Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Firmy sa o nových ľudí doslova bijú. Až natoľko, že už pre ne prestáva byť podmienkou základná miera odborného vzdelania. Stačia manuálne zručnosti a chuť pracovať. Nie div, veď nezamestnanosť u nás klesla hlboko pod sedem percent a na západe krajiny sa dokonca pohybuje zhruba na troch percentách. Napriek tomu práve na západ prichádzajú ďalšie spoločnosti a núkajú nové pracovné miesta. Čo ich sem láka a čím chcú necelých dvestotisíc nezamestnaných motivovať? Ani v prípade nových hráčov na trhu to nie sú platy. Rozhodne nie také, ktoré by presvedčili východniarov masívne dvihnúť kotvy zo svojej rodnej hrudy.

Od príchodu spoločnosti Jaguar Land Rover mnohí našinci očakávali prehnane veľa. V čase, keď všetky automobilky volajú po nových zamestnancoch, sa totiž zdalo prirodzené, že práve vysoké zárobky by mohli byť lajtmotívom ich náborovej kampane. Briti to však zrejme vidia inak a spodnú hranicu pre pracovníkov vo výrobe stanovili pod aktuálny slovenský priemer - na 900 eur v hrubom (necelých 700 v čistom). Pritom treba pripomenúť že je to priemerná suma rozpočítaná z celkového ročného príjmu na dvanásť mesiacov, kde je zarátaný trinásty plat, príplatok za zručnosti, mesačné bonusy, či dokonca príspevok na dopravu. Mesačná výplatná páska takéhoto zamestnanca bude teda chudobnejšia. Na druhej strane, skúsení kvalifikovaní robotníci môžu zarobiť až 1 800 eur a keď sa závod dobuduje a výroba rozbehne naplno, ďalšie peniaze im prinesie práca na zmeny. To už znie oveľa lepšie. Komu však takýto príjem ponúknu sa uchádzač dozvie až na pohovore. V rámci zvláštnej firemnej stratégie sa totiž o zárobkoch vo zverejnených pracovných ponukách nepíše a nič o nich nevedia ani v agentúre, ktorá sa o nábor zamestnancov stará...

Zatiaľ tu robí niečo vyše päťsto ľudí. Ďalších berú priebežne, prioritou sú vraj domáci. „Kampaň, v rámci ktorej plánujeme zamestnať tisíc pracovníkov, je zameraná na Nitru a blízke okolie,“ zdôrazňuje hovorca spoločnosti Jozef Plško. „Radi by sme, aby noví kolegovia pochádzali predovšetkým z regiónu, prípadne z ostatných častí SR.“

O záujemcov zatiaľ výrobcovia luxusných vozidiel nemajú núdzu. Už v rámci predbežného prieskumu sa im ozvali desaťtisíce ľudí a ďalší reagujú na zverejnené ponuky. Trh je však malý, presýtený a Briti nechcú nič ponechať na náhodu. Hneď na začiatku vo Veľkej Británii vyškoľujú vlastných odborníkov a prvý tucet mladých poslali na duálne vzdelávanie do Bratislavy.

Prečo si britsko-indický investor vybral práve Slovensko, vysvetľuje Jozef Plško faktom, že máme etablovaný prémiový automobilový priemysel, dobrú logistickú infraštruktúru a sme blízko európskeho dodávateľského reťazca. Takmer stotridsaťmiliónovú dotáciu zo strany vlády, rovnako ako zhruba pol miliardy nepriamej investičnej pomoci nespomenul, hoci práve tie boli rozhodujúce pre konečnú voľbu. Štátna injekcia bola natoľko vysoká, že jej odôvodnenosť prešetruje Európska komisia. Ak by ju aj nariadila okresať, v tomto štádiu už Jaguar zrejme zo Slovenska neodíde. Podľa ich plánov koncom roka 2018 bude v závode takmer tritisíc pracovníkov a z liniek vyjde prvé vozidlo Land Rover Discovery.

I keď si investor logistickú infraštruktúru pochvaľuje, Nitrania nie sú veľmi nadšení. Množstvo kamiónov devastuje cesty, obávajú sa dopravných kolapsov i zvýšenej kriminality. Hovorca mestského úradu Andrej Jančovič však verí, že vďaka výstavbe nových komunikácií sa dopravná situácia zlepší a automobilka bude prinášať hlavne pozitíva - zvýšenie zamestnanosti, rozvoj mesta, skvalitnenie služieb.

