Tip na článok
Kto sa stará o vaše dieťa?: Babička, materská škola alebo opatrovateľka? Od 1. februára už bude chcieť štát, aby ste mu to oznámili.

Šikanovanie rodičov? Úradníci musia vedieť, kto sa stará o vaše dieťa

„Papier znesie všetko. Kto sa o dieťa nestará, to neprizná,“ myslí si o novej oznamovacej povinnosti rodičov Ľudovít Kaník.

Akoby toho nebolo málo! Nielenže sa snažíte svoje deti zahŕňať láskou a dať im všetko, čo na život potrebujú, ešte musíte zvádzať boj s úradmi. Najnovšie aj tým najpoctivejším rodičom hrozí, že budú čeliť návštevám sociálnych pracovníčok, ba dokonca prídu o rodinné prídavky, ak náhodou nebudú úrady informovať o pobyte svojho dieťaťa v predškolskom veku.

Niežeby tých 23,62 eura na jedno dieťa, ktorými náš štát podporuje „základnú bunku spoločnosti“, niekoho vytrhlo z biedy. Na jazyk sa derie otázka, komu poslúži novela zákona, ktorá týrané deti neochráni a slušné rodiny vystaví ponižujúcemu šikanovaniu.

Musia úrady naozaj vedieť o každom kroku nášho potomka? A skutočne ich to zaujíma? A dokážu takto vôbec ochrániť najmenších, ktorí to naozaj potrebujú?

Týrané deti neochráni

„Opäť niečo nedomyslené, slúžiace len a len na buzeráciu slušných rodín,“ ozývajú sa hlasy v búrlivých internetových diskusiách na margo správ o novele zákona o prídavku na dieťa, ktorú predložil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter a 7. novembra minulého roku schválil parlament.

Zákon totiž zavádza od 1. februára novú povinnosť pre rodičov - po dovŕšení tretieho roku dieťaťa musia príslušnému úradu práce ohlásiť, ako a kde bude zabezpečovaná starostlivosť o dieťa do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky. Nevzťahuje sa to na deti, ktoré dovŕšili tri roky pred týmto termínom.

„Takisto zákon neukladá túto povinnosť rodičom poberajúcim predĺžený rodičovský príspevok do šiestich rokov jeho veku z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa a rodičom, ktorí v čase, keď dieťa dovŕši tretí rok života, sú na materskej dovolenke s mladším dieťaťom,“ upresňuje Peter Zeman, hovorca Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).

Kompetentní zdôvodňujú, že po skončení vyplácania rodičovského príspevku až do začiatku povinnej školskej dochádzky vedia úrady o deťoch príliš málo. A tak chcú zákonom chrániť deti, ktoré rodičia zanedbávajú, ubližujú im, ba dokonca, ako to bolo v prípade týranej Lucky z bratislavského Ružinova, už potomka ani nemajú, ale poberajú na neho od štátu prídavky.

Apropo, Lucka. Práve smutný osud päťročného dievčatka, ktoré rodičia utýrali na smrť, ale tri roky jej mŕtvolku ukrývali v izbe a poberali na ňu prídavky, vraj stál pri zrode nápadu o ohlasovacej povinnosti rodičov. Lenže v jej prípade zlyhal práve sociálny úrad, ktorý má teraz preverovať správy rodičov o tom, ako je o ich dieťa v predškolskom veku postarané.

Susedia problémovej rodiny, v ktorej Lucka vyrastala, niekoľkokrát kontaktovali sociálny úrad a upozorňovali na zlé zaobchádzanie s dievčatkom. Vedeli presne, že ju bije nevlastný otec, ale - úradníci nezakročili.

Dokážu to v iných sporných prípadoch, ktoré by podľa zákonodarcov mohli odhaliť vďaka novému zákonu? Nuž, ťažko. Už len pre niekoľko výnimiek, ktoré sú v ňom zakotvené a pod ktoré spadajú práve najproblémovejšie rodiny - neprispôsobiví občania, kde rodičia nepracujú alebo matky sú na permanentnej materskej dovolenke s mladším súrodencom.

Na vysvetlenie sa opäť vráťme k Lucke. Jej mama bola totiž na materskej dovolenke s mladším súrodencom, takže by sa jej oznamovacia povinnosť netýkala.

