Tip na článok
Nakláňa sa?: Z niektorých uhlov žilinská Burianova veža, vpravo, pôsobí šikmo. Je to tým, že smerom nahor sa jemne zužuje.

Šikmá veža v Žiline: Renesančná stavba púta pozornosť. Nakláňa sa, alebo je to len klam?

V Žiline púta pozornosť Burianova veža, domáci sa obávajú jej narušenej statiky. Jej majiteľ, Žilinská diecéza, ani správca, ktorým je mesto Žilina, do nej nedávno investovali desiatky tisíc eur.

Galéria k článku (4 fotografie )
Banská Bystrica: Hodinová veža sa od zvislej osi odkláňa o 68 centimetrov.
Statika je v poriadku: „V našom záujme je najmä to, aby bola veža bezpečná,“ pripomína hovorca Žilinskej diecézy Zdeno Pupík.
Meno podľa zvona: „Jeden z nich sa volal Burian a podľa neho dostala názov aj žilinská veža, ktorá sa predtým volala Nová veža,“ hovorí farský kronikár a historik Ľubomír Prikryl.

Mesto na severe Slovenska má novú atrakciu. Pred pár týždňami sa Žilinou začali šíriť správy o Burianovej veži, ktorá sa údajne nakláňa. Keď sa na ňu pozorne zahľadíte, v porovnaní so susednými budovami sa jej vrchol niekoľko centimetrov vychyľuje od kolmej priamky. Zámer alebo optický klam? Túto otázku si kladú Žilinčania aj návštevníci mesta, ktorým symbol mesta hneď udrie do očí.

Zvon Burian

Renesančná veža v Žiline nepúta pozornosť len dnes, ale má za sebou pomerne pestrú minulosť. Okolo roku 1530 ju začal stavať Burian Světlovský z Vlčnova. „Z toho vyplýva, že by mala mať meno podľa neho, ale nie je to tak,“ upozorňuje farský kronikár zo Žiliny Ľubomír Prikryl.

„Vežu dostaval až Rafael Podmanický. Takmer do konca 19. storočia sa volala Nová veža. O Starej veži nič nevieme, ale keď sa začalo stavať neďaleké obchodné centrum, našli sa tam zvyšky múru,“ dodáva.

Veža pôvodne neslúžila ako zvonica, plnila obrannú funkciu. „Mesto nemalo hradby, len brány a valy s palisádami. Preto bola potrebná veža, z ktorej by sa mohlo pozorovať, či sa neblíži nepriateľ,“ upresňuje kronikár.

Neskôr však predsa slúžila ako zvonica. Žilinu často ničili požiare. „Až po druhom požiari v roku 1886 dali na vežu zvony. Jeden z nich sa volal Burian - lebo každý zvon mal svoje meno - a podľa toho dostala v roku 1890 Nová veža pomenovanie Burianova,“ hovorí Ľubomír Prikryl.

Žilinský historik pridá aj ďalšie zaujímavosti. Zvuk zvona Burian a jeho „kamošov“ sa mestom rozliehal do prvej svetovej vojny. Potom ich použili na výrobu kanónov a vojenskej munície. „Nové zvony prišli v roku 1923. V meste bola veľká slávnosť. Zvony čakali na svoje privítanie na stanici a mali dvoch svätiteľov - jedným bol biskup Karol Kmeťko, druhým Andrej Hlinka“, dodáva kronikár.

V štyridsiatych rokoch minulého storočia vežu upravovali a pribudla jej ochodza, ktorá umožňuje prehliadku budovy vysokej okolo 43 metrov. „Vo svojich priestoroch ponúka zbierku historických máp, obnovené zvony a dokonca aj unikátny plastický model Žiliny zachytávajúci mesto a jeho stavby v roku 1933,“ vymenúva hovorca Žilinskej diecézy Zdeno Pupík.

Drahá rekonštrukcia

Veža je zamknutá. Nápis na dverách hovorí, že je sprístupnená len dva dni v týždni, ale treba sa dohodnúť na informáciách mesta. Pozorne sa na ňu zahľadíme. Určite nepôsobí, že by sa chystala zrútiť. Pri pozornejšom skúmaní zbadáme jej postupné odkláňanie smerom nahor od susednej budovy.

„Aj mne sa zdá, že je trochu našikmo. Ale všimla som si to až teraz, keď sa o tom začalo hovoriť, hoci som tu prežila celý život,“ hovorí staršia Žilinčanka. „Myslím si, že jej statika sa narušila, keď tu neďaleko stavali obchodné centrum. Aj tento kostol to ohrozilo,“ ukazuje na Chrám Najsvätejšej Trojice, ktorý stojí hneď vedľa Burianovej veže. Kronikár Ľubomír Prikryl sa tiež domnieva, že novostavba narušila susednú historickú stavbu - Chrám Najsvätejšej Trojice.

Burianova veža je však o kúsok ďalej. Jej majiteľ, Žilinská diecéza, ani správca, ktorým je mesto Žilina, by však nedopustili, aby pamiatku, do ktorej nedávno investovali desiatky tisíc eur, čokoľvek ohrozilo. Ako nám upresnil jej hovorca Zdeno Pupík, v roku 2010 diecéza uzavrela zmluvu o prenájme s mestom Žilina.