K novým veľkým hráčom na pracovnom trhu patrí aj americký internetový obchod Amazon. Sympatické je, že Američania nežiadali od vlády žiadne investičné stimuly a ponúkajú iný typ práce než v montážnych halách pre automobily. Vo svojom logistickom centre v Seredi plánujú prijať zhruba tisícku ľudí. „Prevádzku sme už začali rozbiehať a privítali sme prvých zamestnancov,“ dozvedáme sa od PR manažérky Martiny Remenárovej. „Naša náborová kampaň sa v úvodnej fáze orientovala na širokú škálu pozícií - od manažérov po miesta v oblasti ľudských zdrojov, financií, logistiky či IT expertov.“ Teraz hľadajú zamestnancov do prevádzky.

Ani oni nepreskočili slovenský priemer, Remenárová ale tvrdí, že ponuka benefitov a rozvojových aktivít bude veľmi zaujímavá. „Hrubý nástupný plat pre robotníkov spolu s dvadsaťpercentným bonusom sa začína od 920 € mesačne, k tomu ponúkame ročnú odmenu a množstvo výhod - napríklad dotovanú autobusovú dopravu, obedy za euro, zdravotnú starostlivosť či inovatívny program Career Choice, kde spoločnosť zamestnancom hradí až 95 percent nákladov na vzdelávanie.“

Amazon aspoň hrá s otvorenými kartami a od začiatku viete, do čoho idete. Faktom ale je, že bez spomínaného bonusu, ktorý z princípu nemôže byť garantovaný v plnej výške, hovoríme len o necelých 770 eurách v hrubom. Napriek tomu sa PR manažérka neobáva sa, že by nemali koho prijať. Práve naopak, záujem vraj prejavujú aj našinci v cudzine. „Mnohí mladí Slováci, ktorí žili a študovali v zahraničí, sa práve kvôli práci u nás vrátili na Slovensko,“ hovorí spokojne.

O slovo sa neustále hlásia aj automobilové stálice v Trnave a Bratislave. Volkswagen už teraz zamestnáva takmer 13-tisíc ľudí a potrebuje ďalšiu tisícku. „Hľadáme výrobných pracovníkov pre karosáreň, lakovňu a montáž, autoelektrikárov, linkových údržbárov, autoklampiarov, autolakovníkov, nástrojárov lisovacích foriem i automechanikov,“ spresňuje hovorkyňa Lucia Kovarovič-Makayová. „Nájsť nových zamestnancov je však čoraz náročnejšie, a to už aj bez ohľadu na kvalifikáciu.“ Nepomáha ani to, že v priemysle ponúkajú najlepšie platy, ktoré dopĺňa široký sociálny program, príspevky na dopravu i ubytovanie. „Hrubý nástupný plat výrobného zamestnanca sa pohybuje od 1 050 do 1 250 v závislosti od kvalifikácie. K tomu dostane nástupný bonus päťsto eur, dovolenkový a vianočný príspevok, odmenu za hospodárske výsledky.“ Priemerná mzda začínajúceho montážneho robotníka sa tak môže vyšplhať až na 1 380 eur.

Zatiaľ v závode pracujú dve percentá cudzincov. To sa však môže zmeniť. „Kvalifikovaná pracovná sila chýba, dlhodobo sa stretávame s nedostatočnou kvalitou absolventov technických škôl a nezamestnanosť je nízka,“ sumarizuje Makayová. „Na túto situáciu reagujeme výchovou vlastných odborníkov, pričom naše vzdelávacie aktivity sa začínajú v materských a základných školách a pokračujú duálnym stredoškolským vzdelávaním a rekvalifikáciami. To však na pokrytie aktuálnych personálnych potrieb nepostačuje. Prioritou pre nás zostáva zamestnávať ľudí zo Slovenska. Ak to situácia na trhu neumožní, pripravujeme sa siahnuť po pracovnej sile zo zahraničia.“

S podobnými problémami zápasí i PSA v Trnave. Ešte donedávna hľadali päťsto ľudí do výroby a zároveň stále musia dopĺňať pozície po pracovníkoch, ktorí odišli. „Týždenne prijímame desiatky zamestnancov. Operátorov vo výrobe a v logistike, ale aj na vysokokvalifikované posty technikov a inžinierov,“ informuje nás hovorca Peter Švec.

