Tip na článok
Kristína Jarošová: Kvôli umeniu zavesila modeling na klinec.

Slovenskí výtvarníci na predaj: Najznámejšia svetová aukčná sieň vydražila ich diela za desaťtisíce eur

Najznámejšia svetová aukčná sieň Sotheby’s prvýkrát v histórii vydražila diela slovenských výtvarníkov. Noví majitelia za ne zaplatili dokopy 42 872 eur.

Galéria k článku (7 fotografií )
Kristína Jarošová: Kvôli umeniu zavesila modeling na klinec.
Diela z Art Fondu: Sú od alternatívnych autorov, ktorí tvorili v období socializmu.
Reakcia na upálenie Palacha: Maliar Rudolf Sikora obraz Múr (Pocta Janovi Palachovi) namaľoval ešte v ten istý deň, keď sa študent upálil. Samozrejme, vo vtedajšej spoločnosti ho nemohol oficiálne prezentovať.

Dražba v Sotheby’s prebieha rýchlo. Stodvadsať diel, medzi ktorými boli aj obrazy zo Slovenska, dražili necelé dve hodiny. Predtým boli týždeň vystavené v priestoroch aukčného domu a pre záujemcov vyšiel katalóg.

V deň dražby opustili diela galériu. Zamestnanci Sotheby’s ich postupne - teda tie, ktorých rozmery to dovoľovali - nosili pred dražiteľov do aukčnej siene. Atmosféra na dražbách je priam hektická. Okrem záujemcov v sále dražia ďalší po telefóne. Dražba jedného diela sa skončí do tridsať sekúnd.

Viac do seba než okolo seba

V Sotheby’s, na oddelení marketingu a starostlivosti o top klientov, pracovala niekoľko mesiacov aj Slovenka Kristína Jarošová. Ešte predtým štyri roky študovala umenie v Londýne, najprv na Goldsmith College a potom na Sotheby’s Institute of Art. Na Slovensku už mala za sebou magisterské štúdium marketingovej komunikácie. Londýn je však iný. Pri prijímacích pohovoroch najviac zavážilo samostatné myslenie.

„Súčasné umenie reflektuje dobu, v ktorej žijem a rozumiem jej. Odráža svetové dianie, vojnové konflikty, ekonomické krízy, technologický pokrok,“ vysvetľuje Kristína Jarošová svoj záujem o výtvarníkov, ktorí tvoria od konca 2. svetovej vojny. „Umenie bolo do 20. storočia väčšmi viazané na realitu. Až vznik fotoaparátu a filmu podporil umelcov v tom, aby sa pozerali viac do seba než okolo seba.“

Objavovanie

Povojnové umenie zo strednej a východnej Európy zažíva vo svete boom. Napríklad Jana Želibská, ktorej obraz Dve vydražili v Sotheby’s za viac ako 19-tisíc eur, zaznamenala minulý rok úžasnú vlnu úspechu. Jej diela zaradili na výstavu v prestížnej londýnskej galérii Tate Modern, v USA vystavovala s najvýznamnejšími popovými výtvarníkmi v histórii. „Ironickým spôsobom sa venuje témam, ako sú gendrové stereotypy, erotika, tradičné úlohy ženy v spoločnosti, predstavy o kráse, feminizmus,“ vysvetľuje Kristína Jarošová.

Jana Želibská: Dve vydražili v Sotheby’s za 19 054 eur.
Jana Želibská: Dve vydražili v Sotheby’s za 19 054 eur.
Foto: Jana Čavojská

Jana Želibská: Dve vydražili v Sotheby´s za 19 054 eur.

„Zahraničné inštitúcie sa konečne pozerajú na strednú a východnú Európu a prepisujú dejiny umenia. Zaraďujú do nich aj umenie z nášho regiónu. Predtým sa mu venovali veľmi sporadicky. Diela, ktoré tu vznikali na alternatívnej scéne počas socializmu, sú pre svet exotické. Na atraktivite im pridáva, že oficiálne boli zakázané, takže ich treba objavovať. A trh rád objavuje nové, nepreskúmané oblasti. Umelci, ktorí u nás tvorili mimo oficiálneho prúdu socialistického realizmu, často nesmeli vystavovať ani cestovať do zahraničia. No pritom dokázali vytvoriť diela, ktoré držali krok s medzinárodnými trendmi a vniesli do nich niečo osobité, čo vzniklo možno práve vďaka obmedzeniam socialistického prostredia.“

Výtvarníci mimo oficiálneho prúdu vtedy vystavovali skôr v otvorených ateliéroch a na akciách v súkromných domoch alebo v prírode. Alebo hľadali netradičné formy prezentácie. Napríklad Július Koller posielal svoje diela v podobe pohľadníc a textových kartičiek do zahraničia. Napriek uzavretému prostrediu a štátu, ktorý podporoval skôr vznik diel oslavujúcich socializmus, tvorili aj slovenskí umelci avantgardu, popart, konceptuálne tendencie, nový realizmus, optické a kinetické umenie. „Diela socialistického realizmu nie sú dnes v medzinárodnom kontexte také vyhľadávané,“ tvrdí Kristína Jarošová.

Hľadajú aj u nás

Mladá galeristka je riaditeľka Art Fondu - Stredoeurópskeho fondu súčasného umenia, ktorý vznikol pred dvomi rokmi z iniciatívy finančníka Andreja Zaťka. Zhromažďuje diela autorov, ktorí pôsobili najmä v šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch minulého storočia práve na alternatívnej výtvarnej scéne. Momentálne má v zbierkach 150 diel slovenských a českých umelcov. „Snažíme sa ich propagovať, organizujeme výstavy, vydávame katalógy, nakrúcame o umelcoch krátke dokumentárne filmy, požičiavame diela do galérií a múzeí, aby sa o nich dozvedela široká verejnosť,“ vysvetľuje Kristína Jarošová.

