšší ústavní činitelia majú informačnú exkluzivitu. Keď o informáciu požiadajú, tak ju dostanú. Tak je to v zákone napísané. Ostatní príjemcovia dostanú informácie, keď je to potrebné v rámci ich rozhodovacieho procesu. Toto bola situácia, keď som informáciu nevysvetľoval každému jednotlivo, ale sme sa stretli na spoločnom rokovaní. Áno, bolo to u nás, ale nebolo to tajné stretnutie. Tajné stretnutia sa robia inak. Na vysokej protokolárnej úrovni nemôžete povedať, že šlo o tajné stretnutie. Pán predseda vlády ma požiadal, či by som vedel zabezpečiť rokovanie na tejto úrovni s dodržaním všetkých bezpečnostných opatrení. Okolo schôdzky sa vytvorilo akési tajomno, lebo verejnosť nie je zvyknutá, aby sa štátni predstavitelia na úseku bezpečnosti stretli v tomto formáte na takomto mieste. V zahraničí je to bežné. A v podstate obdobné stretnutia sa konajú aj v rámci rokovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky.
Hovorilo sa o prípadoch, v ktorých malo dochádzať k manipulácii s vyšetrovaním?
(Hlboký nádych) Neriešila sa žiadna živá trestná kauza.
Takže ste riešili nejakú uzavretú kauzu?
Poviem, že sme hovorili o podozrení, že by k niečomu mohlo dochádzať.
Podľa vás prebieha vojna v polícii?
Ťažko povedať, nevidím do toho. Vychádzame z medializovaných informácií. Z pozície riaditeľa SIS poviem, že nie je možné, aby v tak ťažkých chvíľach prebiehala vojna v štátnych orgánoch bez ohľadu na to, kto v akej je pozícii. Štátne orgány musia úzko spolupracovať. Čelíme bezprecedentnej situácii, máme vojnu na Ukrajine, migračnú krízu, problémy spôsobené pandémiou Covid-19. Nie je čas, aby niečie ego narážalo na iné ego.
Takto to vidíte? Ako zrážku eg?
V rámci jednotlivých štruktúr sa môžu vyskytnúť jedinci, ktorí možno uprednostňujú iné záujmy alebo vlastné ego pred záujmami štátu. My sme vzhľadom na naše zákonné postavenie trošku bokom, ale správame sa konštantne a v rámci ochrany záujmov Slovenskej republiky spolupracujeme so všetkými zložkami bezpečnostného aparátu.
SIS to hádam sleduje. Teda dúfam.
Povedzme, že vnímame, aká je situácia. Štátny aparát musí fungovať bez ohľadu na to, či niekto niekoho má alebo nemá rád. Ako som už povedal, z bezpečnostného hľadiska Slovenská republika takýmto bezpečnostným hrozbám nemusela čeliť od druhej svetovej vojny. Všetci teraz musia konať profesionálne. Všetky zložky teraz musia spolupracovať na 100%.
Keby tajná služba bola žena...
Ako ste sa vy dostali do tajnej služby?
V roku 2009 som sem prišiel s batôžtekom (úsmev). Hneď po skončení právnickej fakulty som do SIS poslal životopis. Asi od malička som vedel, že chcem robiť v oblasti bezpečnosti. Ale prijímací proces trvá dlho, zatiaľ som si našiel prácu v súkromnej spoločnosti. Nastúpil som po získaní previerky.
Čo vás na práci v tajnej službe lákalo?
Keby tajná služba bola žena, poviem, že chémia. Aj teraz nám posielajú životopisy mladí ľudia, dvadsaťpäťroční. Možno ich láka to tajomno, možno tá pridaná hodnota, ktorú naša práca má.
Splnili sa vaše očakávania?
Vždy človek narazí na realitu. V niečom je to iné. Rozhodne to nie je ako v Jamesovi Bondovi. Keď chcete vidieť život spravodajského dôstojníka, pustite si ten najnudnejší špionážny film. Veľa papierov a veľa sedenia, rozmýšľania, analyzovania. Sme spravodajská služba, ktorá pracuje s informáciami.
To asi nie je to, čo vás na práci v tajnej službe baví.
Naša práca má pridanú hodnotu. Vďaka nám je svet trochu bezpečnejší. Napríklad v advokácii by som zarobil asi viac, ale toto ma napĺňa. O to viac ma mrzí to negatívne mediálne zobrazovanie SIS, aj nedávno sa objavila správa o zadržaní príslušníka SIS, ktorého údajne chcela kontaktovať osoba podozrivá zo spolupráce s cudzím spravodajským príslušníkom. A hneď to bolo mediálne vykreslené, že ďalší príslušník bol zadržaný. Jedna vec je, že do dnešného dňa nebol obvinený. Ale pozrime sa na to z inej strany. Zoberte si, aké je to percento z celého počtu trestných činov, ktoré sa vyšetrujú.
To práve neviem, lebo počet príslušníkov SIS nemôžete prezradiť.
To je pravda (smiech). Ale uvedomujete si, že obvinenie príslušníka SIS býva široko medializované a bolo ich naozaj len pár. Naši pracovníci si uvedomujú, že by sa po odchode zo SIS ťažko zamestnávali niekde inde. Oni sem chodia naozaj kariérne. Chcú v služobnom pomere zotrvať dvadsaťpäť rokov, aby mali výsluhový dôchodok. Rozmyslia si, či urobia niečo, kvôli čomu v SIS rýchlo skončia. My môžeme bezpečnostnú previerku zobrať aj vtedy, ak nie je spáchaný trestný čin. Stačí, ak náš príslušník svojím správaním nezaručuje, že zabezpečí ochranu utajovaných skutočností. Napríklad začne „gambliť“. Alebo má finančné podlžnosti. V tomto prípade môže byť vyhodnotený, že nie je bezpečnostne spoľahlivý.
Vydávať sa za siskára je jednoduché
Pri obvineniach príslušníkov SIS ma zaujalo, že sa v nich opakuje ten istý scenár. Niekto ponúka úplatok za to, aby ho SIS nerozpracovala. Jednotlivci rozhodujú o tom, koho rozpracujete? Je také jednoduché stopnúť to?
Ja osobne si neviem predstaviť, na čo by bolo dobré dohodnúť sa na tom, že SIS nejakú osobu nerozpracuje. My iba získavame informácie a vyhodnocujeme ich. Pracovník SIS nedokáže osobu, ktorá pácha trestnú činnosť, ochrániť pred trestnoprávnym postihom.
Ale môže pomôcť, ak informáciu o páchaní trestnej činnosti neposuniete ďalej, napríklad polícii.
To nie je také jednoduché. Informácie vždy idú cez viacero osôb. Vy neviete, koľko ďalších siskárov sa pohybuje v záujmovom prostredí, v ktorom sa nachádzate aj Vy. Naši príslušníci sa často nepoznajú ani medzi sebou. Jeden príslušník nevie, na akej úlohe pracuje druhý. Platí zásada „need to know“ - viem len to, čo nevyhnutne potrebujem vedieť. Ak som na sekcii vnútorného spravodajstva, neviem, čo robí kolega o dve kancelárie vedľa. Informácie idú ďalej podľa hierarchie riadenia.
Teda, aby mal úplatok zmysel, musel by ísť na najvyššie priečky.
Ani to nie je také jednoduché. Rozhodnutie o tom, že niekto už nepredstavuje hrozbu pre záujmy Slovenskej republiky, a teda „na ňom prestaneme robiť“, musí byť odôvodnené.
Ak dostanete dosť veľký balík peňazí, možno by ste nejaký dôvod na ukončenie našli.
Taký veľký balík peňazí nie je. Ale viem, čo myslíte. Informácie, ktoré získame použitím osobitných prostriedkov – napr. odpočúvaním, sa priebežne vyhodnocujú. Naozaj nie je jednoduché povedať – tohto nerobíme. Jednoduché je povedať to smerom von domnelo. Je jednoduché vydávať sa za siskára a povedať, teba nebudeme robiť. Ale čo to znamená? Tá osoba sa nemá ako presvedčiť, či sa to deje.
