Plus 7 dní

Čoraz častejšie možno v slovenských lesoch stretnúť chlapíkov v maskáčoch, kanadách, často s kuklami na hlavách, ozbrojených samopalmi a nožmi. Na odľahlých miestach sa učia sebaobrane i to, ako prežiť v extrémnych situáciách.

Keby šlo len o obyčajných chlapcov s vášňou pre armádu a hračkami v rukách, všetko by bolo v poriadku. Skutočnosť je však vážnejšia.

Hovoria si Slovenskí branci. Majú svoju vlajku, nášivky, odznaky, prísahu aj kódex, ktorým sa musia riadiť. Ich symbolom je dvojkríž a odkazujú na podobné „hodnoty“ ako klasickí neonacisti, ale sú menej čitateľní a opatrní v symbolike.

Podľa znalcov krajne pravicového prostredia môže ísť o vzor prevzatý od západných, nemeckých neonacistov, ktorý slúži na lepšiu obranu pred legislatívou, ako aj ich snahu osloviť širšiu verejnosť. Ich počet za dva roky stúpol na stopäťdesiat a rastie. Pieseň, ktorou sa prezentujú na internete, naspieval bývalý spevák neonacistickej skupiny Biely odpor Ondrej Ďurica.

Jeho skladby sú populárne medzi prívržencami neonacizmu, v hudobných klipoch na internete defilujú obľúbené rekvizity extrémnej pravice, ako prezident slovenského vojnového štátu Jozef Tiso. Chcú „brániť svoju vlasť“ a volajú „všetkých roduverných Slovákov“.

Okrem tendencií blízkych neonacistom sa u nich prejavuje aj nostalgia za povinnou vojenskou službou. Sú proti NATO aj únii, ktorú by radi videli len ako „slovanskú“.

Vo svojom vyhlásení titulujú samých seba za „vlastencov“ a tvrdia, že „sú verný svojej rodnej zemi“ - vrátane gramatickej chyby vo vete v ich rodnom jazyku. Označujú sa za „telesno-brannú organizáciu“, v registri oficiálnych občianskych združení ich však nenájdete.

„Na Slovensku od roku 2012 fungujú nové domobranné oddiely SB. Odvtedy sme svoju činnosť dokázali rozšíriť z jedného oddielu v okolí Trnavy do dvanástich oddielov po celej republike (na zverejnenej mape je ich štrnásť - pozn. redakcie), pravidelne cvičiacich a pripravujúcich sa na obranu našej vlasti a národa. SB je domobrana pre ľud. Výcviky sa robia zadarmo a nie sú nikým financované. Každý roduverný Slovák je u nás vítaný!“

Aj takto verbujú Slovenskí branci nových členov do svojich radov. Vznikli pred dvoma rokmi, postupne zakladajú oddiely v rôznych kútoch Slovenska a po náboroch ich v súčasnosti majú už štrnásť. A hoci sa vyhlasujú za apolitickú organizáciu, svojimi rekvizitami i filozofiou pripomínajú neslávne známu Hlinkovu gardu i hnutia hlásiace sa k extrémnej pravici.

Slovenskí branci v minulosti podporili akcie organizácií založených neonacistami, a to Slovenskej pospolitosti či Nového slobodného Slovenska. Stretli sa aj s bývalou šéfkou národniarov z SNS a predsedníčkou strany Národ a spravodlivosť Annou Belousovovou, aby podľa vlastných slov „prebrali možnosti vzájomnej spolupráce a spájania národných síl na Slovensku“.

Na svojej stránke majú aj propagandistickú fotografiu vojaka z obdobia fašistického slovákštátu, ktorého armáda po boku nacistickej bojovala v druhej svetovej vojne za „novú Európu“.

Nábor nových členov robia aj s obrázkom člena fašistickej Domobrany, ktorá s nacistami vraždila civilov počas Povstania. Pri sľube, ktorého rétorika sa ponáša na gardistickú, si sľubujú: „Ja, Branec, prisahám, že bratov Brancov nikdy nezradím. Nebudem sa báť prejaviť svoju silu i názor. Budem vždy svorný k svojej krvi Slovanskej. Sláva!“

„Sme vlastenecká organizácia. Sú medzi nami ľudia, ktorí milujú Slovensko. Do organizácie môže vstúpiť každý občan Slovenskej republiky starší ako pätnásť rokov. Môže byť Róm či hovoriť po maďarsky,“ dušuje sa predseda Slovenských brancov Peter Švrček. A tvrdí, že jedného Róma majú vo svojich radoch. „Väčšinou sa to nestáva, ale my s tým problém nemáme,“ dodáva.

„Najskôr sme chceli vytvoriť iba oddiel v okolí Trnavy, cez našu facebookovú stránku sa nám ozvali ľudia z Bratislavy, zo Serede a postupne aj z iných častí Slovenska. Časom by sme chceli pokryť celé Slovensko a pripravujeme sa aj na expanziu na územie Moravy a Čiech. Začali sme ako chlapci, ktorí cvičia sebaobranu a chodia na turistiku, neskôr z toho vznikla občianska domobrana,“ načrtáva Švrček smelé plány.