Súčasné umenie je pre laika ťažko uchopiteľné. O hodnote Mony Lisy sa už zrejme nikto nebude dohadovať, no ikonické dielo súčasného umenia Žralok vo formaldehyde od Damiena Hirsta bude zrejme ešte dlho vzbudzovať protichodné reakcie publika.

Diela z Art Fondu: Sú od alternatívnych autorov, ktorí tvorili v období socializmu.
Diela z Art Fondu: Sú od alternatívnych autorov, ktorí tvorili v období socializmu.
Foto: Jana Čavojská

Diela z Art Fondu: Sú od alternatívnych autorov, ktorí tvorili v období socializmu.FOTO: Jana Čavojská

Diela do zbierky vyberá Kristína spolu s poradnou komisiou. „Je až zázrak, v akom vynikajúcom stave sa zachovali. Väčšinou boli veľmi dobre uschované, keďže autori ich museli schovávať. Niekedy je dielo v najlepšom stave, keď sa naň zabudne.“

A práve vďaka Art Fondu sa slovenské obrazy dostali do Sotheby’s. „Vlani sme vydali katalóg k výstave Art Fondu a ja som s ním oslovila riaditeľa sekcie európskeho umenia a riaditeľku sekcie ruského umenia v Sotheby’s. Od roku 2013 tam pravidelne raz ročne robia aukciu Súčasný Východ pre diela zo strednej a východnej Európy, takže hľadajú zaujímavých výtvarníkov zo šesťdesiatych až osemdesiatych rokov 20. storočia. Ponúkla som im výber desiatich autorov, vybrali si troch,“ hovorí Kristína Jarošová. Stana Filka, Janu Želibskú a Milana Dobeša.

Metropoly umenia

Stano Filko už nežije, zomrel vlani. Jeho diela môžete momentálne vidieť v Slovenskej národnej galérii. Istý čas žil v Amerike. Považujú ho za vedúcu osobnosť stredoeurópskej neoavantgardy. Jeho tvorba bola veľmi rôznorodá. Zaujímal sa o kozmologické a duchovné princípy, na ktoré sa pozeral cez svoj umelecký svet. Milan Dobeš bol jedným z prvých európskych umelcov, ktorí sa venovali optickému a kinetickému umeniu a prepájali vo svojich dielach formu, svetlo a pohyb.

Práve Londýn patrí spolu s New Yorkom a Hongkongom k metropolám umenia. Má tomu veľmi dobre prispôsobené zákony a širokú sieť galérií, múzeí, kurátorov a ľudí ochotných nakupovať umenie. Paradoxne, pre samotných umelcov je príliš drahý. „Tí tvoria skôr v Berlíne, New Yorku a ďalších mestách, kde sa dá lacnejšie žiť,“ vysvetľuje Kristína.

Július Koller: Svoje diela maľoval ako pohľadnice a posielal ich do zahraničia.
Július Koller: Svoje diela maľoval ako pohľadnice a posielal ich do zahraničia.
Foto: Jana Čavojská

Július Koller: Svoje diela maľoval ako pohľadnice a posielal do zahraničia.FOTO: Jana Čavojská

Medzi jej pracovné povinnosti patrí aj navštevovanie galérií a veľtrhov umenia, aby mala prehľad o tom, čo sa tvorí a predáva, ktorí umelci majú potenciál. Chodí aj na menšie veľtrhy pre mladých umelcov, kde obvykle prezentujú i konceptuálnejšie a odvážnejšie diela. „Pre mladých je ťažké presadiť sa,“ myslí si. „Už ako študenti musia čo najviac vystavovať, na školských výstavách, v maličkých galériách, prezentovať sa na sociálnych sieťach. Najprv zaujmú menšie galérie a postupne sa môžu prepracovať k významnejším. Ale chodiť po galériách a prezentovať im portfólio nie je jednoduché. Veľké galérie dostávajú denne dvesto-tristo mailov od začínajúcich umelcov. Väčšinou končia v spamoch.“

Otvorená cesta

Ona sama hľadá talenty spomedzi študentov vysokých škôl a vystavuje ich vo svojej Ego Gallery. Je to galéria bez stáleho priestoru. Dvakrát do roka nájde zaujímavé miesta - už to bolo v Slovenskom národnom divadle, ale aj v neobývanom mezonetovom byte - a vystaví mladých autorov. A keďže sama umenie zbiera, občas neodolá, do niektorého z obrazov sa zamiluje a kúpi si ho. Profesionálne robí poradenstvo pri nákupe diel. Finančné trhy sú dnes kolísavé a umenie poskytuje predsa len istejšiu investíciu. A navyše prináša potešenie z estetickej hodnoty.

Budú mať po prvej dražbe v jednej z dvoch najvýznamnejších aukčných siení na svete Slováci jednoduchšiu cestu na medzinárodnú umeleckú scénu? Kristína Jarošová si to nemyslí. „Pri takej malej krajine, ako je Slovensko, to bude v zahraničí vždy o individuálnych talentoch, nie o prúde, aký sme zažili napríklad s čínskym umením. No prví umelci otvorili cestu chápaniu nášho prostredia a existencie alternatívnej scény mimo oficiálneho socialistického prúdu.“ Ostatní autori už nebudú musieť toľko vysvetľovať.

VIDEO Plus 7 Dní