„Podľa môjho názoru je to zbytočné a alibistické opatrenie. Nemyslím si, že touto novou povinnosťou sa zabráni vzniku takých udalostí, ako bol ten smutný prípad Lucky z Ružinova,“ vraví Július Brocka z KDH, člen Výboru NR SR pre sociálne veci, ktorý navrhoval časť o oznamovacej povinnosti z novely zákona vypustiť.

Neúspešne. Hlasovanie o návrhu zákona ako o celku nakoniec podporilo 84 poslancov klubu Smer- SD a jeden z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností.

Nejasnosti

Zákon teda vstúpil do platnosti. Len na upresnenie - nové opatrenie sa týka iba detí, ktoré dovŕšia tri roky až prvého februára 2014 a neskôr. Rodičia tých detí, ktoré mali tretie narodeniny 31. januára 2014, môžu pokojne spávať. Mimochodom, ak si myslíte, že každý, koho sa to týka, bude informovaný listom z príslušného úradu práce, ste na omyle.

To, že na Slovensku žijú ľudia, ktorí nevlastnia televízor, nečítajú noviny alebo len nemajú čas pozrieť si správy - trebárs preto, že sa práve starajú o dieťa -, nikoho netrápi. Hovorca Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Zeman reagoval stručne: „Tak ako v prípade iných zákonných úprav, aj v tomto prípade platí, že neznalosť zákona neospravedlňuje.“

A čo teda rodičov od 1. februára čaká? Po dovŕšení tretieho roku dieťaťa sú povinní oznámiť, ako oň bude postarané - či navštevuje predškolské zariadenie, postrážia ho starí rodičia, opatrovateľka a podobne.

„Ohlasovanie treba uskutočniť na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Písomnou formou na formulári potvrdenia, ktoré je zverejnené na webových stránkach úradov práce. Úrady však budú akceptovať aj inú formu obsahovo relevantného potvrdenia. Ak má osoba, ktorá starostlivosť o dieťa nahlasuje, k dispozícii elektronický podpis, môže oznámenie podať aj elektronickou formou,“ upresňuje Peter Zeman.

Stručne povedané - oznámiť to môžete aj cez internet. V novom nariadení však nie je špecifikované, či si má rodič oznamovaciu povinnosť splniť iba jednorazovo, alebo opakovane v prípade každej zmeny. Musí hlásiť napríklad prázdninový pobyt u starých rodičov?

„Opakované oznamovanie zákon ukladá len v prípade podstatnej zmeny miesta starostlivosti o dieťa, zmenu predškolského zariadenia, zmenu predškolského zariadenia na domácnosť a podobne. Za podstatnú zmenu miesta vykonávania starostlivosti o dieťa sa nepovažuje choroba a absencia v predškolskom zariadení, krátkodobé dovolenky alebo krátkodobé pobyty u príbuzných a podobne,“ dodáva hovorca ÚPSVaR.

Len formalita?

Napriek takémuto vysvetleniu majú niektoré rodiny hlavu v smútku. „Čo mám, prosím vás, uviesť do toho oznámenia, keď sme ako rodina aj s dieťaťom celý týždeň rozlietaní? S manželom máme každý trvalý pobyt v inom meste, v každom sa zdržujeme len jeden deň v týždni, tri dni sa zdržujeme v ďalšom meste a zvyšné dni zase v inom.

To ma chcú sociálni pracovníci hľadať na štyroch rôznych miestach?“ pýta sa na sociálnej sieti Júlia. Nuž, rodičov, ktorí budú mať problém uspokojivo vyplniť oznamovací formulár, bude zrejme viac. A nejde len o problémové rodiny. Tie si, paradoxne, môžu na svoju ochranu vymyslieť čokoľvek.

„Vieme predsa, že papier znesie všetko. Ten, kto sa o svoje dieťa nestará, to určite neprizná, ale napíše hocičo, čo uzná za vhodné. Kto to skontroluje? Bude to len formalita,“ myslí si bývalý šéf ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník zo Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie. Je presvedčený, že tento návrh zákona určite nezaručí vhodnú kontrolu starostlivosti o dieťa.

