Tip na článok
Bývalá znášková hala: Škole zostali malé okná, ktoré neprispievajú k svetelnej pohode.

Škola, ktorá oficiálne neexistovala, čerpala dotácie na žiakov

Súkromná škola v Búči sídlila v čiernej stavbe bývalej hydinárne. Čo má spoločné s Jolanou Ozorákovou, ktorá sa stala známou pre subvenčný podvod?

Galéria k článku (3 fotografie )
Zriaďovateľka školy: Proti Jolane Ozorákovej mali v roku 2012 vzniesť obvinenie zo subvenčného podvodu.
Susedná hala: Podľa vyhlášky sa školy nesmú umiestňovať v blízkosti poľnohospodárskych závodov ani na miestach, ktoré boli predtým biologicky znečistené.
Svetlíky: Triedy sú nižšie, ako prikazuje norma. Tá požaduje stropy vo výške 3,3 metra. Aj svetlo do miestnosti prúdi cez strešné svetlíky.

Viete si predstaviť, že vaše deti navštevujú školu, ktorá na papieri neexistuje, pretože nie je zaevidovaná v školskej sieti? A že takáto neexistujúca škola je podľa dokladov z katastra vedená ako znášková hala pre sliepočky?

Že budova je čiernou stavbou, bez povolení od hygienikov a hasičov? Na Slovensku sa to dá a štát dokonca vzdelávanie študentov takejto školy aj štedro dotuje z verejných peňazí.

Kde bolo, tam nebolo

Vinohradnícka dedina Búč leží asi tridsať kilometrov od Komárna. K vinohradom, vinárstvam a pivničkám pred tromi rokmi pribudla aj súkromná stredná odborná škola, ktorá sa na letákoch tvári ako samostatná stredná škola. Oficiálne je však detašovaným pracoviskom materskej Súkromnej strednej odbornej školy v Dunajskej Strede, ktorej zriaďovateľkou je Jolana Ozoráková.

O jej praktikách informoval týždenník PLUS 7 DNÍ pred dvomi týždňami. Doslova by sa dalo povedať, že nová stredná škola pre hotelierov, podnikateľov, kuchárov, cukrárov, kozmetičky, ale aj pre vinohradníkov, ovocinárov a automechanikov vyrástla v Búči na zelenej lúke. Až na to, že zelená lúka bol areál bývalej hydinárne.

Ten „developovali“ miestni podnikatelia Ján a Zoltán Karkóovci. Jednu z budov bývalej hydinárskej farmy, v ktorej bola dlhé roky znášková hala, Ján Karkó odkúpil od družstva a šikovne ju prerobil na školu. Hydináreň omietli, vnútro zrekonštruovali, vymaľovali, nasťahovali nábytok, učiteľov aj žiakov.

Riaditeľom školy sa stal brat majiteľa objektu Zoltán. A že niektoré dosť podstatné detaily, ako je napríklad kolaudácia, sa jednoducho vynechali? Načo sa zaťažovať papiermi, podstatné je, že deti majú školu, do ktorej môžu chodiť, a štát za ne tvrdo platí.

Búčske detašované pracovisko Súkromnej strednej odbornej školy v Dunajskej Strede otvorili v školskom roku 2012/2013. Už na jar 2012 začala škola pod hlavičkou Súkromnej strednej odbornej školy - Magán Szakközépiskola Búč robiť razantný nábor v okolitých základných školách.

V septembri 2012 tak do lavíc zasadlo približne stodvadsať stredoškolákov a učňov. V skutočnosti však škola vedená ako detašované pracovisko nebola ani len evidovaná v školskej sieti a ani fakt, že sídlila v čiernej stavbe, nebol podstatný. A úrady sa neponáhľali s riešením tejto situácie. Podľa diery v zákone si totiž detašované pracovisko mohol de facto otvoriť takmer ktokoľvek a takmer kdekoľvek. Všetko sa zmenilo až zmenou zákona.

Podľa neho do 30. júna 2013 mali tieto detašované pracoviská doručiť na ministerstvo školstva potrebné doklady - od hygienika, hasičov a inšpektorátu bezpečnosti práce. Ak ich nedoručia, ministerstvo ich zruší. I nastal problém. Čierna stavba školy sídliacej v hydinárni, samozrejme, nič z toho nemala - keďže nemala ani len kolaudáciu.

Na výnimku

Majiteľ a vedenie školy začali riešiť situáciu s potrebnými papiermi pre neskolaudovanú čiernu stavbu školy. Nejaká šikovná hlava prišla aj na jednoduché riešenie. Tým mala byť ministerská výnimka. Úradníkom na ministerstve stačilo, že im kompetentní dodajú „predbežné stanoviská“ o tom, že v budúcnosti bude všetko v poriadku.

