Žena mu odišla, bodaj viac neprišla, bodaj sa prepadla do pekla, do sitna. Ľudová pesnička nám pripomína, čo si naši dávni predkovia predstavovali pod slovíčkom sitno alebo sietno.

Nuž, dnes nám môžu peklo pripomínať len letné horúčavy, ktoré vytiahnu na čelo kvapky potu, nech sa na tisícmetrové Sitno vyberieme z&nbsp;ktorejkoľvek strany. Najkratší, asi hodinový, je výstup od Počúvadlianskeho jazera. Tatárska lúka, ktorou prejdeme k&nbsp;vrcholovým bralám, je podľa povesti miestom, kde pred ôsmimi storočiami táborili tatárske hordy. Zúfalí obrancovia napiekli z&nbsp;poslednej múky koláče a&nbsp;zhodili ich zo skál. Tatári pochopili, že Sitno je pre nich nedobytné, nasadli na kone a&nbsp;odtiahli. Staré schody, ktoré vedú z&nbsp;lúky hore bralami, nahradili nové, pevné a&nbsp;bezpečné. Východiskom však môže byť aj samotná Banská Štiavnica, prípadne dediny v&nbsp;jej susedstve. Napríklad Ilija, ktorá sa pýši unikátnym románskym Kostolom svätého Egídia, alebo Prenčov, ktorý je okrem iného známy ako pôsobisko Andreja Kmeťa.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/sitno-opradene-povestami-najvyssi-stiavnickych-vrchov-inspiroval-basnikov-aj-vedcov">Historické FOTO Sitna si pozrite v GALÉRII</a>

Neúnavný bádateľ Andrej Kmeť, botanik, archeológ, etnograf, múzejník, často stúpal z&nbsp;prenčovskej fary k&nbsp;andezitovým vrcholovým bralám. „Vyšších vrchov v&nbsp;blízkosti dosť, ale krajších nad Sitno nie! Ono je najvyšším vrchom v&nbsp;stolici hontianskej. Práve zato, že zo všetkých strán vyvýšený je nad okolie svoje v&nbsp;podobe homolovitej, z&nbsp;ďaleka-široka padá cestovateľovi do oka,“ napísal Kmeť vo Velebe Sitna. „Najkrajšiu panorámu poskytuje sever, a&nbsp;to pohľad na najbližšie okolie.“ O&nbsp;pravdivosti týchto slov sa môžeme presvedčiť i&nbsp;dnes.

Prenčovský kňaz Andrej Kmeť si všímal rastlinstvo vrchu. Obdivoval a&nbsp;skúmal najmä jeho ruže. Azda bol inšpirovaný inou ľudovou piesňou - Tam hore na Sitne biela ruža kvitne... Vraj tam rozlíšil až okolo 300 foriem tejto kráľovnej kvetov. Ale v&nbsp;roku 1863 v&nbsp;Tovarišstve opísal aj novú lipu Tilia sitnensis, ktorá sa dnes vníma ako poddruh alebo varieta lipy veľkolistej. Okrem Sitna ju botanici našli v&nbsp;okolí Banskej Hodruše a&nbsp;na vrchu Demian nad Hronskou Breznicou. Meno Andreja Kmeťa nesie diaľkový turistický chodník, ktorý spája jeho rodnú Bzenicu s&nbsp;Prenčovom, ako i&nbsp;chata, ktorá je po rokoch nečinnosti opäť v&nbsp;prevádzke. Vznikla v&nbsp;roku 1929 prebudovaním pôvodnej horárne. Nad ňou je budova rozhľadne, ktorá stojí na mieste filagórie z&nbsp;roku 1727. V&nbsp;roku 1852 do nej udrel blesk. Edmund Téry, banský lekár v&nbsp;Banskej Štiavnici, vášnivý turista, horolezec a&nbsp;propagátor spoznávania krás vlasti a&nbsp;zdravého pohybu v&nbsp;prírode, presvedčil majiteľa sitnianskeho panstva Filipa Coburga, aby rozhľadňu obnovil a&nbsp;zabezpečil ju bleskozvodmi. V&nbsp;nej sú dnes umiestnené exponáty, ktoré nám približujú sitniansku prírodu i&nbsp;históriu. Banská Štiavnica a&nbsp;Sitno patria medzi najstaršie centrá turistiky na Slovensku. Okrem spomenutej chaty jej rozvoju pomohla hustá sieť upravených a&nbsp;vyznačených turistických chodníkov, ktoré slúžia milovníkom pohybu v&nbsp;čistej prírode doteraz.

