Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Už desaťročia tíško chradne popri mestskom ruchu bratislavského Trnavského mýta. Rozľahlý objekt legendárneho Domu odborov Istropolis, ktorý pamätá vznešené galavečery, divadlá, koncerty, ale aj komunistické zjazdy, je neodmysliteľnou súčasťou Nového Mesta. Pred pár týždňami developer, ktorý odkúpil pozemok, predstavil svoje veľkolepé plány: na&nbsp;mieste zbúraného Istropolisu by mal vyrásť moderný komplex, ktorý by Trnavskému mýtu vdýchol nový život. Áno, jednej z&nbsp;najikonickejších budov v&nbsp;hlavnom meste hrozí zrovnanie so zemou. Spomienky na&nbsp;veľkolepé akcie aj malé alternatívne festivaly však zostanú.

Je dominantou Trnavského mýta, ale chýba jej život. Vlani dokonca zdemolovali originálny podstavec, na&nbsp;ktorom v&nbsp;rokoch 1988 - 1989 stála busta komunistického funkcionára Františka Zupku a&nbsp;o&nbsp;21 rokov aj Roberta Fica. „Podstavec zbúrali bez verejnej diskusie pred majstrovstvami sveta v&nbsp;ľadovom hokeji, lebo tam budovali fanzónu,“ vysvetľuje aktivista Ivor Švihran.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/skvost-opacha-legendarnemu-istropolisu-hrozi-asanacia-niektori-to-povazuju-barbarstvo" target="_blank" rel="noopener">FOTO vizualizácie ako má Istropolis vyzerať nájdete v GALÉRII &gt;&gt;</a>

Organizuje vlastivedné prechádzky po&nbsp;ikonických miestach Bratislavy a&nbsp;jedným z&nbsp;nich bol aj Dom odborov. „Prišlo si ho vždy pozrieť okolo sto ľudí, bol o&nbsp;to veľký záujem. Dokonca sa na&nbsp;nich zúčastnil aj jeden z&nbsp;architektov, Iľja Skoček,“ opisuje. Posledný turnus do&nbsp;zákutí Istropolisu absolvoval pred tromi rokmi, kým sa budova nepredala. „Nový majiteľ už nebol taký ústretový,“ priznáva Švihran.

Nedávno sa však do&nbsp;neverejných zákutí budovy podarilo dostať mladému urbexerovi Marcelitovi Rečinskému. „Priestor pôsobí zaujímavo, s nádychom socializmu, niečo také som ešte nevidel. Najviac sa mi páčili zvukové štúdiá, keďže sa venujem aj tvorbe hudby,“ hovorí s&nbsp;nadšením. „Som rád, že som si ho stihol pozrieť skôr, ako nabehnú bagre, keďže sa hovorí, že sa to bude búrať,“ priznáva.

Komplex nižších aj výškových budov je zanedbaný a&nbsp;málo využívaný. Najväčší ruch je v&nbsp;bývalom Dome techniky, kde je už niekoľko rokov predajňa známeho reťazca. Reprezentačné priestory zívajú prázdnotou. Nielen pre koronakrízu. Na&nbsp;nástenkách vo vestibule visia staré plagáty, sklenené výklenky, kde kedysi boli obchodíky, nemajú nájomníkov, funguje len optika.

Pomerne rozľahlému priestoru pred hlavnou budovou na&nbsp;pochmúrnosti pridáva aj rozbitá dlažba. Napriek tomu je Istropolis pre mnohých výnimočným architektonicko-umeleckým skvostom.

Výstavba kultúrno-kongresového centra, kedysi známeho aj pod názvom Dom Revolučného odborového hnutia (ROH), na&nbsp;Trnavskom mýte sa začala vypísaním súťaže o&nbsp;najlepší návrh v&nbsp;roku 1956. Víťazmi sa stali študenti pražskej Akadémie výtvarných umení Ferdinand Konček, Iľja Skoček a&nbsp;Ľubomír Titl. „Boli prázdniny a&nbsp;spravili sme tri návrhy. Všetky získali prvé ceny,“ spomína Iľja Skoček v&nbsp;dokumente Istropolis, klenot Bratislavy, ktorý nedávno predstavila iniciatíva Ľudská mierka.

