Tip na článok
Zelené krivánske pleso: Niekde tu v jeho priezračných vodách má svoj pôvod Veľký zlomiskový potok.

SERIÁL KRÁSY SLOVENSKA: Kde sa začína Váh? Budete prekvapení!

Pamätáte si z učebníc, ako vzniká naša najdlhšia rieka? Ak áno, ste si istí, že je to v nich správne?

Galéria k článku (9 fotografií )
Dva Váhy: Miesto, kde sa Čierny a Biely Váh zlejú do jedného, vidno napravo od mosta na železničnej trati.
Pavol Kráľ: Lesník, ktorý zmeral presnú dĺžku prítokov Bieleho Váhu. Prepíšu vďaka nemu učebnice?
Zelené krivánske pleso: Niekde tu v jeho priezračných vodách má svoj pôvod Veľký zlomiskový potok.

Určenie presného prameňa v horách je často ošemetné. Nájdeme miesto, kde voda vyviera zo zeme. No príde jar a vysoko nad ním sa objavia ďalšie malé pramienky a potôčiky, ktorými voda steká až do tohto prameňa.

Treba ísť vyššie a sledovať najdlhšiu bystrinku, aby sme našli začiatok. Často je to kus rozbahnenej plochy, kde ani pri najlepšej vôli nemôžeme vyhrabať ten prvý. A tak je to aj s naším Váhom. Je to tak trochu beťár.

Švagrovci

V učebniciach a na Wikipédii sa dočítate - Váh vzniká pri Kráľovej Lehote sútokom dvoch menších riek - Čierneho Váhu a Bieleho Váhu. Biely Váh pramení na svahoch Kriváňa, Čierny Váh pod Kráľovou hoľou.

Biely Váh: Tu sa spájajú jeho prítoky Veľký zlomiskový potok a Furkotský potok. Prvý prichádza spod Kriváňa, druhý z Furkotskej doliny.
Biely Váh: Tu sa spájajú jeho prítoky Veľký zlomiskový potok a Furkotský potok. Prvý prichádza spod Kriváňa, druhý z Furkotskej doliny.
Foto: JANA ČAVOJSKÁ

Keďže Čierny Váh je dlhší ako Biely Váh, zaratúva sa do celkovej dĺžky Váhu. Meria 39 kilometrov. V Liptovskej Tepličke, prvej dedine na Čiernom Váhu, s tým stopercentne súhlasia. „Váh je náš,“ neochvejne tvrdia švagrovci Jano Chovan Grajcar a Gabo Mezenský Kanderák. Druhé priezviská sú prezývky. V Tepličke každý nejakú má. Švagrovci majú oblečené kroje a v rukách držia hoblíky. Robia totiž s drevom.

A dedina dnes oslavuje, ako každý rok na prelome júla a augusta. Domáci sa hodia do krojov - garantujem vám, že každý tu nejaký má a rád si ho oblieka. V amfiteátri hrajú a tancujú folkloristi z celého Slovenska. Remeselníci ako švagrovci Jano Chovan Grajcar a Gabo Mezenský Kanderák prezentujú svoje umenie.

„Váh je náš, lebo vychádza spod Kráľovej hole,“ argumentuje Jano Chovan Grajcar. „Starí otcovia boli pltníci. Drevo sa zvážalo do Liptovského Hrádku. A skade? Od nás z Tepličky. Tí spod Kriváňa sa k nám len pripojili.“ Nebolo to tak dávno, drevo z Tepličky splavovali ešte pred sto rokmi.