Zbytočná byrokracia

„Kritizoval som tento návrh, že je zbytočný, lebo znamená novú povinnosť pre tisíce rodičov, ktorí sa o svoje deti zodpovedne starajú. Úradom pribudne zbytočná byrokracia, lebo tam bude musieť byť niekto, kto bude tieto oznámenia spracovávať. A v podstate nič nepovedia - v tom zmysle, že by z nich vedel úradník vyčítať, ktorá rodina potrebuje nejakú osobitnú pomoc, službu či kontrolu,“ myslí si Július Brocka.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny bude zrejme mesačne zahltené stovkami oznamov. Vyčlenia úrady špeciálnych pracovníkov, ktorí sa budú starať o túto agendu? Hovorca ÚPSVaR Peter Zeman nám poslal tabuľku s predpokladanými počtami detí, na ktoré podľa štatistík sociálneho úradu bude v jednotlivých mesiacoch tohto roka ukončené vyplácanie rodičovského príspevku.

„Tým vzniká predpoklad na oznamovaciu povinnosť. Údaje sú za celé Slovensko a všetkých 46 úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide teda o administratívne zvládnuteľnú agendu,“ komentuje skutočnosť, že mesačne na celom území pribudnú asi štyri tisícky detí.

Aká pokuta?

Novela neuvádza, akým spôsobom a ako často si úrad mieni preverovať pravdivosť poskytnutých informácií, ba ani sankcie za nesplnenie príkazu. Ako teda budú úrady postupovať?

„Neohlásenie starostlivosti o dieťa môže vyvolať dôvodné podozrenie úradu, že starostlivosť neprebieha v súlade so zákonom a záujmami dieťaťa. Môže byť teda impulzom pre následnú kontrolu a na základe jej výsledku viesť k pozastaveniu vyplácania prídavku na dieťa rodičom,“ vysvetľuje Peter Zeman s tým, že ak sa podozrenie nepotvrdí, prídavky budú vyplatené aj spätne.

„Pri vzniku podozrenia je možná aj návšteva rodiny a osobné rozhovory, či už s dieťaťom, alebo rodičmi. Ale nemôžeme to zovšeobecniť. O nutnosti uložených opatrení rozhoduje predovšetkým individuálna závažnosť každého prípadu, ktorá nepochybne bude rozlišovať medzi opomenutím povinnosti a skutočným zanedbávaním dieťaťa,“ dodáva.

Najčastejšie uloženým opatrením býva upozornenie a výchovný dohľad, vo vážnych prípadoch dokonca umiestnenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti. Znie to síce nádejne, ale i tak si ťažko vieme predstaviť, že by sa šance zanedbávaných či týraných detí týmto opatrením naozaj zlepšili.

Na to podľa Kaníka existuje oveľa jednoduchšie riešenie. „Ľudia by si mali viac všímať, čo sa okolo nich deje, a úrady môžu konať aj na základe dnes platných predpisov,“ hovorí. „Stačí, aby konali.“

Ako ovce?

Oznamovacia povinnosť rodičov nie je jedinou nezmyselnou aktivitou súčasnej vlády. Vlani v máji schválili poslanci NR SR novelu zákona o hlásení pobytu občanov.

Vyplývalo z nej, že občan Slovenskej republiky, ktorý sa v tomto roku rozhodne vycestovať do zahraničia na dlhšie ako 90 dní, bude mať povinnosť nahlásiť to príslušnej ohlasovni v mieste trvalého pobytu. Ak to neurobí, spácha priestupok, za ktorý mu hrozí pokuta.

Novelu však začiatkom júna prezident Ivan Gašparovič nepodpísal. Žiadal, aby poslanci v parlamente vypustili z návrhu ustanovenie, podľa ktorého sa neoznámenie vycestovania za hranice dlhšie ako 90 dní malo pokladať za priestupok. Takže v súčasnosti by svoj pobyt mali hlásiť, ale žiadne sankcie im za nesplnenie povinnosti nehrozia.

Ešte väčší chaos vlani nastal v súvislosti s čipovaním zvierat. Podľa vtedy platného zákona, ktorý schválila ešte minulá vláda, kto si nedal do 30. septembra minulého roku zviera začipovať, hrozila mu pokuta až do tristo eur. Tí, čo to urobili v termíne, zaplatili za čipovanie aj desiatky eur.

Hoci majitelia zvierat sa búrili, terajší poslanci sa spamätali až po septembri a zmenou zákona rozhodli, že čipovanie bude od 1. januára tohto roku nakoniec dobrovoľné. Stres a zaplatené peniaze však už ľuďom nikto nevynahradí.

VIDEO Plus 7 Dní