Vzápätí predstavuje i filozofiu organizácie: „Naša ideológia je, aby ľudia nesedeli pri počítači, ale pripravovali sa na riešenie krízových situácií, keby sa niečo stalo. Mier je udržateľný do tej chvíle, do akej sme pripravení na vojnu. Nemáme nepriateľa, ale v prípade potreby sme pripravení zasiahnuť.“

On sám vraj absolvoval trojtýždňový výcvik v ruskej domobrane Národný sobor. „Ide o mimovládnu organizáciu skladajúcu sa z viac ako dvesto hnutí a organizácií podporujúcich jednotu ruského národa a ochranu tradičných hodnôt ako vlastenectvo, rodina, kultúra, česť a viera.

Hlavným cieľom hnutia je budovanie štruktúr, ktoré budú upevňovať vlastenectvo a pocit občianskej, morálnej a vojenskej oddanosti,“ píše sa v článku o Národnom sobore. A že nejde len o hru na vojakov, potvrdzuje aj Švrček.

„Dali nám tam tvrdý výcvik, od kopancov do brucha až po narábanie so zbraňami. Učili nás bývalí príslušníci ruských špeciálnych jednotiek Specnaz,“ dušuje sa útly chlapec s detským výrazom v tvári. Skúsenosti, ktoré získal spolu s kolegami, teraz odovzdáva novým brancom.

Poslaním Hlinkovej gardy bolo vychovávať slovenskému štátu a národu oddaných vlastencov, pestovať brannú výchovu, odvahu a ducha kamarátstva a vykonávať brannú výchovu. S podobnou ideológiou oslovuje mladých brancov aj organizácia Slovenskí branci. „Robíme rôzne pronárodné akcie, chodíme klásť vence na hrob Ľudovíta Štúra alebo na hroby partizánov,“ netají Švrček národné cítenie.

V minulosti sa zúčastnili aj na kladení vencov pri Tisovom hrobe, no dnes sa k tomu vraj príliš nehlásia. „Bolo to v začiatkoch a považujeme to za omyl. Nie z môjho osobného pohľadu, ale z pohľadu organizácie. Môj postoj k tejto kontroverznej osobnosti nebudem hovoriť." "Snažíme sa byť apolitickí a, žiaľ, keď sa už niekto vyjadrí, tak nás zaškatuľkuje. V rámci Slovenských brancov politiku riešiť nebudeme. Sme vlastenecká organizácia a to je všetko,“ vyhlásil predseda.

Štruktúra tohto národne cítiaceho polovojenského oddielu má svoje pevné pravidlá. Najnižšia hodnosť je branec, potom branec prvej triedy, nasleduje rojník, ktorý zodpovedá za štyroch brancov, družinník, ktorý má pod sebou viacej rojov, a veliteľ.

„Učiteľmi sú inštruktori, ktorí majú výcvik z ruskej domobrany, kde nás naučili taktiku boja, narábanie so zbraňami a iné. To teraz učíme našich ľudí. Nechcem to príliš špecifikovať, ale boli u nás aj ľudia z armády,“ hovorí Švrček. Tréningy sa konajú dva- až trikrát do mesiaca. Samopaly, ktoré môžu naháňať strach, vraj nie sú na ostrú muníciu.

„Používame expanzný samopal vzor 58. Používala ich armáda, sú atraktívne a dajú sa rozoberať. To vždy vlastne cvičili aj v armáde. Sú rovnako ťažké a rovnako vyzerajú. Chceme byť pripravení na všetko,“ ubezpečuje Švrček. Slovenskí branci majú aj svoju radu, ktorá volí predsedu na jeden rok. Financovanie je vraj svojpomocné, členské sa neplatí a o sponzorov vraj záujem nemajú.

Slovenská história si pamätá existenciu viacerých polovojenských organizácií, ktoré vznikali v tridsiatych rokoch minulého storočia popri Hlinkovej garde. Bola to napríklad Národná garda, Sväz stráže slobody, Národná strelecká jednota, Strelecká jednota, Ozbrojené formácie Sokola, RTJ, Orol, Sedliacka jazda či Dunajská stráž.

V tejto chvíli ťažko odhadnúť, či je osemnásťročný chlapec naozaj hlavou polovojenskej organizácie Slovenskí branci a či jeho slová o apolitickosti nie sú iba frázami pre médiá. Isté je, že ak by sa takáto domobrana nekontrolovane rozrástla, mohla by ohroziť bezpečnosť štátu.

Či má Slovenská polícia a Slovenská informačná služba organizáciu údajne prepojenú na ruskú domobranu pod kontrolou, sme sa spýtali priamo zainteresovaných. S odpoveďou však zrejme mali problém.

Ani po hodinách čakania nám neposlali stanovisko. A tak zostáva iba dúfať, že kým sa naše bezpečnostné zložky zobudia, budú chlapci stále ešte behať po horách a len trénovať.