„Stalo sa tak s cieľom opravy a prevádzkovania tejto pamiatky ako vyhliadkovej veže. Mesto ju bude spravovať až do roku 2026,“ dodal. Na rekonštrukcii sa podieľalo nielen mesto, ale aj diecéza. Štvrtého novembra minulého roka žilinský biskup Mons. Tomáš Galis a primátor mesta Žilina Igor Choma spoločne otvorili na Katedrálnom námestí vylepšenú Burianovu vežu.

„Je to renesančná zvonica postavená podľa vzoru talianskych mestských zvoníc vedľa kostola. Veža sa opravovala už viackrát v minulosti. Tentoraz sme obnovili a elektrifikovali zvony, opravili sme zvonovú stolicu a vymenili žalúzie. Zvony budú zvoniť trikrát denne pred bohoslužbami,“ odznelo v biskupovom príhovore.

Diecéza do obnovy veže vložila 50-tisíc eur, mesto prostredníctvom oblastnej organizácie cestovného ruchu Malá Fatra 25-tisíc eur. Niekoľko týždňov po sprístupnení sa však začalo šepkať, že veža sa nakláňa. Chcená alebo nechcená reklama?

Pád nehrozí

Hovorca Žilinskej diecézy sa nad správami o šikmej Burianovej veži len pousmeje. „V našom záujme je najmä to, aby bola bezpečná. A veríme, že je. To, že sa o nej šíria správy o vychýlení, nanajvýš zvýši záujem a ľudia sa možno pri nej viac pristavia,“ domnieva sa. Na bezpečnosť veže a možné vychýlenie sme sa spýtali aj správcu historickej pamiatky.

„Dohady sa nezakladajú na pravde. Statik skúmal Burianovu vežu a zistil, že nie je naklonená ani nemá tendenciu nakláňať sa. Kedy tie dohady vznikli, nevieme. Domnievame sa, že ide o optický jav,“ tvrdí hovorca mesta Žilina Pavol Čorba. Záhadu žilinskej „šikmej“ veže nám jednoducho objasnil Prikryl.

„Všimli ste si, že vlastne nie je jasné, do ktorej strany sa nakláňa? Z každej strany pôsobí šikmo. Je to tým, že smerom nahor sa jemne zužuje. Voľným okom to nie je veľmi viditeľné. Pozorovateľ si skôr všimne, že sa mierne odkláňa od okolitých stavieb. Takže je vlastne šikmá zo všetkých strán.“

Aj tieto sú nahnuté

Kto by nepoznal toskánsky skvost - šikmú vežu v Pise, ktorá má najväčší odklon 5,2 metra. V tomto prípade naozaj nikto nie je na pochybách, že nemá do činenia s optickým klamom. Aj na Slovensku však máme podobné atrakcie, hoci zďaleka nedosahujú také ušľachtilé miery.

Prezývkou Slovenská Pisa sa pýši mesto Vrbové neďaleko Piešťan. V blízkosti Kostola svätého Martina stojí približne 38-metrová veža, ktorá sa od svojej osi vychyľuje až o 99 centimetrov. Základný kameň veže - zvonice postavili 7. mája 1832. V októbri 1930 sa veža po dlhotrvajúcich dažďoch náhle naklonila. Úzke základy stavby narušilo podmoknutie pôdy a turistický ťahák bol na svete.

Aj Banská Bystrica sa môže pochváliť šikmou vežou - od svojej zvislej osi sa odkláňa o 68 centimetrov. Hodinová veža, tiež známa pod názvom zelená či vážnicová, stojí na hornom konci Námestia SNP. Patrí medzi dominanty vytvárajúce siluetu historického jadra mesta.

Najšikmejšia

Na Kostole svätého Martina v Ivanke pri Nitre stála najšikmejšia veža na Slovensku. Podľa dobových záznamov sa neskorobaroková stavba z 18. storočia odkláňala o 155 centimetrov. Vežu nad hlavným vchodom však museli v roku 1824 rozobrať, lebo narúšala statiku kostola.

Postavili novú, ktorá sa podľa cirkevnej kroniky opäť začala odkláňať v roku 1940 a vyžiadala si záchranné práce. Keď ju v roku 2007 dala obec odborne premerať, zistilo sa, že je vychýlená len o 43 centimetrov. Novorománsky Kostol Preblahoslavenej Panny Márie s pôdorysom v tvare kríža vo Vrábľoch tiež kedysi pútal pozornosť šikmou vežou.

V starých knihách mesta sa píše, že je odklonená od svojej osi o 150 centimetrov. Jej základy sa museli spevniť, čo, našťastie, pohyb zastavilo. Dokonca sa vďaka rekonštrukcii po druhej svetovej vojne jej odklon znížil a v súčasnosti je vychýlená približne desať centimetrov. K miernemu nakloneniu veže došlo aj na Kostole svätého Kríža v Hamuliakove.

Veža sa skláňa severným smerom a sklon môže mať na svedomí únava stavebného materiálu alebo podmoknutie piesočnato-štrkovej pôdy pod stavbou.

VIDEO Plus 7 Dní