„Na Sitne som takrečeno zostarel,“ napísal Andrej Kmeť s&nbsp;dávkou humoru. „Po jeho bralách a&nbsp;úbočiach, po horách a&nbsp;krovinách potratil vlasy aj podošvy. Ktože mal opísať Sitno iný ako ja, aby som zarobil na nové podbitie; plešina na hlave mi i&nbsp;tak nezarastie.“ Jeho archeologické výskumy potvrdili osídlenie lužickou kultúrou z&nbsp;konca bronzovej doby. Val vtedajšieho hradiska je dodnes viditeľný. Asi v&nbsp;13.&nbsp;storočí postavili na vrchu hrad, ktorý bol sídlom feudálneho panstva, ale aj dôležitým obranným bodom v&nbsp;čase osmanského nebezpečenstva. V&nbsp;roku 1703 sa ho zmocnili Rákócziho kuruci a&nbsp;pri ústupe ho o&nbsp;sedem rokov neskôr zničili. Sitno je od roku 1951 prírodnou rezerváciou európskeho významu s&nbsp;výmerou 93,68 hektára. Okrem brál so svojskou flórou a&nbsp;faunou sú chránené porasty pralesného charakteru. Napriek tomu v&nbsp;socialistických rokoch „ozdobila“ vrchol veža televízneho vysielača, ku ktorému vedie asfaltová cesta. Vjazd na ňu je, samozrejme, bežným motoristom zakázaný, ale zdatní cykloturisti si vďaka nej môžu zmerať sily s&nbsp;legendárnou horou.

Vrch je opradený množstvom povestí. Najznámejšie z&nbsp;nich literárne spracoval Jozef Horák, rodák zo Štefultova, dnes súčasti Banskej Štiavnice. I&nbsp;tú, ktorá hovorí o&nbsp;sitnianskych rytieroch zakliatych v&nbsp;útrobách brál. Vraj každý siedmy rok vyjde jeden z&nbsp;nich von, aby zistil, či slovenský ľud nepotrebuje pomoc. Trikrát sa opýta: Či už? Keď mu nikto neodpovie, obráti sa a&nbsp;vchod do skál sa za ním na ďalšie sedemročie zatvorí. Na vrchu vraj vyhrávali aj slávni sebechlebskí hudci. Nie však pánom, ale zbojníkom. Nuž a&nbsp;„skala vernosti“ je podľa povesti pamiatkou na krutého hradného pána, ktorý veril, že zamurovaním krásnej panny do múrov sa hrad stane nedobytnou pevnosťou. Našiel sa však junák, ktorý dievčinu vyslobodil, ale pri úteku ich zasiahli strely prenasledovateľov a&nbsp;zmenili sa na skalu.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/sitno-opradene-povestami-najvyssi-stiavnickych-vrchov-inspiroval-basnikov-aj-vedcov">Hrad, Tatarská lúka a povsetné schody na Sitne. FOTO v GALÉRII</a>

Autor: Jozef Sliacky

Sitno opradené povesťami: Najvyšší zo Štiavnických vrchov inšpiroval básnikov aj vedcov

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás

Sitno opradené povesťami: Najvyšší zo Štiavnických vrchov inšpiroval básnikov aj vedcov

Súvisiace články

Boli za tým aj psychické problémy? Benjamín (†18), ktorý podpálil školu, si predtým vypil

Slavo je na túre okolo hraníc, stretol sa aj s medvedicou: Pre nás to znamenalo "ach, bože"

Dalo sa mu pomôcť? Nepočul, že praská oheň, keď už všetci okolo vrieskali, vraví muž z Telgártu

Reportér PLUS 7 DNÍ jedol týždeň len surovú zeleninu a ovocie. Výsledok? Prekvapí vás

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás