Jana Čavojská

Stalo sa to počas dvoch dní v máji roku 2013. A šestnásť medveďov, ktoré dovtedy živorili ako atrakcie na prilákanie hostí do reštaurácií, vidím teraz veselo pobehovať v obrovských výbehoch neďaleko dediny Mramor asi devätnásť kilometrov od Prištiny.Každá malá skupinka má vlastnú ohradenú plochu s kríkmi, so stromami a s bazénom na kúpanie, ktoré medvede milujú. Napríklad Hana, sedemročná medvedica, miluje lezenie po stromoch.

Prvé týždne v útulku z nich schádzala len na kŕmenie.

Obýva výbeh s Malom a Anikom. Každý z medveďov má inú povahu. Anik strávil prvých štrnásť rokov svojho života v malej betónovej klietke so štyrmi ďalšími medveďmi. Vo svojom novom domove najradšej trávi čas stavaním mäkučkých lôžok z trávy a machu, na ktorých potom spokojne odfukuje. Naopak, Stivi musí bývať úplne sám. Kedysi bol zavretý pri reštaurácii v jednej klietke s iným medveďom, ktorý mu vyškriabal oči, takže nevidí.

Stivi: Slepého medveďa sa v útulku podarilo zdravotne stabilizovať. Foto: HAZIR REKA

Útulok prevádzkuje medzinárodná organizácia Štyri laby. V Európe má niekoľko podobných zariadení. V Rakúsku a Nemecku v jej rezerváciách našli slobodnejší život niekdajšie cirkusové medvede, v Rumunsku majú opustené medvieďatá a do bulharského útulku umiestňuje tancujúce medvede z celého Balkánu. To sú medvede, ktoré ešte nedávno predvádzali kočovní Cigáni a chovali ich v príšerných podmienkach. Na Ukrajine dokončuje podobnú rezerváciu, pre medvede zneužívané na predstavenia alebo ako atrakciu. V Kosove síce cirkusy, a teda ani cirkusové medvede nemajú, no po vojne, po roku 2000, sa medzi podnikateľmi rozmohol krutý zvyk - mať medveďa, ktorý do ich reštaurácie pritiahne hostí.

„Sme si istí, že všetky tieto medvede pochádzajú z divej prírody. Pytliaci ich pravdepodobne odchytili ako malé medvieďatá. Ich matky museli najprv zastreliť, inak by mladé bránili,“ vysvetľuje riaditeľ útulku Afrim Mahmuti. Je to vysoký, pokojný muž, ktorý po vojne viedol kanceláriu švajčiarskeho Caritasu pre Kosovo. Pred štyrmi rokmi vymenil pomoc ľuďom za pomoc zvieratám. „A som vďačný za túto prácu,“ prízvukuje. „Zvieratá sú nemé, nedokážu prehovoriť o tom, čo ich trápi, ani bojovať za svoje práva.“ On to robí namiesto nich.

Štastný: Jeden zo šestnástich zachránených kosovských medvedov. Foto: HAZIR REKA

Kosovská vláda zakázala držanie medveďov v zajatí v súkromných rukách ešte v roku 2010. Vtedy bolo v Kosove šestnásť reštauračných medveďov. Zákon bol síce na svete, no neexistovalo miesto, kam by ich mohli previezť, ani nikto, kto by sa o ne staral. Štát, ktorý vyhlásil samostatnosť len dva roky predtým a polovica sveta ho neuznala, na to nemal peniaze. Nakoniec v spolupráci s rakúskou ambasádou prišla do krajiny organizácia Štyri laby. Dostala k dispozícii šestnásťhektárový pozemok a v roku 2012 začala stavať prvé ohrady. O pár mesiacov neskôr, na jar v roku 2013, sa podarilo zachrániť prvého reštauračného medveďa. Kassandru. Neuveriteľný dôkaz ľudskej neľudskosti. Klietka, v ktorej žila pri reštaurácii, mala sotva šesť štvorcových metrov. Nebol v nej žiadny prístrešok, pod ktorý by sa medvedica mohla skryť pred dažďom a snehom.

Na jedenie dostávala starý chlieb. Potom majiteľ reštauráciu zatvoril a Kassandru tam jednoducho nechal. Viac ako rok prežívala len na zvyškoch, ktoré jej občas niekto do klietky hodil. Ľudia do nej však viac hádzali kamene, útočili na ňu psy. Zviera má za sebou takú hroznú skúsenosť, že sa z nej doteraz úplne nespamätalo. Pozorujem ju v jej výbehu. Prišla si ľahnúť takmer ku mne. Stále trpí stereotypnými pohybmi, typickými pre zviera zajaté v malom priestore. Neustále zíva. Znak úplnej rezignácie. Napriek starostlivosti ľudí zo Štyroch láb sa ani po tri a pol roku nezbavila traumy. Kópia klietky, v ktorej prežila väčšinu svojho života, stojí hneď vedľa. Originálnu majiteľ odmietol útulku dať aj predať. Ľudia zo Štyroch láb však považujú za nevyhnutné vzdelávať verejnosť o právach zvierat. V krajine, v ktorej sa im stále venuje príliš málo pozornosti, chcú aj Kassandrinou klietkou názorne ukázať, aké kruté je takéto zaobchádzanie.