Juraj Vernarec: Mladý lesník má na starosti oblasť pod Kráľovou hoľou. Je mu jasné, že počiatok Váhu je práve tu.
Juraj Vernarec: Mladý lesník má na starosti oblasť pod Kráľovou hoľou. Je mu jasné, že počiatok Váhu je práve tu.
Foto: JANA ČAVOJSKÁ

Juraj Vernanec: Mladý lesník má na starosti oblasť pod Kráľovou hoľou. Je mu jasné, že počiatok Váhu je priamo tu. Foto: Jana Čavojská

Čierny Váh mal málo vody, tak tu postavili tajchy. Riečka však bola malá, úzka. Preto po Liptovský Hrádok neplávali plte celé, ale iba polovičné. V Tepličke „pouplte“. Dve potom spojili do jednej, ktorá pokračovala ďalej dole Váhom.

Národovci

Ale skúste povedať vo Važci, že prameň Čierneho Váhu je skutočný prameň Váhu! V prvej dedine na Bielom Váhu žijú veľkí lokálpatrioti. Sú si istí, že len ten ich Váh, Biely, môže byť pravý. Pretože práve tu sa spájajú symboly Slovenska - rieka Váh a Kriváň, pod ktorým vyviera.

„Váh aj Kriváň boli odjakživa spojené s našou obcou,“ rozvážne hovorí Michal Hyben, právnik na dôchodku a autor niekoľkých publikácií o histórii Važca. S manželkou Margitou sú dodnes neskutočne aktívni. Ona, bývalá učiteľka, sprevádza v Galérii Jana Hálu, spieva v kostolnom zbore a je všade, kde treba niečo zorganizovať, prezentovať alebo vymyslieť.

Váh a Važec: V dobových dokumentoch nepíšu o riečke, ktorá preteká Važcom, ako o Bielom Váhu, ale ako o Važci.
Váh a Važec: V dobových dokumentoch nepíšu o riečke, ktorá preteká Važcom, ako o Bielom Váhu, ale ako o Važci.
Foto: JANA ČAVOJSKÁ

Váh a Važec: V dobových dokumentoch nepíšu o riečke, ktorá preteká Važcom ako o Váhu, ale ako o Važci. Foto: Jana Čavojská

Michal Hyben ďalej vysvetľuje, že na starých mapách a listinách sa ako názov rieky uvádzal Važec, nie Biely Váh. „Vždy sme ho volali jednoducho Váh. Je súčasť krivánskych strání. Je to národná dominanta, skrýva v sebe kus našej národnej hrdosti. My vo Važci hovorievame: Náš Kriváň a náš Váh.“ Veď aj názov Važec je spojený s vodou.

„Náš sused na študijnom pobyte v Japonsku poprosil svojich japonských priateľov, aby prepísali slovo Važec do ich znakového písma,“ rozpráva Margita Hybenová. „Keď sa pozreli na napísané znaky, boli prekvapení. V japončine totiž znamenali - čistá, rýchlo tečúca voda.“ Tak ktorý iný Váh by mal byť ten správny?

Prameň ako studnička

U geografov argument, odkiaľ sa splavovalo drevo ani ten o symboloch národnej hrdosti, však neobstojí. Majú jasné pravidlo - do dĺžky rieky sa zaráta dĺžka dlhšieho prítoku. Čierny Váh je o viac ako osem kilometrov dlhší ako Biely.

Prameň Čierneho Váhu: Leží na turistickom chodníku na Kráľovu hoľu. Nadšenci tam vybudovali studničku a infotabuľu. V skutočnosti pramienky vody stekajú už z kosodreviny nad studničkou. Čierny Váh sa nezačína v jednom bode, ale vzniká v celej pramennej oblasti pod vrcholom Kráľovej hole.
Prameň Čierneho Váhu: Leží na turistickom chodníku na Kráľovu hoľu. Nadšenci tam vybudovali studničku a infotabuľu. V skutočnosti pramienky vody stekajú už z kosodreviny nad studničkou. Čierny Váh sa nezačína v jednom bode, ale vzniká v celej pramennej oblasti pod vrcholom Kráľovej hole.
Foto: JANA ČAVOJSKÁ

Prameň Čierneho Váhu. Foto: Jana Čavojská

Strážcom prameňa Čierneho Váhu je mladý lesník Juraj Vernarec. Má totiž na starosti lesy okolo Liptovskej Tepličky aj tie pod Kráľovou hoľou. Miluje prírodu. S manželkou sa presťahovali do drevenice pár kilometrov za dedinou. Starý dom si vlastnoručne opravili. Robota v lesoch tu stále živí veľa ľudí. Jedni robia s drevom, iní - asi netreba vysvetľovať, ktorých máme na mysli - chodia na huby a čučoriedky.

Nezastraší ich ani hranica Národného parku Nízke Tatry. V Liptovskej Tepličke je veľká rómska osada. Jej obyvatelia sú organizovaní. Pešo sa im pod Kráľovu hoľu nechce. Je to do kopca a ďaleko. Šéfovia zberačských partií ich hore vyvážajú pekne-krásne autom. Ráno tam, večer naspäť.

Po celodennom drancovaní chráneného územia sa zberači vracajú s plnými vedrami húb a čučoriedok. Až po prameň Čierneho Váhu však nevylezú. Je to studnička pod drevenou strieškou s krištáľovo čistou chutnou vodou. Leží priamo na turistickom chodníku nad Kráľovou hoľou. Potôčik treba preskočiť. Infotabuľa upozorňuje okoloidúcich, že tu vyviera dlhší prítok našej najdôležitejšej rieky.

Juraj Vernarec chodí hore často. Až na Kráľovu hoľu, ktorá je symbolom národnej hrdosti, minimálne takým dôležitým ako samotný Kriváň. A pri svojich výletoch si všimol, že Čierny Váh sa nezačína studničkou. „Skutočný prameň je ešte vyššie v kosodrevine,“ tvrdí. „Niekedy je stratený, ale hlavne po daždi ho vidno zreteľne. My domáci vieme, že pravý prameň Váhu je tento náš, prameň Čierneho Váhu pod Kráľovou hoľou.“

107 kilometrov koľajníc

Zo svahov Kráľovej hole Čierny Váh veselo stečie do údolia, lizne Liptovskú Tepličku a pokračuje najdlhšou dolinou na Liptove, ktorú podľa neho nazvali Černovážskou. Už odtiaľto kedysi plávali „pouplte“.

V Liptovskom Hrádku sa spojili do celých pltí a drevo, ale aj bryndza, syry a kovový materiál z pece v Malužinej dolu Váhom do Dunaja a po ňom ďalej, možno až do Budapešti. No doprava po riečke ako Čierny Váh bola nebezpečná, náročná a navyše sa veľa dreva znehodnotilo. Drevo, ktoré z rozľahlých lesov putovalo po Váhu len na pílu do Liptovského Hrádku, bolo treba pred použitím niekoľko mesiacov sušiť.

Preto Uhorská kráľovská a lesná komora v roku 1912 rozhodla o výstavbe Považskej lesnej železnice s rozchodom 760 milimetrov. Nebola to malá stavba. Len hlavná trať z Liptovského Hrádku cez Liptovskú Tepličku do Staníkova mala štyridsať kilometrov. Okrem nej fungovali rôzne odbočky. Primárne bola určená na zvážanie dreva. No vozila aj ľudí.

A cez víkendy premával výletný vozeň pre tých, ktorí chceli stráviť príjemný deň v prírode. Celkovo tu viedlo cez husté lesy stosedem kilometrov koľajníc. Prvý vlak prešiel po úzkokoľajke presne pred sto rokmi, v roku 1916. Úzkokoľajka už dávno nefunguje. Od roku 1960 rušili jej odbočky pre nerentabilnosť.

Jej osud napokon spečatili 31. decembra 1972. Prestala premávať úplne. V lesoch ju nahradili nákladné autá. Zvyšky vozového parku železničky nájdete dnes v skanzene v Pribyline.

Cintorín v lesoch

Kto sa vyberie autom alebo na bicykli asfaltovou cestou popri Čiernom Váhu z Kráľovej Lehoty, prejde okolo posledných domov osady Svarín, minie úle miestnych včelárov, ktorí tu majú skvelé podmienky na kvalitný horský med, a pokračuje vyššie okolo lesného závodu až k technicky unikátnej vodnej elektrárni, ktorá pracuje púšťaním vody cez turbíny z vyššej nádrže vytvorenej odpálením vrcholu kopca Neznáma, do nižšie položeného umelého jazera a jej prečerpávaním naspäť nahor, odbočí doprava a dorazí do lesníckej osady Čierny Váh.

Lesnícky cintorín: Osadu Čierny Váh vybudovali pre lesných robotníkov a ich rodiny. Teraz si tam opravujú drevenice ľudia túžiaci po pokojnom živote uprostred lesov.
Lesnícky cintorín: Osadu Čierny Váh vybudovali pre lesných robotníkov a ich rodiny. Teraz si tam opravujú drevenice ľudia túžiaci po pokojnom živote uprostred lesov.
Foto: JANA ČAVOJSKÁ

Lesnícky cintorín. Foto: Jana Čavojská

Asfaltová cesta pokračuje až do Liptovskej Tepličky, je tam však zákaz vjazdu. Do Čierneho Váhu sa tu vlieva riečka Ipoltica. Príroda okolo je nádherná. A opäť tu žijú stáli obyvatelia. Kedysi bola osada určená lesníkom a ich rodinám. Najprv im tu postavili horáreň, potom drevený kostolík. Ako osada sa miesto prvýkrát spomína v roku 1808. Lesníci tu žili, ako inak, v dreveniciach.

A noví obyvatelia si ich teraz stavajú tiež. Prípadne si opravujú tie staré. Keď idete okolo, ochotne vám zalejú kávu a pustia sa do reči. Lesy tu ukrývajú klenot. Starý cintorín, kde sú pochované celé generácie lesných robotníkov a ich rodín. Drevenú kaplnku počas storočí nahradila murovaná, z dreva postavili iba zvonicu. Okolo nich trčia k oblohe zhrdzavené kríže aj novšie náhrobky.

Z nich sa dozvedáme, že väčšina pochovaných mužov zahynula pri práci v lese.

Putujúci za svetlom

Dole v Kráľovej Lehote žije František Bizub, regionálny historik, ktorý dokonale pozná dejiny lesov okolo Čierneho Váhu. Celý život zbiera historické fotografie a materiály. Vydal niekoľko kníh o histórii kraja, písal aj o lesnej železničke, aj o pltníkoch a drevorubačoch.

V kaštieli pri Kráľovej Lehote, vzdušnou čiarou pár sto metrov od miesta pod železničným mostom, kde sa Čierny a Biely Váh zlievajú dokopy, rozpráva, ako to podľa jeho poznatkov s Váhmi bolo. „V dobových dokumentoch označujú Čierny Váh iba ako Váh a Biely Váh ako Važec. Názvy Čierny a Biely im ľudia priradili až neskôr,“ vysvetľuje. Mimochodom, dopátrať sa presného pôvodu slova Váh je takmer nemožné.

Podľa niektorých pochádza od slova váhať, pretože tiekol akoby váhavo, s mnohými meandrami a okľukami. Alebo od slova vagus, blúdivý. Túlavý. Podľa iných ho pomenovali ešte v predslovanských časoch podľa germánskeho výrazu wag - prúd. Ďalší obhajujú keltský pôvod názvu rieky, no nikto už nedokáže vypátrať, čo by slovo Váh v jazyku Keltov mohlo znamenať.

Podľa ďalšej časti jazykovedcov pomenovali rieku až Slovania. Veg v praslovančine znamenal svetlý tok, teda svetlú rieku alebo rieku putujúcu za svetlom, na juh. Pešo a ďaleko: Slnko ešte takmer vôbec nevyšlo, keď s lesníkom Pavlom Kráľom kráčame zo Štrbského plesa po turistickej značke na Kriváň. Po pár hodinách sa z trasy odkloníme.