Iba štyri dni pred termínom, dokedy mali detašované pracoviská zo zákona dodať potrebné doklady, presne 26. júna 2013, vydal Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Komárne „predbežné stanovisko“, že budova z hľadiska hygieny vyhovuje. Ako na to prišli, ak v budove bola predtým znášková hala, bola záhada. Obzvlášť, ak v marci 2013 urobil ten istý úrad kontrolu, kde zistil, že školu uviedli do prevádzky bez súhlasu hygienikov.

Za prevádzkovanie školy v neskolaudovanej stavbe vyrubili jej prevádzkovateľovi pokutu 500 eur, ktorú škola aj zaplatila. Súhlasné rozhodnutie o uvedení školy do prevádzky vydal RÚVZ v Komárne až 21. augusta 2013 - čiže takmer dva mesiace po termíne stanovenom zákonom. Až v auguste sa totiž škole v Búči podarilo získať od stavebného úradu papier o dodatočnom povolení stavby.

Ani tam nie je jasné, ako to úradníci mohli urobiť.

Zákon číslo 355/2007 Zbierky zákonov o ochrane verejného zdravia a vyhláška ministerstva životného prostredia číslo 525/2007 totiž presne definujú základné požiadavky na umiestňovanie zariadení pre deti a mládež. „Pri voľbe umiestnenia zariadení sa musia vylúčiť miesta v blízkosti priemyselných a poľnohospodárskych závodov a miesta, ktoré boli predtým biologicky alebo chemicky znečistené,“ hovorí vyhláška.

V prípade bývalej hydinárne je úplne jasné, že ide o budovu priamo v areáli poľnohospodárskeho závodu a keď v nej chovali tisíce sliepok, zrejme bola aj biologicky znečistená. Pýtate sa, ako je možné, že niekto vydal povolenie v rozpore s týmto predpisom?

Búčske Akty X

Pýtali sme sa aj my. Priamo riaditeľky komárňanského RÚVZ MUDr. Andrey Kološovej. A tá nám vysvetlila, že hygienikov sa vyhláška o nemožnosti umiestnenia školy v priestoroch niekdajšej hydinárne netýka.

Zaujímalo nás aj to, čo sa za tri mesiace v škole zmenilo, ak v marci dostala od hygienikov pokutu 500 eur, ale 26. júna už vydali na tú istú neskolaudovanú budovu predbežné súhlasné stanovisko. A prišiel ďalší šok. Komárňanská hygienička Kološová vysvetlila, že RÚVZ smie zo zákona vydávať iba rozhodnutia, nie predbežné stanoviská. Papier, ktorý nemal oporu v zákone, však ministerstvu stačil na to, aby slepačie detašované pracovisko nezrušilo.

Podobne ako papier od hygieničky škola vyriešila aj papier od komárňanských hasičov. Ich pracovník Tibor Iványi pre búčsku školu vydal 20. júna 2013 stanovisko, že budova z hľadiska požiarnej ochrany vyhovuje. Ako sa to dalo, ak nemal k dispozícii žiadnu projektovú dokumentáciu neskolaudovanej budovy, je záhadou hodnou paranormálneho seriálu Akty X.

Projektovú dokumentáciu totiž hasičom fyzicky dodali až o mesiac neskôr, 29. júla 2013. Otázka znie: na základe čoho vydali súhlasné stanovisko, ak projekt ani nevideli? Odpoveď nepoznáme, zato vieme, čo nasledovalo po dodaní týchto stanovísk. Ministerstvo povolilo výnimku a trpezlivo vyčkalo do kolaudácie. Aj tá je záhadou.

Stavebný úrad totiž skolaudoval čiernu stavbu až dodatočne. Malý detail - budova oficiálne leží v priemyselnej zóne a v minulosti bola skolaudovaná ako znášková hala. Na to, aby sa zmenil účel jej užívania zo znáškovej haly na školu, by bolo treba zmeniť územný plán obce. A to sa nestalo.

Navyše, slepačia škola leží na parcele, kde nie sú usporiadané vlastnícke práva a vydávanie stavebných povolení pre takéto parcely je komplikované. Keď sme stav konzultovali s odborníkom na stavebné konania, nestačil sa čudovať a padli dokonca aj slová, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona a starosta by mal zrušiť rozhodnutie. Ak tak neurobí, prípad by nakoniec mohol skončiť aj na prokuratúre, ktorá si na starostu môže posvietiť.

Čierna stavba ministerstvu neprekážala?

V auguste majitelia školy vybavovali povolenia a škola fungovala v režime ministerskej výnimky. Napriek tomu už na účet zriaďovateľa prišli prvé peniaze určené na rozbehnutie nového školského roka. Ako však mohlo ministerstvo školstva vôbec dopustiť, že štátne peniaze plynuli do školy v čiernej stavbe bez akýchkoľvek povolení?

Obzvlášť nepochopiteľné je to aj v ďalšom kontexte. Kontrolóri ministerstva školstva na Súkromnej strednej odbornej škole v Dunajskej Strede, pod ktorú patrí aj detašované pracovisko Búč, vykonali v roku 2007 finančnú kontrolu za roky 2004 a 2005. Zistili porušenie finančnej disciplíny s povinnosťou zaplatiť späť do štátneho rozpočtu 17,9 milióna korún (asi 600-tisíc eur). Ďalej zistili porušenie finančnej disciplíny vo výške 31 miliónov korún (milión eur).

