Ste spravodajcom EP pre Srbsko a šéf delegácie pre Čiernu horu. Ktorej funkcii sa budete viac venovať?

Obidvom krajinám sa budem venovať intenzívne, ale v rôznych kapacitách. Na pozíciu šéfa delegácie pre Čiernu horu ma kolegovia europoslanci zvolili začiatkom jesene a za spravodajcu pre Srbsko ma vedenie Zahraničného výboru EP vymenovalo koncom októbra . Od svojho zvolenia za europoslanca som prejavoval aktívny záujem o prácu v oblasti zahraničnej politiky a zvlášť na západnom Balkáne. Aj preto, že viacerí poslanci, ktorí sa tejto oblasti venovali v minulosti, už v europarlamente nepôsobia, vrátane povedzme nášho bývalého ministra Eduarda Kukana. Pričom chcem aby slovenskí politici a diplomati naďalej formovali európsku politiku na Balkáne, ktorého stabilita a bezpečnosť je v strategickom záujme ľudí na Slovenku.

Aké praktické skúsenosti so zahraničnou politikou máte vy?

Viac ako 20 rokov som sa jej venoval ako akademik, poradca a výskumník či ako organizátor verejnej diskusie o európskej politike z mimovládnej sféry na Slovensku. Ako politik zodpovedám za zahraničnú politiku strany SPOLU a minulý rok som úspešne viedol úsilie SPOLU o vstup do Európskej ľudovej strany (EPP), ktorá nás prijala za člena v septembri 2019, a ktorá je najsilnejšou európskou politickou stranou v Európskom parlamente. Mám teda za sebou viaceré pracovné skúsenosti v tejto oblasti a región západného Balkánu poznám. V Srbsku som ešte v minulom desaťročí pomáhal zakladať Národný konvent o Európskej únii a pred niekoľkými rokmi som aktívne prispel aj k práci Národného konventu o EÚ v Čiernej Hore. Mimochodom, v Srbsku je Národný konvent o EÚ jedna zo spoločenských platforiem, ktorá funguje dodnes a diskutuje sa na nej o tom, čo Srbsko robí a má robiť na ceste do EÚ.

Ste za rýchle rozšírenie EÚ?

Som za rozšírenie Únie v prípade, že kandidátske krajiny splnia podmienky na vstup do EÚ. Je veľmi dôležité, aby sme pokračovali aktívne v politike rozšírenia, aby sme týmto krajinám ponúkali pomocnú ruku a otvorene s nimi diskutovali, čo musia urobiť, aby sa do EÚ dostali. Teší ma, že chorvátske predsedníctvo v Rade EÚ si v januári 2020 stanovilo rozšírenie ako jednu zo svojich priorít. Potrebujeme vyslať silný politický signál, že to v Európskej únii s rozšírením myslíme vážne, aby nám naši partneri na západnom Balkáne dôverovali. Rozšírenie vnímam ako hlavnú európsku odpoveď na snahy Ruska, Číny či Turecka získať podstatný geopolitický vplyv v našom susedstve.

Čo je vašou povinnosťou ako spravodajcu?

Mojou hlavnou úlohou bude predložiť každoročne Európskemu parlamentu správu o tom, kam sa Srbsku posúva na ceste do EÚ, pričom o správe sa budú kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci diskutovať a hlasovať. Súčasne budem so srbskými kolegami a politickými partnermi pravidelne konzultovať to, ako oni situáciu vnímajú, akú pomoc potrebujú a naopak, otvorene sa rozprávať o tom, čo od nich my vyžadujeme. Je to politická práca, pretože europoslanci musia napokon schváliť prípadný vstup Srbska do Európskej únie.

Aká je v Srbsku momentálne situácia?

Náročná, pretože Srbsko čakajú tento rok parlamentné voľby. Európsky parlament tam momentálne vedie takzvaný medziparlamentný dialóg a ako spravodajca som sa stal jedným z lídrov tejto mediácie. Európsky parlament sa na žiadosť predsedníčky srbského parlamentu pán Gojkovič snaží dostať za jeden stôl vládne strany aj opozíciu. Rokovania sú náročné a často na ne potrebujete veľkú dávku trpezlivosti a diplomacie. Časť srbskej opozície dnes totiž bojkotuje zasadnutia parlamentu a chystá sa bojkotovať voľby v Srbsku, takže našou snahou je sfunkčniť demokratický proces v krajine.  V decembri 2019 sa nám podarilo sprostredkovať politickú dohodu o zmene zákonov, ktoré by mali viesť k slobodnejšej a férovejšej predvolebnej kampani.

Europoslanci Tanja Fajon a Vladimír Bilčík hviezdami srbských médií.
Europoslanci Tanja Fajon a Vladimír Bilčík hviezdami srbských médií.
Zdroj: Twitter

Takže vyjednávate. Len s politikmi?

Hlavne s politikmi, teda prezidentom, premiérkou, členmi vlády, poslancami a celým spektrom značne rozdrobených opozičných síl v Srbsku. Zároveň je podstatnou časťou mojej práce aj komunikovať so srbskou verejnosťou. Odkedy som sa stal spravodajcom, tak takmer každý deň dostávam žiadosti na reakcie od srbských médií či médií na západnom Balkáne. Mediálna pozornosť je dobrým nástrojom na komunikovanie hodnôt EÚ aj u našich susedov.

Viete srbsky?

Nerozprávam srbsky. Rozumiem čiastočne a od jesene minulého roku pomaly začínam čítať texty v srbčine. Politické rokovania a mediálne rozhovory vediem v angličtine.

Učíte sa?

Zatiaľ sa systematicky neučím, no mám knižku srbčiny pre samoukov a postupne ten jazyk pasívne nasávam a uvidím, ako mi to pôjde ďalej.

Máte ambíciu učiť sa srbsky?

Ambíciu mám, ale je otázne, či toto je tá kľúčová vec, ktorú potrebujem. Politická komunikácia dnes aj so srbskými partnermi prebieha v angličtine. Po prvých mesiacoch svojej práce viem, že srbský prezident, premiérka, ministerka pre európske záležitosti či viacerí opoziční politici a mnohí poslanci majú výbornú angličtinu. Môj predchodca v tejto funkcii, nemecký europoslanec David McAllister zvládal tieto veci v angličtine. Takže ja budem tiež. Okrem toho vždy mám k dispozícii aj bezprostredné tlmočenie. Samozrejme, srbčina je blízka slovenčine, takže pasívne mnohému rozumiem. Oveľa dôležitejšie je však mať jasno v tom, čo má Srbsko robiť, dôsledne to srbským partnerom hovoriť. Srbi si myslia, že sú na čele pelotónu, ktorý je na ceste do EÚ, a hoci je to formálne pravda a sú na špici spoločne s Čiernou Horou, zároveň celý ten pelotón stojí.

Nebojíte sa, že vám bude prekážkou neznalosť tamojšieho jazyka? Hlavne pri informovaní sa z ich médií či v kontakte s ľuďmi alebo v politických kuloároch srbskej politiky napríklad?

Máme veľmi podrobné spravodajstvo, ktoré dostávam ako poslanec EP, ako spravodajca pre Srbsko každé ráno v anglickom jazyku. Takisto máme slovenské zdroje. Čo sa týka srbských zdrojov, tak pokiaľ ich mám písomne, viem im dnes s istým vlastným úsilím porozumieť.

Vieme, že v hre o post v EÚ v spojení s Balkánom je aj minister Lajčák. Pýtajú sa vás na neho Srbi, Čiernohorci, keď sa s vami neformálne rozprávajú?

Nie, primárne ich zaujíma moja práca, moje ambície ako spravodajcu EP, ciele EP. Bavíme sa o obsahu, nie o personálnych otázkach.

Vladimír Bilčík počas návštev Srbska.
Vladimír Bilčík počas návštev Srbska.
Zdroj: archív V. B

Takže sa nebojíte, že by si vás ako Slováka na Balkáne spájali s ním? Nebudete nejaký druhý Lajčák?

Som Vladimír Bilčík, spravodajca EP, takže ma vnímajú cez túto funkciu. Túto funkciu sa budem snažiť zastávať najlepšie, ako viem na základe svojich vlastných skúseností, ale aj na základe zázemia, o ktoré sa môžem oprieť v rámci európskych inštitúcií. Ak už však vôbec niekto, tak som nový David McAllister, ktorý bol mojím predchodcom. Ale samozrejme som v prvom rade Vladimír Bilčík a budem sa snažiť robiť spravodajcu pre Srbsko ako Vladimír Bilčík, ktorý zastupuje aktuálnych poslancov Európskeho parlamentu.

Komunikujete so slovenskou diplomaciou v regióne?

Áno, stretol som sa koncom minulého roka s našou dosluhujúcou veľvyslankyňou v Belehrade. Som v intenzívnom kontakte s našou tamojšou ambasádou. A zároveň mám pravidelný kontakt aj so slovenskou diplomaciou v Čiernej Hore, ale aj v širšom regióne západného Balkánu.

Koľko návštev Balkánu máte za sebou?

V priebehu novembra a decembra minulého roku som trikrát navštívil Belehrad. Vo februári tento rok plánujem predbežne ďalšiu cestu do hlavného mesta Srbska a koncom februára budem viesť delegáciu poslankýň a poslancov Európskeho parlamentu na rokovanie do Čiernej Hory.

Aké problémy prístupových rokovaní so Srbskou a s čiernou Horou sú najvypuklejšie?

Naši partneri musia zlepšiť praktické opatrenia v boji s korupciou, zvýšiť dôveru obyvateľov vo fungovanie spravodlivosti a garantovať slobodu médií a férovú demokratickú súťaž. Tento rok nás čakajú dôležité parlamentné voľby v Srbsku i Čiernej Hore, ktoré ukážu do akej miery sú demokracie na Balkáne schopné popasovať sa s domácou politickou krízou, keď časť opozície bojkotuje základné inštitúcie parlamentnej demokracie. Okrem toho potrebujeme riešiť pretrvávajúce zamrznuté konflikty v regióne, zvlášť dialóg medzi Belehradom a Prištinou o budúcnosti Kosova. Práve preto je dôležité, aby sme z Bruselu a členských krajín vyslali tento rok jednoznačný politický signál, že na rozšírení nám záleží. Inak môžeme v Európskej únii prísť o vplyv nielen na reformy v Srbsku či Čiernej Hore, ale aj na celkovú politickú budúcnosť západného Balkánu.

Viac FOTO Vladimíra Bilčíka v GALÉRII