Stavebné práce prebiehali od&nbsp;roku 1965 do&nbsp;roku 1981. Pôvodne malo byť centrum obložené sivým kararským mramorom. „Chceli sme tam mať kameň, ktorý odolá bratislavskej klíme, tá bola prechemizovaná,“ hovorí v&nbsp;spomínanom dokumente architekt Skoček a&nbsp;vysvetľuje, že hľadali materiál, ktorý nebude černieť ako na&nbsp;iných stavbách v&nbsp;hlavnom meste. Nakoniec mramor spriatelenej komunistickej krajine poskytol vtedajší kubánsky diktátor Fidel Castro.

„Budova je v&nbsp;skutočnosti komplexom troch budov, z&nbsp;ktorých každú stvárnili jedinečným spôsobom. Administratívna časť a&nbsp;Dom detí sa vyznačujú striedmou architektúrou. S&nbsp;ňou kontrastuje monumentálna kompozícia mramorom obložených objemov hlavnej sály,“ vysvetľuje architektka Henrieta Moravčíková a&nbsp;dodáva, že integrálne spojenie monumentálnej architektúry a&nbsp;abstraktného umenia radí dielo k&nbsp;najlepším prejavom neskorého modernizmu na&nbsp;Slovensku.

Istropolis v&nbsp;rukách porevolučného vlastníka Jednotného majetkového fondu zväzov odborových organizácií v&nbsp;SR (JMF) dlhé roky chátral a&nbsp;zdá sa, že jeho osud netrápil ani štátne inštitúcie.

Pred dvadsiatimi rokmi v&nbsp;ňom bolo jedno z&nbsp;najmodernejších kín v&nbsp;meste, veľká sála sa dlho využívala na&nbsp;rôzne podujatia a&nbsp;koncerty. Dodnes v&nbsp;ňom sídli muzikálové Teatro Wüstenrot, domov v&nbsp;ňom na&nbsp;viac ako dve desaťročia našlo Radošinské naivné divadlo, ktoré sa pre zlé podmienky odsťahovalo v&nbsp;roku 2015. Ľudia z&nbsp;celého Slovenska neprichádzali len za&nbsp;radošincami, ale na&nbsp;rôzne galakoncerty či televízne prenosy ako Bratislavská lýra či Zlatý slávik.

„Do&nbsp;Istropolisu sme chodievali ešte na&nbsp;strednej škole na&nbsp;tanečnú. Generácia mojich rodičov tu navštevovala výchovné koncerty, absolvovala tu promócie a&nbsp;iné významné udalosti svojho života, posedávali s&nbsp;kamarátmi vo foyer budovy. Mama spomína, ako bola budova vynikajúco uspôsobená na&nbsp;veľké podujatia, napríklad aj takými detailmi ako naozaj veľkorysý počet toaliet, vďaka ktorým sa počas prestávky netvorili rady,“ opisuje Jakub Lipták, autor dokumentu o&nbsp;Istropolise.

Medzi kultové podujatia v&nbsp;týchto priestoroch patril napríklad festival sci-fi, fantasy a&nbsp;hororu Istrocon, jeden z&nbsp;najznámejších a&nbsp;najväčších svojho druhu v&nbsp;strednej Európe. „Konalo sa tu niekoľko ročníkov konferencie hier a&nbsp;animovanej tvorby Anime Show a&nbsp;Comics salón. V&nbsp;menších miestnostiach prebiehali súčasne rôzne prednášky, vo foyer sa nachádzala expozícia a&nbsp;hrali sa hry, vo veľkej sále bolo hlavné podujatie - prehliadka kostýmov, ktoré si účastníci sami vyrobili. Mal som na&nbsp;festivale aj prednášku o&nbsp;<a href="https://mlv.sk/tvorba-videa/" target="_blank" rel="noopener">animovanej tvorbe</a> jedného japonského štúdia,“ spomína Jakub Lipták.

Lea zase nedá dopustiť na&nbsp;niekoľko ročníkov tetovacej akcie Tattoo Wars. „Na&nbsp;prvom poschodí mali najlepší tetovači zo Slovenska, z&nbsp;Česka, ale aj iných krajín rozložené svoje náradie a&nbsp;súťažili medzi sebou. Bolo fascinujúce sledovať ich prácu, prípadne odísť s&nbsp;ďalšou kerkou. Keď sme pofajčievali pred Istropolisom, ľudia len pozerali, kde sa nabralo toľko potetovaných ľudí,“ smeje sa mladá Bratislavčanka.