Tieto peniaze však nemuseli vrátiť. V roku 2008 ministerstvo urobilo v škole ďalšiu finančnú kontrolu. Na jej základe v roku 2011 uložili škole povinnosť vrátiť do štátneho rozpočtu 152 551,66 eura plus penále a pokutu 33 193,91 eura za nehospodárne využitie verejných prostriedkov. Škola však nič z toho nezaplatila a s ministerstvom sa súdi. Rezort školstva potvrdil, že v prípade čudnej školy spolupracoval s políciou už v roku 2010.

„Odbor kriminálnej polície v Dunajskej Strede v roku 2012 upovedomil ministerstvo o vznesení obvinenia voči riaditeľke SSOŠ Trhovisko v Dunajskej Strede za prečin subvenčného podvodu,“ doplnil hovorca ministra školstva Michal Kaliňák. Podľa toho teda Jolana Ozoráková bola obvinená z trestného činu.

O to viac zaráža, že napriek zlým výsledkom finančných kontrol a policajnému vyšetrovaniu prúdili do školy prevádzkujúcej detašované pracovisko v čiernej stavbe a bez povolení ďalšie státisíce zo štátneho rozpočtu a ministerstvo škole povolilo výnimku zo zákona. Navyše výnimku dali oficiálne neexistujúcej škole.

Neexistujúca škola

Redakcia týždenníka PLUS 7 DNÍ má k dispozícii písomnú informáciu od Ústavu informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ), kde sa píše: „... elektronicky sme prehľadali všetky rozhodnutia, ktoré prišli na ÚIPŠ od začiatku roka 2013. V žiadnom z nich sa nenachádza Búč.“ Inak povedané, škola v Búči, ktorú žiaci navštevovali od septembra 2012, na papieri neexistovala ani 30. augusta 2013.

Búčska škola nebola evidovaná v sieti škôl dokonca ani deväť dní po začiatku školského roka 2013/2014. Desiateho septembra 2013 totiž ministerstvo školstva dostalo podnet na prešetrenie nelegálnej školy v Búči a až v ten istý deň vydal generálny riaditeľ sekcie regionálneho školstva ministerstva Zdenko Krajčír potvrdenie o zaevidovaní.

Odvolal sa pritom aj na potvrdenie vydané hygienikmi, ktoré podľa hygieničky Kološovej nemá žiadnu právnu silu. Občan často počúva, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Čo však ospravedlňuje úradníkov, že si môžu dovoliť takéto lapsusy? Podčiarknuté a zrátané, ministerstvo po celý rok dotovalo žiakov v škole, ktorá nebola evidovaná. Navyše, oficiálne neexistujúca škola sídlila v čiernej stavbe vedenej ako znášková hala. Neevidovanému detašovanému pracovisku ministerskí úradníci vystavili výnimku na základe papiera od hygieničky, ktorý nemal oporu v zákone.

Absurdistan, ktorý stál daňovníkov zhruba štvrť milióna eur. Toľko totiž predstavujú finančné dotácie na 127 žiakov, ktorí sa v Búči vzdelávali v školskom roku 2012/2013. V aktuálnom školskom roku sa podľa riaditeľa Zoltána Karkóa v škole učí 182 študentov. Normatív na jedného žiaka je priemerne asi dvetisíc eur ročne.

Čítajte viac:

Zriaďovateľka školy si preliala na účty viac peňazí, ako ročne zarobí americký prezident

Bohatá škola

Búčska škola je detašovaným pracoviskom Súkromnej strednej odbornej školy v Dunajskej Strede. Jej zriaďovateľkou je podnikateľka Jolana Ozoráková, ktorá bola donedávna aj riaditeľkou školy. Ročne táto škola s 1 394 žiakmi dostáva zo štátneho rozpočtu zhruba dva a pol milióna eur. Podľa zistení týždenníka PLUS 7 DNÍ je Jolana Ozoráková ako fyzická osoba majiteľka školských budov v Dunajskej Strede.

Ako zriaďovateľka školy uzavrela sama so sebou ako fyzickou osobou nájomnú zmluvu na budovy. Tak si dáva vyplácať každý mesiac vyše 41-tisíc eur nájomné. Táto suma je zhruba o 500 percent vyššia, než sú ceny podobných nájmov v Dunajskej Strede. Prípad zaujal aj poslancov parlamentu.

Miroslav Beblavý z SDKÚ už podal interpeláciu na ministra školstva Dušana Čaploviča. Poslanca zaujíma, či ministerstvo plánuje v súvislosti s históriou zlého hospodárenia školy opätovnú kontrolu finančného hospodárenia, ako aj spôsobu, ako si škola plní svoje vzdelávacie povinnosti.

VIDEO Plus 7 Dní