Tip na článok
Vzácny objav: Riaditeľka Podtatranského múzea v Poprade Magdaléna Bekessová drží v ruke výliatok mozgovne neandertálky. Vpravo lokalita, kde kedysi neandertálka zahynula.

Slovenské fiasko: Nálezisko, kde objavili pozostatky človeka, slúžilo aj ako skládka

Pod Tatrami objavili nález európskeho významu takmer pred sto rokmi. Miesto sa dodnes neteší pozornosti, akú si zaslúži.

Galéria k článku (7 fotografií )
Nálezisko: Gánovský travertín sa za desaťročia ťažby rapídne zmenšil.
Koloman Koki: Kamenársky majster kedysi objavil pozostatok neandertálky.
Vzácny objav: Riaditeľka Podtatranského múzea v Poprade Magdaléna Bekessová drží v ruke výliatok mozgovne neandertálky.

Je to už takmer sto rokov, čo sa pod Tatrami našli najstaršie pozostatky človeka na našom území. Časť lebky neandertálskeho človeka zaradili vedci k najvýznamnejším svojho druhu v strednej Európe a ich vek určili na vyše stotisíc rokov.

Príbeh ľudských ostatkov z Gánoviec pri Poprade z poslednej medziľadovej doby je jedinečný. Kapacita českej paleoantropológie profesor Emanuel Vlček krátko pred smrťou zistil, že nepatria neandertálcovi, ale neandertálke. Nálezisko, ktoré by sa v cudzine tešilo pozornosti turistov i donorov, je na Slovensku na okraji záujmu.

Nie muž, ale žena

„V roku 2006 pripravilo múzeum seminár pri príležitosti osemdesiateho výročia nálezu neandertálca v Gánovciach, účasť prisľúbil aj profesor Vlček. Už sa na ňom nezúčastnil. Zanechal nám však príspevok, ktorý je akýmsi zhrnutím jeho celoživotného záujmu o gánovský nález. V ňom potvrdil, že podľa jeho zistení nejde o pozostatok neandertálskeho muža, ale ženy,“ hovorí riaditeľka Podtatranského múzea v Poprade Magdaléna Bekessová.

Bol to práve významný český paleoantropológ a profesor z Karlovej univerzity, kto v podtatranskom náleze rozpoznal odliatok mozgu neandertálskeho človeka a pochopil význam lokality v Gánovciach. Vlček sa preslávil skúmaním kostier mnohých historických osobností vrátane starých českých kráľov a jeho zistenia často zmenili dovtedajšie hranice poznania.

Tak to bolo aj v tomto prípade. Výskum potvrdil, že ide o najstarší nález na území strednej Európy a ďalšie analýzy napokon spresnili vek na stopäťtisíc rokov. Žena bola asi štyridsaťročná.

Profesor Vlček uviedol: „Nález pozostatkov človeka z Gánoviec je zatiaľ najstarší známy ľudský pozostatok z poslednej medziľadovej doby na území strednej Európy. Dokladá nám existenciu vývojových foriem neandertálskych ľudí a osídlenie Karpatskej kotliny v tomto období.“

Neandertálka: Naďalej sa snažíme predstaviť si jej podobu. Foto: Archív

Utopila sa omámená plynom

V chotári dnešných Gánoviec - diny blízko Popradu - vyvieral už pred stotisíc rokmi prameň minerálnej vody. Teplej, nezamŕzajúcej. „Neandertálsky človek sídlil v tesnom okolí spišských termálnych prameňov, ktoré nezamŕzali ani v zime a boli celoročným napájadlom zvierat, a teda aj miestom ich lovu,“ priblížil život pred desiatkami tisíc rokov Vlček.

Ibaže z hlbín zeme občas unikol aj jedovatý plyn. Vlček opísal i pravdepodobný scenár, ako dotyčná zomrela - žena zrejme pila z jazierka vo chvíli, keď na hladinu vyplávala bublina. Omámená sa zosunula do vody a utopila sa. Prameň ďalej bublal a čas letel. Usadený travertín vytvoril kopu. Tá zostala až do našich čias. A slúžila ako stavebný materiál.