Napriek kultúrnym aj komerčným aktivitám nikto do&nbsp;objektu neinvestoval. O&nbsp;predaji sa hovorilo už dvadsať rokov, odborári však pýtali priveľa. Až v&nbsp;roku 2017 kúpila pozemky a&nbsp;budovy na&nbsp;Trnavskom mýte developerská firma. Pred pár týždňami nový majiteľ predstavil svoj veľkolepý projekt s&nbsp;pôsobivou modernou vizualizáciou. S&nbsp;ikonickým komplexom sa v&nbsp;nich však neráta.

„Šokovalo nás, v&nbsp;akom dezolátnom stave sme našli objekt Istropolisu,“ reagoval generálny riaditeľ firmy Martin Šramko a&nbsp;vymenoval nedostatky od&nbsp;statiky až po&nbsp;množstvo azbestu. Zjednodušene - Istropolis je podľa majiteľov v&nbsp;takom katastrofálnom stave, že rekonštrukcia či záchrana aspoň niektorých častí nepripadá do&nbsp;úvahy.

Legendárnu stavbu majú zrovnať so zemou a&nbsp;namiesto nej vyrastie nový objekt. „Náš zámer mení mŕtvu nefunkčnú zónu v&nbsp;oblasti Trnavského mýta na&nbsp;vitálnu štvrť plnú kultúry, zelene a&nbsp;verejných priestorov,“ povedal Šramko.

Nové centrum by malo plniť aj    funkciu kultúrno-spoločenského centra s&nbsp;kapacitou až tritisíc miest na&nbsp;sedenie. Samozrejme, súčasťou komplexu majú byť kancelárie, administratívne budovy, rezidencia a&nbsp;hotel.

A&nbsp;čo zostane z&nbsp;pôvodného unikátneho objektu? Developer hovorí o&nbsp;zachovaní originálnej fontány autora Pavla Mikšíka z&nbsp;roku 1981 na&nbsp;vnútornom nádvorí Istropolisu či dokonca vitráže Milana Dobeša. Využiť by sa mal aj kubánsky mramor.

Vášnivá diskusia o&nbsp;osude Domu odborov naberá na&nbsp;obrátkach. Experti na    modernú architektúru však majú jasno. Dielo je zapísané do&nbsp;národného zoznamu DOCOMOMO a&nbsp;podali podnet na    jeho vyhlásenie za    pamiatku. „Adresovali sme výzvu na&nbsp;zachovanie objektu primátorovi Bratislavy, starostovi mestskej časti Bratislava Nové Mesto aj ministerke kultúry. Už niekoľko rokov pritom sústavne upozorňujeme na&nbsp;obrovské kultúrne straty, ktoré spôsobuje radikálna prestavba a&nbsp;búranie architektonických diel 20. storočia. Práve toto obdobie bolo totiž v&nbsp;slovenskom kontexte mimoriadne produktívne a&nbsp;umožnilo na&nbsp;Slovensku vznik stoviek výnimočných architektonických diel,“ upozorňuje Henrieta Moravčíková.

„Môj osobný názor je, že Istropolis patrí medzi významné architektonické diela a&nbsp;jeho autorov si veľmi vážim. Len ťažko si však viem predstaviť, že budova s&nbsp;takou vnútornou dispozíciou a&nbsp;energetickou náročnosťou si môže nájsť v&nbsp;súčasnosti stále využitie,“ dodal na&nbsp;záver svojho vyhlásenia primátor Bratislavy Matúš Vallo.

Skvost či opacha? Legendárnemu Istropolisu hrozí asanácia, niektorí to považujú za barbarstvo

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Skvost či opacha? Legendárnemu Istropolisu hrozí asanácia, niektorí to považujú za barbarstvo

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Otvorený list ministerke kultúry: Zbúraním Istropolisu prídeme o dielo povojnovej moderny

Boháč prichytený v Smere: Zálusk má na 60 miliónov od štátu

Také priestory som ešte nevidel! Čo urbexer objavil v Istropolise, ktorý majú búrať?

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás