Slovensko bude musieť finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi zaplatiť 9750 eur. Rozhodol o tom Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) po jeho sťažnosti v súvislosti s odpočúvaním v rámci akcie Gorila. Skonštatoval porušenie práva na súkromie. Tvrdenia o porušení práva na spravodlivé súdne konanie a na prezumpciu neviny európsky súd odmietol. TASR informácie poskytol hovorca Ministerstva spravodlivosti SR Peter Bubla.

Haščák podal na ESĽP v rokoch 2012 a 2016 tri sťažnosti. Súviseli s odpočúvaním realizovaným Slovenskou informačnou službou (SIS) v rámci akcie Gorila. Finančník sa na ESĽP sťažoval na základe článku Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na realizáciu odpočúvania, na vytvorenie a uchovávanie materiálov, na nedostatok záruk proti zneužitiu, na údajný únik informácií a na neexistenciu účinného prostriedku nápravy. Ďalej sa sťažoval na dĺžku trestného konania a na porušenie práva na prezumpciu neviny, priblížil Bubla. Haščák pôvodne od Slovenska požadoval 66.000 eur z titulu nemajetkovej ujmy.

"ESĽP vo svojom rozsudku odkázal vo veľkej miere na svoje závery v rozsudku Zoltán Varga proti Slovenskej republike z 20. júla 2021, ktoré sa podľa neho primerane vzťahujú aj na námietky sťažovateľa v tomto prípade," tvrdí Bubla. ESĽP v minulosti rozhodol v prospech slovenského expolicajta Zoltána Vargu, ktorý žaloval štát vo veci odpočúvania Slovenskou informačnou službou v jeho bratislavskom byte v rámci operácie Gorila.

Haščákove sťažnosti sa podľa ESĽP týkali Gorily, a nie jeho obvinenia v roku 2020. Súd preto skonštatoval, že verejné vyhlásenia, výpovede v procesnom postavení svedka ani iné okolnosti nestavajú Haščáka do postavenia osoby materiálne obvinenej v trestnom konaní týkajúcom sa Gorily. "Túto časť sťažnosti preto ESĽP odmietol z dôvodu nezlučiteľnosti s ustanoveniami dohovoru," poznamenal Bubla.

"ESĽP dnes opätovne potvrdil, že všetky materiály z akcie Gorila sú nelegálne a musia byť zničené," reagoval advokát Martin Škubla s tým, že to vylučuje ich použitie na akékoľvek právne účely vrátane dokazovania v trestnom konaní.

Haščák teda podľa Škublu postupoval plne legitímne, keď sa tohto zničenia opakovane pred štátnymi orgánmi domáhal a jeho víťazstvo v spore so štátom pred štrasburským súdom to len potvrdzuje. "Očakávame preto, že rozsudok ESĽP bude Slovenská republika rešpektovať, tento rozsudok bude bez ďalších prieťahov plniť a vyvodí z neho náležité konzekvencie."

Advokát zdôraznil, že povinnosť zničenia materiálov z akcie Gorila vyplýva štátu už z rozsudku ESĽP vydaného v lete 2021 vo veci Zoltána Vargu. "Nepeňažné povinnosti vyplývajúce z tohto rozsudku však štát doposiaľ ignoroval," podotkol.

Oba spomenuté rozsudky pritom podľa Škublu vystavili Slovenskej republike nelichotivé vysvedčenie, keď v prípadoch Haščáka a Vargu identifikovali nie náhodné, ale systematické zneužívanie štátnej moci, ktorého obeťami sa obaja stali.

"Dnešným rozsudkom ESĽP - rovnako ako v kauze Varga - bola sťažovateľovi priznaná finančná satisfakcia (vo výške 9.750 eur), ktorú pán Haščák mieni venovať obetiam trestných činov."

"ESĽP zároveň zatiaľ neidentifikoval porušenie procesných práv pána Haščáka v pôvodnej trestnej veci „Gorila“ (ide o vec začatú po zverejnení tzv. internetového spisu v decembri 2011). Podľa ESĽP totiž  slovenské orgány zatiaľ neobjasnili charakter a pôvod údajných nahrávok „Gorila“ zaistených v roku 2018. Pokiaľ však štát dnešný rozsudok ESĽP nenaplní, k namietanému porušeniu procesných práv pána Haščáka dôjsť môže," uzavrel Škubla.