V druhej polovici devätnásteho storočia z nej ťažili stavebný kameň talianski aj rómski kamenári, medzi nimi i miestny kamenársky majster Koloman Koki. Práve tento Róm stál na začiatku nového príbehu, ktorý nám zanechala neandertálka. Robotníci často nachádzali v lome zvláštne predmety.

Boli medzi nimi kosti dávno vyhynutých zvierat, odtlačky ulít slimákov a listov rastlín, ba aj predmety z úsvitu ľudstva ako základy kultovej studne z bronzovej doby, vzácna železná dýka i časti nádob šitých z brezovej kôry. Všetko naznačovalo, že tu v pradávnych časoch pulzoval život.

Nevídaný objav

Prví nadšenci skupovali nálezy od robotníkov už pred prvou svetovou vojnou, no rozhodujúci bol rok 1926. Vtedy kamenár Koloman Koki našiel v lome travertín, ktorý si odložil. Neskôr ho predal, vraj za stovku, zberateľskému nadšencovi a spolupracovníkovi Národného múzea v Prahe Jaroslavovi Petrbokovi. Ten ho ho zaevidoval do zbierok ako mozog veľkého cicavca. Odvtedy je originál majetkom pražského múzea a na Slovensku máme len kópiu.

Petrbok ani ďalší však nespoznali v podtatranskom náleze pozostatok človeka. Roky ležal v depozite, až opäť pomohla náhoda. V roku 1937 ho spolu s inými nálezmi vystavili vo výklade pražského obchodu s označením, že ide o skamenený mozog vymretého slona.

Keď šiel okolo preparátor múzea Jozef Holinger, vyslovil domnienku, že môže ísť o mozog človeka. Ibaže prišla ďalšia vojna, druhá svetová. Až po nej sa mohli odborníci vrátiť k výskumu lokality. Emanuel Vlček, vtedy mladý vedec, v roku 1949 vyhlásil, že „nález morfologicky najlepšie zodpovedá starým neandertálskym formám“.

Objav to bol taký nevídaný, že bolo treba urobiť revízny výskum. V roku 1958 odborná medzinárodná komisia potvrdila jedinečnosť nálezu. Nič podobné nebolo dovtedy známe a až Gánovce dokázali, že neandertálec žil aj v tejto časti Európy. To všetko prezradilo vedcom pár kusov zachovaných kostí z lebky neandertálky a výliatok, ktorý vyplnil jej mozog.

Je však pravdepodobné, že dôkazov mohlo byť viac. Naznačujú to aj staré fotografie, na ktorých vidno, aká ohromná bola travertínová kopa a ako sa za desaťročia ťažby rapídne zmenšila. Zrejme nikdy sa už nedozvieme, aké vzácne nálezy sa navždy stratili, prípadne ležia kdesi zamurované v základoch stavieb.

Smelé plány

O využití a úprave náleziska v Gánovciach sa uvažovalo už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. „Nálezisko sa malo riešiť ako prírodné múzeum, plánovali ho prekryť presklenou stavbou, v ktorej mali inštalovať nálezy, predstavy prezentácie samotného náleziska boli veľkorysé a malo sa využiť ako stredisko domáceho aj zahraničného cestovného ruchu,“ odkrýva pôvodné zámery riaditeľka Podtatranského múzea Bekessová. V polovici osemdesiatych rokov sa vypracoval návrh na jeho zapísanie do zoznamu chránených pamiatok, ktorý ho uvádzal ako lokalitu svetového významu. Uvažovalo sa aj o sprístupnení v podobe archeologického skanzenu.

Krátko po klasifikovaní nálezu pripravili v Poprade najprv provizórnu výstavu, neskôr stálu expozíciu. Odvtedy sa veľa nezmenilo. „Je to škoda. Uvítali by sme, ak by sa využilo aj nálezisko ako jedinečný doklad životného prostredia pračloveka,“ dodáva Bekessová.