Väzenie: Kassandra ešte vo svojej starej klietke. Jej majitel ju takto držal jedenást rokov. Ked zatvoril reštauráciu, nechal medveďa napospas osudu. Foto: HAZIR REKA

„Som hrdý na to, že to naša krajina popri všetkých ostatných problémoch dokázala,“ hovorí Afrim a myslí tým na dva májové dni v roku 2013, počas ktorých zachránili ostatných pätnásť kosovských reštauračných medveďov. Bola to veľká akcia, na ktorej spolupracovala štátna polícia s exekútormi, úradníkmi ministerstva životného prostredia, ľuďmi zo Štyroch láb a dokonca s jednotkami KFOR. Majitelia sa totiž svojich medveďov nechceli vzdať dobrovoľne. Odoberanie zvierat nebolo jednoduché ani z ďalšieho dôvodu. K medveďovi sa nedá priblížiť len tak. Ani vtedy nie, keď ho mienite zachrániť z tesnej klietky. Každého museli uspať, aby ho mohli previezť do útulku. Narkóza je nevyhnutná aj pri každej zdravotnej prehliadke.

V Kosove zatiaľ nemajú veterinára, ktorý by dokázal ošetriť takéto zviera. Zakaždým volajú spolupracujúcich veterinárov z Nemecka. „Medvede sme najprv umiestnili do menších ohrád slúžiacich na rehabilitáciu. Potrebovali sme ich sledovať zblízka, aby sme zistili, aké majú zdravotné a psychické problémy,“ rozpráva Afrim. „Koncom roka 2014 sme prvých jedenásť medveďov premiestnili do veľkých výbehov. Výsledok sa dostavil rýchlo. Už tú zimu štyri medvede hibernovali. Prvýkrát vo svojom živote. Ďalšiu zimu to už bolo osem medveďov. Takže prirodzený inštinkt sa im postupne vracia. Hoci sme im postavili brlohy, zrejme sa im nepáčili, lebo si vyhrabali vlastné.“

Afrim Mahmuti: Pred pár rokmi vymenil pomoc ľuďom za pomoc zvieratám. Foto: JANA ČAVOJSKÁ

Vypusteniu do veľkých výbehov predchádzala intenzívna terapia. Po rokoch v tesných klietkach a na nevyhovujúcej strave potrebovali medvede najprv liečbu. „Prišli so stereotypnými pohybmi. Donekonečna sa prechádzali po jednej krátkej trase, knísali sa, pohybovali hlavou. Pre nevyhovujúcu stravu mali problémy so zubmi. Opravovali im ich veterinári z Nemecka,“ hovorí Afrim. „Medveď bez zubov totiž nemôže prijímať plnohodnotnú potravu.“ Tá sa skladá z osemdesiatich percent zeleniny a ovocia, desať až pätnásť percent tvoria orechy a zvyšok mäso. V zajatí ich kŕmili väčšinou zvyškami z reštauračnej kuchyne a starým chlebom. „Dobrá strava zafungovala veľmi rýchlo, ich zdravotný stav sa začal zlepšovať,“ spomína Afrim. Keď prišiel čas na ich premiestnenie do väčších výbehov, reagovali rôzne. U niektorých nebol problém, iné sa obávali vyjsť z transportnej klietky. Keď nakoniec vkročili do priestoru, aký ešte nikdy v živote nemali k dispozícii, bol to vraj krásny pohľad.

„Pre medvede aj pre nás,“ usmieva sa Afrim. „Tieto zvieratá potrebujú veľké územie. V prírode putujú za potravou aj dvadsať kilometrov. Rady kráčajú aj sa kúpu.“ Majú však za sebou takú hroznú skúsenosť, že ošetrovatelia nedokázali všetky úplne vyliečiť zo stereotypného správania. Robia však všetko pre to, aby boli čo najšťastnejšie. K dispozícii majú hračky, bazény na kúpanie, hry, počas ktorých musia hľadať ukryté jedlo. Jasné. Voľná príroda to nie je. Aj tu je plot, mreža, elektrický ohradník. No je to desaťtisíckrát lepšie než v starom živote týchto zvierat. Afrim vie, že všetky medvede tu zostanú do konca svojho života. Mali blízky kontakt s ľuďmi, nedokážu si v prírode zabezpečiť potravu. Prichádzali by do dedín. A to je nebezpečné. V zajatí sa medveď môže dožiť aj tridsaťpäť rokov. Najmladší obyvatelia útulku sú trojročné medvieďatá, najstarší medveď má sedemnásť rokov.

Kassandra: Po rokoch v klietke už asi nikdy nebude úplne v poriadku. Foto: HAZIR REKA

Podľa Afrima sú medvede veľmi múdre zvieratá. Presne vedia, či ste ich priateľ, alebo nie. Svojich ošetrovateľov už prištinské medvede spoznávajú a dôverujú im. Čo sa týka ich bývalých majiteľov, pozrieť sa prišli iba dvaja z nich. „Jeden bol rád, že medveď sa tu má lepšie ako uňho,“ spomína Afrim. „Ten druhý bol stále nahnevaný, lebo štát mu jeho medveďa zobral.“ Po odobratí týchto šestnástich medveďov už v Kosove prípad nelegálneho držania medveďa v súkromných rukách nezaznamenali. V susednom Albánsku je situácia iná. Podľa prieskumu ľudí zo Štyroch láb tam v klietkach živorí päťdesiat reštauračných medveďov. Volajú ich aj „selfie-medvede“. Ľudia si s nimi totiž radi robia fotky. Zachráňme najsmutnejšie medvede v Európe - vyzýva teraz organizácia vo svojej kampani.

Šestnásť medveďov roky živorilo v malých klietkach, ich psychika je dodnes narušená

Jana Čavojská

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás