Tip na článok
Začiatkom decembra začali Starý most rozoberať.

Sivý, červený alebo zelený? Vyberte farbu pre bratislavský Starý most

Bratislavský Starý most už začali rozoberať. Budúci rok ho nahradí nový a o farbe jeho konštrukcie rozhodne verejnosť.

Pripomína krásne aj smutné časy - spomína na Starý most osemdesiatosemročný Petržalčan Jaroslav Gustafik, ktorý na pravom brehu Dunaja prežil celý život.

Premával po ňom prvý vlak, počas druhej svetovej vojny tvoril most hranicu medzi slovenským štátom a Nemeckou ríšou, v roku 1981 z neho za dodnes nevyjasnených okolností skočil známy český spevák Jiří Schellinger.

Most Františka Jozefa, po prvej svetovej vojne Štefánikov most, po druhej svetovej vojne Most Červenej armády, po nežnej revolúcii jednoducho Starý most. Dnes je staveniskom.

Pred pár týždňami ho začali skrutku po skrutke rozoberať. Nahradí ho nový. „Modernejší, ale krajší asi nebude...“ nostalgicky dodá fotograf starej Bratislavy Martin Entner.

Vdýchol život Petržalke

Výstavba najstaršieho bratislavského mosta trvala necelé dva roky. Aj predtým mal Prešporok zopár mostov, väčšinou pontónových, postavených napríklad na loďkách. Rakúsky cisár František Jozef I. ho otvoril v decembri 1890. Bol 460 metrov dlhý a slúžil na cestnú, železničnú i pešiu dopravu.

Prvý vlak Miestnej železnice Bratislava - Szombathely po ňom prešiel v novembri 1891. „Od základov zmenil život Petržalky. Predtým bola táto časť len malou sedliackou dedinou, pretože nemala dobré prepojenie s Bratislavou. S jeho vybudovaním sa začal rozvíjať továrenský priemysel - vznikla Matadorka, Smaltovňa a veľa drobných továrničiek, napríklad na výrobu farieb a lakov alebo na rybacie konzervy."

"Budovali sa nové športové ihriská, rozmáhal sa futbal, postavilo sa divadlo Aréna. Prišli noví pracovníci, usadili sa tu a z malej dediny sa za pár rokov stala najväčšia obec v Československej republike,“ zasníva sa Gustafik.

„V okolí mosta sme sa ako chlapci mohli vyšantiť. Moji kamaráti mali na bratislavskej strane mosta miesto, odkiaľ skákali do Dunaja. Vtedy bol pre nás riekou, v ktorej sme sa mohli vykúpať, zaplávať si."

"Často sme sa spustili od reštaurácie Krištofek neďaleko Pečnianskeho lesa a plávali sme až k Starému mostu, bol našou poslednou zastávkou. Ďalej už boli zradné dunajské vody, tvorili sa tam víry.“

Obeť vojny

„Po prvej svetovej vojne ho premenovali na Štefánikov most. Predtým však prišlo k historicky zaujímavej udalosti - po vyhlásení Československej republiky v roku 1919 most obsadila maďarská armáda a zamínovala ho s úmyslom zničiť ho.

Tento zámer im prekazili československí legionári, keď sa v noci zo štrnásteho na pätnásteho augusta 1919 prešplhali po spodnej strane konštrukcie nepozorovane ponad Dunaj, prestrihli drôty k pripevneným náložiam, prepadli, odzbrojili a zajali maďarských vojakov na petržalskej strane,“ hovorí fotograf Bratislavy a zberateľ starých pohľadníc mesta Martin Entner.

Počas druhej svetovej vojny už také šťastie most nemal. Keď Nemci obsadili Bratislavu, stal sa smutnou hranicou medzi slovenským štátom a hitlerovským Nemeckom.

„Petržalka, Engerau, sa zo dňa na deň stala nemeckým územím. Museli sme zotrvať na pravej strane Dunaja. Šesť rokov som nebol v Bratislave. Z petržalskej strany sme pozerali na život, ktorý na ľavej strane Dunaja pulzoval,“ posmutnie Jaroslav Gustafik.

Na konci vojny, 3. apríla 1945, ustupujúca nemecká armáda most vyhodila do vzduchu. Nepriamym svedkom tejto udalosti bol aj Jaroslav Gustafik s kamarátom Lacim. „Petržalka bola ku koncu vojny takmer vyľudnená. Nemci nariadili evakuáciu. Slováci, Česi i Maďari, ktorí ju odmietli, sa skrývali po pivniciach,“ opisuje.

Ruský front sa približoval a občas dal o sebe vedieť granátmi. Nebezpečné lákadlo pre zvedavých chalanov. „Išli sme sa pozrieť na zbombardované miesta a hľadali krátery po granátoch. Zrazu sme počuli rachot. Bežali sme až k miestu za ihriskom Artmedie a vtedy sa ozval ešte väčší výbuch. Padol most. Boli sme od neho asi tristo metrov.“

Nový postavila Červená armáda a nemeckí vojnoví zajatci za pol roka. Pomenovali ho Most Červenej armády. „Na jeho obnove pracovalo šesťsto ruských vojakov, päťsto nemeckých zajatcov a dvestodvadsať bratislavských robotníkov. Konštrukciu dodali Vítkovické oceliarne a Královopolská strojírna Brno.