Turista však aj po polstoročí od prvých plánov obíde naprázdno - vysunuté múzeum či archeologický skanzen v Gánovciach nenájde. Okrem nálezov mali byť vystavené fotografie, makety a rekonštruované nálezisko spolu s odkrytými archeologickými sondami. V niekdajšom územnom pláne Popradu sa počítalo s Gánovcami ako s prímestským rekreačným strediskom.

Realita je taká, že pri zriedkavých spojoch z mesta sa sem turista sotva dostane. Samotná lokalita bola desaťročia symbolom totálneho nezáujmu. Tak trochu potemkinovsky sa upravila pred príchodom účastníkov medzinárodného kongresu archeológov v roku 1991 a odvtedy znova chátrala. Výnimočné miesto bolo ohradené deravým plotom, dokonca slúžilo ako skládka.

„Vyviezli sme odtiaľ sedem kontajnerov smetí a odpadu,“ hovorí Gánovčan Karol Piovarcsy. Ľudia podľa neho nechápali a niektorí dodnes nechápu význam výnimočnej lokality. Aj preto Piovarcsy založil združenie Neandertal, ktoré sa snaží o zmenu. Spolu so starostkou Gánoviec Alžbetou Čekovskou sa zhodujú, že hlavným problémom sú, ako inak, financie.

„Zatiaľ sa nám podarilo uspieť v niekoľkých projektoch, vypisujeme, kde sa dá.“ Snažia sa robiť osvetu medzi miestnymi, vymenili plot, vyčistili lokalitu, postavili informačné tabule.

Komplexné riešenie však chýba. Vybudovanie múzea by vyšlo na desaťtisíce eur, no problémov je viac. Jedným z nich sú i vlastnícke práva - polovicu dvojhektárovej lokality vlastní dedička pôvodného majiteľa lomu, tá druhá patrí Slovenskému pozemkovému fondu.

Komplikáciou pri možnom vybudovaní múzea či skanzenu by mohol byť aj fakt, že sa nachádza vo štvrtom stupni ochrany. Pri národnej prírodnej pamiatke Gánovské travertíny, ako znie oficiálny názov, sa jednoducho vždy nájde dôvod, prečo nie.

Slovenská ľahostajnosť

Najväčším problémom však je, že my sami sme doposiaľ nedokázali doceniť význam lokality. Ľubomíra Kaminská z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied považuje za nepochopiteľné, že lokalita nie je zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok Slovenska. Hoci sa o to v rokoch 1992 až 1996 opakovane usilovala, počas schvaľovacieho procesu „to vždy zamrzlo na niektorej zo zainteresovaných inštitúcií“.

„Je hanba, že ju nedokážeme spropagovať ako nálezisko európskeho významu a že sa nikdy neporadilo urobiť múzeum priamo na mieste. Pri vhodnej propagácii by sa určite stalo lákadlom pre domácich aj zahraničných návštevníkov,“ dodáva odborníčka na kamennú dobu.

Kaminská pripomína, že v gánovskom travertíne sa našli aj odtlačky kostí ďalšieho neandertálca. Podľa nej ide o naše najslávnejšie nálezisko - hoci pamiatok z paleolitu máme viac, pri Gánovciach poznáme aj kontext a prírodné prostredie, v ktorom neandertálci žili.

„Neandertálskym lovcom a zberačom vyhovovalo prostredie pri prameňoch natoľko, že si ich vyberali aj na zakladanie táborísk, ako to dosvedčujú zvyšky ohnísk, kamenné nástroje, ktoré si vyrábali aj priamo na mieste, a kosti ulovených zvierat,“ konštatuje Kaminská.

Pradávne zmiešané lesy plné zvierat vystriedali domy, polia a monokultúra smrekov. Neďaleko ide železnica, na ktorej výstavbu použili travertín z náleziska. Jediné, čo zostalo, je výhľad na strmé tatranské končiare. Žiaľ, vedľa tohto známeho symbolu Slovenska leží aj symbol našej ľahostajnosti.

VIDEO Plus 7 Dní