
Špecializuje sa na domácu politiku a jeho druhým domovom je Národná rada. Tá stojaca hneď vedľa 30-metrového stožiara. V médiách pracuje od roku 2014.

Pavel Knapko

Symboly a symbolika sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej extrémistickej scény, ktorá v súčasnosti zažíva rozmach aj „vďaka“ vystreleniu Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) Mariana Kotlebu rovno do parlamentných lavíc. Vyznať sa v desiatkach symbolov je niekedy poriadna fuška, preto si rezort vnútra zaumienil mužov zákona dovzdelať v tejto sfére a na boj s extrémizmom ich poriadne „vyzbrojiť“.

Šéf odboru prevencie kriminality spadajúceho pod rezort vnútra Jozef Halcin vo svojej neveľkej kancelárii listuje v približne stostránkovej knihe v mäkkej väzbe. Na jednej zo strán sa objaví ľahko zapamätateľná tvár slovenského extrémistu Mariána Magáta či samozvaná domobrana Slovenskí branci.

„Táto publikácia slúži policajtom, aby vedeli čo najlepšie a najjednoduchšie rozoznávať rôzne prejavy súvisiace s extrémizmom. V publikácii sú zakomponované informácie, ktoré vyplývajú z operatívno-pátracej činnosti príslušníkov policajného zboru, ktoré nie sú prístupné pre širokú verejnosť a určite nie pre extrémistov. Nebolo by dobré, aby vedeli to, čo vieme my,“ vysvetľuje Halcin, prečo publikáciu s názvom Symbolika využívaná extrémistickými a radikálnymi skupinami v rukách bežného smrteľníka len tak ľahko nenájdete. Ide totiž o jeden z produktov projektu z roku 2015, ktorý sa zameriaval na boj s extrémizmom. Kniha má policajtom uľahčiť orientáciu medzi slovenskými radikálnymi skupinami.

„V roku 2014 sme prebrali problematiku extrémizmu v oblasti prevencie na náš odbor. Ako prvé sme potrebovali vymyslieť niečo čo pomôže všetkým, tak, aby s tým mohli pracovať čo najefektívnejšie. Preto sme najskôr urobili túto knihu, ktorá je rozšírením publikácie, ktorá existovala už predtým  a doplnili sme ju novými trendmi. Poskytli sme ju všetkým bezpečnostným útvarom. Je v nej dokonca aj kapitola o Islamskom štáte,“ upozornil Halcin a dodal, že na publikácii spolupracoval rezort vnútra i Policajný zbor.

Halcin sa pohráva s minikartičkou, ktorá pripomína školský ťahák, no namiesto periodickej tabuľky chemických prvkov či vybraných slov na nej svieti napríklad hákový kríž alebo logo extrémistickej skupiny Vzdor Kysuce. „Zvolili sme takýto formát, aby bol pre policajtov ľahko použiteľný priamo v teréne. Pre nás je dôležité, aby tieto kartičky mali najmä policajti „prvého kontaktu“, teda napríkladhliadkari. Ľudia, ktorí sa venujú boju proti extrémizmu, toto, samozrejme, ovládajú, preto to má pomôcť najmä policajtom, ktorí sú priamo na ulici,“ podčiarkol.

Na „ťaháku“ je takmer osemdesiat symbolov, takpovediac z každého extrémistického rožka troška. Okrem „klasického“ hákového kríža v ňom nájdete runy, znak SS, logo Slovenských brancov, či Slovenskej pospolitosti, z ktorej „vyrástla“ ĽSNS, ale aj Antify či symbol squatovania. Spratná kartička však neobsahuje číselné kombinácie, ktoré neofašisti radi používajú.

„Chcem zdôrazniť, že tieto symboly, ak ich policajt niekde nájde, neznamenajú automaticky, že sa tu spáchal trestný čin. Je to však dôvod na to aby spozornel, nakoľko sa tu môže niečo protispoločenske diať,“ vysvetlil šéf odboru prevencie, zatiaľ čo prstom prechádza po symboloch na „ťaháku“.

Najznámejším prípadom v súčasnosti je darovaná suma 1 488 eur od kotlebovcov na charitatívne účely. Toto číslo odkazuje na iniciálky Adolfa Hitlera a pozdrav Heil Hitler. „Na tejto kartičke takéto čísla nenájdete, nakoľko sme vyberali najčastejšie používané symboly. Kartička bola zároveň vyrobená ešte pred tým povestným šekom,“ upresnil Halcin.

„Ťahák“ podľa všetkého nie je výmyslom posledných rokov. Ekvivalent kartičky v čierno-bielom vyhotovení si mohli muži zákona vložiť napríklad do peňaženky už v roku 2006. V súčasnej verzii pribudli logá aktuálnych extrémistických skupín. Halcin zdôraznil, že muži zákona podstupujú v otázke extrémizmu rôzne školenia.

Jedným zo zostavovateľov „tajnej publikácie“ a „ťaháka“ pre policajtov je Daniel Milo, odborník na extrémizmus, ktorý v tom čase pracoval na ministerstve vnútra. „Bol som pri vzniku celej asi stostranovej príručky, v ktorej je táto kartička ako príloha. Súčasná príručka je jedinou aktualizáciou od roku 2001,“ uviedol.

Podľa spoluautora všetky symboly na „ťaháku“ nie sú zakázané. „Použitie každého symbolu je nutné posudzovať v konkrétnej situácii a kontexte. Je to zoznam symbolov najčastejšie používaných extrémistickými skupinami, pravicovými, ľavicovými aj náboženskými extrémistami. Samozrejme, že kartička samotná nič nerieši, ale je určená ako rýchla, praktická pomôcka najmä pre poriadkovú políciu na verejných zhromaždeniach či futbalo- vých zápasoch,“ zdôraznil odborník.

K ťaháku sa pre PLUS 7 DNÍ vyjadril zdroj z prostredia polície, ktorý sa pohybuje v kruhoch bezpečnostnej politiky, v minulosti pracoval v protiextrémistickej jednotke a z dôvodu vlastnej bezpečnosti sa rozhodol zostať v anonymite. Podľa experta je dôležité, či muži zákona majú k jednotlivým symbolom akýsi „výkladový slovník“, ktorý uvedie problematiku do vhodného kontextu. „Portfólio zahŕňa symboliku širokého spektra extrémistov, ktorí sú často úhlavní nepriatelia.“

Poznať kontext je to najpodstatnejšie pri symbolikách, pretože symbol je len návod na vyhodnotenie rizika. „Výsledkom môže byť situácia, ktorá skutočne nastala, keď policajti v krajskom meste viedli k sebe neonacistický pochod a ich ľavicových odporcov, aby ich mali pohromade. Netušili, že ide o dve znepriatelené skupiny,“ uvádza príklad z praxe expert.

Ten si na policajnej pomôcke všimol malý detail, no možno až zásadný nedostatok. „Keďže symboly na kartičke nie sú očíslované, nepredpokladám, že policajti majú k dispozícii ľahko dostupný výklad tejto symboliky. Výklad by mal obsahovať, čo môžu očakávať od jej nositeľa, aké sú riziká s tým spojené a prípadne, čo sa od policajta, ktorý symbol spozoruje, očakáva,“ skritizoval.