Koncom januára 1946 robili Rusi zaťažovacie skúšky pomocou ich tankov a most slávnostne odovzdali do používania 3. februára 1946. Most Červenej armády - tak sme ho poznali celé desaťročia, kým ho po prevrate v roku 1989 nepremenovali na Starý most,“ spomína Martin Entner.

Na túto technickú bratislavskú stavbu nedá dopustiť. „Keď som mal štyri roky, chodieval som s rodičmi po moste vlakom do Petržalky. Kúpať sa na Draždiak. Nastúpili sme na železničnej stanici Nivy a viezli sa. Lístok stál 60 halierov a vždy som sa na tento celodenný výlet tešil. Písal sa rok 1967. Pamätám sa, že o šesť rokov neskôr po moste chodili už len nákladné vlaky,“ vraví Martin Entner.

Časti konštrukcie ako suvenír

„Tretíkrát sa most ocitá v ohrození práve v týchto dňoch, keď ho rozoberajú, aby na jeho mieste postavili vraj lepší a krajší, ktorý bude vyhovovať miestnej doprave tretieho tisícročia. Uvidíme, ako sa to skončí. Most bude síce modernejší, ale krajší asi nie,“ obáva sa fotograf.

O dva roky, pretože jeho dokončenie je naplánované na jeseň 2015, by mal byť základom zmodernizovaného dopravného systému. To je hlavný dôvod, prečo staré padlo za obeť novému.

Bratislavský Starý most začali rozoberať 2. decembra minulého roku. Prvé tri matice z jeho oceľovej konštrukcie symbolicky odkrútil eurokomisár pre regionálny rozvoj Johannes Hahn, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek a primátor Bratislavy Milan Ftáčnik.

„Projekt na jednej strane znamená rekonštrukciu mosta, no rovnako aj rozširovanie električkovej dopravy v Bratislave. Vnímam tento projekt ako dôležitý signál, že mesto to s podporou verejnej dopravy myslí vážne,“ povedal Ftáčnik.

Eurokomisár Hahn zdôraznil, že vybudovanie mosta prispeje k dunajskej stratégii, a zároveň pripomenul, že 85 percent z celkových investičných nákladov, 75 miliónov eur, bude financovať Európska únia. Zhotoviteľ stavby, konzorcium na čele so spoločnosťou Eurovia SK, plánuje most rozoberať počas celej zimy a na jar tohto roku začne s montážou.

Rekonštrukcia Starého mosta a vybudovanie električkovej trate zo Šafárikovho námestia po Bosákovu ulicu je súčasťou prvej etapy budovania nosného dopravného systému v Bratislave. Súčasná šírka 90 metrov na preplávanie lodí medzi pilótami sa zmení pri novej konštrukcii na 135 metrov, dve pilóty sa odstránia a nahradia sa jednou.

Pre peších a cyklistov na Starom moste vybudujú 4 a pol metra široké lávky po oboch stranách mosta. To, čo zostane zo Starého mosta, budú pamiatkovo chránené mýtne domčeky a piliere. Ale nie všetky. Niektoré rozpílené časti konštrukcie by sa mali dokonca predávať zberateľom a nadšencom na pamiatku.

Záujem o mostné polia Starého mosta prejavili starostovia štyroch obcí na východe Slovenska - Kladzany, Hencovce, Nižný Hrušov a Dolné Klčovo. Na výber tri farby: Rozhodnuté nie je ani o jeho farebnosti. V hre sú tri možnosti - oceľovosivá, zelená a červená. „Najčastejšie sa skloňuje sivá farba. Sú však zástancovia aj zelenej a červenej, keďže sa volal Most Červenej armády,“ objasňuje hovorca magistrátu Ľubomír Andrassy.

„Koncom januára spustíme na stránke mesta hlasovanie a o farbe mosta rozhodne verejnosť,“ pripomína. Rozoberanie jednej z typických bratislavských dominánt so sebou prináša nostalgiu a smútok.

„Most Františka Jozefa aj ten ruský mali v sebe takú industriálnu jemnosť, boli to nitované stavby podobne ako Eiffelovka. Z nového návrhu však cítiť akýsi železný monoblok a prináša nad rieku inú hmotu,“ píšu jeho obdivovatelia v internetových diskusiách. Tak to však v živote chodí - niekedy sa jednoducho treba vzdať starého a opotrebovaného. Pre lepší život, bezpečnosť, pre budúcnosť.

Anketa

Akú farbu by ste vybrali pre Starý most?

oceľovosivá 38% červená 17% zelená 45%Celkový počet hlasujúcich: 261

VIDEO Plus 7 Dní