Nestúpame ďalej posledným úsekom na vrchol, ale zahneme doprava a zostúpime úbočím. Dolu sa ligoce hladina Zeleného krivánskeho plesa. Pavlovi Kráľovi nedali spávať údaje z učebníc a zo sprievodcov, podľa ktorých Biely Váh pramení na úbočí Kriváňa. Aj známy tatranský historik Ivan Bohuš vyvracal toto zjednodušené tvrdenie.

Biely Váh predsa nevyviera pod Kriváňom - nech si národovci hovoria, čo sa im zachce -, ale vzniká až sútokom Veľkého zlomiskového potoka a Furkotského potoka. „Váh je na svojej púti Slovenskom od začiatku záhadný. Zahmlený je aj jeho začiatok,“ hovorí lesník.

„Zdrojnica je názov pre menšie toky, ktoré v mieste svojho stretnutia vytvárajú rieku alebo riečku. Toto šalamúnske riešenie uľahčuje život tým, ktorým sa nechce hľadať vodu vyvierajúcu zo zeme. Lebo aj k prameňom zdrojníc Váhu treba šliapať pešo a ďaleko.“ On si dal tú námahu a sledoval oba prítoky až na miesta, kde by mali vyvierať.

Ale, ako sme už v úvode spomenuli, pramene riek v horách sú tvrdý oriešok. „Nájsť sútok Veľkého zlomiskového a Furkotského potoka nebolo ťažké. Leží v nadmorskej výške 1 140 metrov neďaleko cesty medzi Štrbským Plesom a Podbanským,“ hovorí Pavol Kráľ. Odtiaľ sa vybral proti prúdu Veľkého zlomiskového potoka. Riečka naberá zopár prítokov.

A hoci sa zdá, že vyviera v úvode doliny, nepatrnými potôčikmi je zrejme so Zeleným krivánskym plesom spojená.

Ktorý je dlhší?

Zostáva ešte druhý z prítokov Bieleho Váhu. Furkotský potok. Preteká okolo Rakytovských plies z Furkotskej doliny. „Ukrytý pred pohľadmi návštevníkov vystupuje naľavo od žltého značkovaného turistického chodníka strmým terénom do kosodreviny a ukáže sa v plnej svojej kráse asi až po tisícšesťsto metroch od magistrály tesne pred rázcestím k Chate pod Soliskom,“ vysvetľuje Pavol Kráľ.

Cesta sem je zatiaľ pomerne jednoduchá. Stačí nastúpiť na lanovku od areálu FIS na Štrbskom Plese. Turistický chodník pokračuje ďalej pomerne pohodlne. Až neskôr sa začne ten pravý stupák. Furkotský potok tu nevidno, stratil sa niekde v kosodrevine bokom od turistického chodníka.

„Z nej vychádza až v malej dolinke pod Sedielkom v nadmorskej výške asi 1 880 metrov. Zdá sa, že jeho prameň je kúsok nad jedným z dvoch neveľkých Sedielkových pliesok, ktoré svojou vodou napája,“ pokračuje Pavol Kráľ.

„Ale ak uvažujeme o celej spádovej oblasti prameňa, je viac ako pravdepodobné, že ním je až Vyšné Wahlenbergovo pleso.“ A čo to znamená v praxi? Že Furkotský potok je približne o sedemsto metrov dlhší než Veľký zlomiskový potok - 4,4 kilometra od ich sútoku k miestu na Sedielkovými plesami a 5,1 kilometra k Vyšnému Wahlenbergovmu plesu oproti 4,2 kilometra k Zelenému krivánskemu plesu.

Pavol Kráľ odmeral vzdialenosti presne. Biely Váh teda nepramení pod Kriváňom. Podľa správnosti sa jeho cesta začína vo Furkotskej doline.

VIDEO Plus 7 Dní