O trnavskej automobilke a jej nespokojných zamestnancoch, vrátane pracovníkov zo Srbska, ktorí po pár mesiacoch balili kufre, sme v PLUS 7 DNÍ písali nedávno. Odvtedy sa vraj situácia o niečo zlepšila. Plat  stúpol priemerne o 6,3 percenta. „Od tohto roku ponúkame hrubý  nástupný plat pre nekvalifikovaných robotníkov od 890 eur,“ hovorí Švec. „K tomu dostanú dovolenkový a vianočný príspevok, po roku odmenu za hospodárske výsledky, majú možnosť prilepšiť si aj vďaka  nadčasom. Priemerná mzda vrátane prémií a príplatkov sa u výrobných zamestnancov vlani vyšplhala na  1 007 eur.“

Hovorca dodáva, že zamestnancom ponúkajú napríklad výhodný prenájom auta, náborový príspevok, obed za 67 centov, bezplatný pitný režim či jazykové kurzy.

V Trnave sa prijímaniu cudzincov už dávno nebránia. Podľa Šveca je ich pomoc z krátkodobého hľadiska nevyhnutná. Zo 4 300 zamestnancov je vyše sedemsto zo zahraničia. Zo Srbska, z Maďarska, Rumunska, Poľska a Bulharska.

Automobilkami sa však ponuka pracovných príležitostí nekončí. V Seredi rozbehol logistické centrum Lidl, v Galante zase Tesco, ktoré bude potrebovať zhruba 1 200 ľudí a viac než tri stovky chce prijať aj spoločnosť C&A. Opäť v Trnave. Na východ, kde nezamestnanosť stále presahuje desať percent, sa nikto nehrnie. Slovensko totiž investorom nedokáže ponúknuť slušnú dopravnú infraštruktúru. A tak sa radšej tlačia na západe a doslova si preťahujú zamestnancov, ktorí si môžu vyberať. I keď sen o západných platoch je pre väčšinu z nich stále v nedohľadne.

Podľa Jany Mesárovej z pracovnej agentúry Wincott People má SR u zahraničných investorov dobré meno. Či už ide o kvalitu pracovnej sily, alebo produktivitu. „Došlo k prípadom, keď firmy presunuli výrobu do lacnejšej krajiny, po čase sa však vrátili, pretože tam nedokázali zabezpečiť kvalitnú produkciu,“ hovorí. Do karát nám hrá aj poloha, členstvo v Európskej únii (EÚ) či absencia kurzových rizík. Napriek tomu vidí šance na obsadenie tisícok voľných pozícií skepticky. „Miera nezamestnanosti je vo viacerých regiónoch Slovenska pod úrovňou troch percent a je nemožné zabezpečiť v nich dostatok domácich zamestnancov. Firmy sa preto nezaobídu bez ľudí z iných kútov Slovenska a zo zahraničia.“

Ako pokračuje, rast miezd bol za posledných päť rokov vyšší než rast produktivity práce a už teraz sú u nás náklady na pracovnú silu vyššie než v iných postkomunistických krajinách. „Podľa posledných údajov Eurostatu je jedinou susednou krajinou, kde je cena práce vyššia než u nás, Rakúsko. Prirýchly rast miezd by ohrozil konkurencieschopnosť domácich firiem,“ upozorňuje Mesárová. Zmeniť by sa malo skôr vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. „Napríklad, aby zamestnanec zarobil tisíc eur v čistom, firma musí na jeho výplatu minúť zaokrúhlene 1 812 eur. Treba tiež povedať, že zvyšovanie miezd nevyrieši nevyhovujúcu štruktúru nezamestnaných u nás, z ktorých veľká časť má ukončenú maximálne základnú školu.“

Myslí si, že spoločnosti budú musieť zvažovať vyššiu mieru automatizácie svojich činností. Predavačky a pokladníkov nahradia v obchodoch samoobslužné pokladničné zóny, počítať treba aj s automatizáciou výrobných liniek, vyšším nasadením CNC strojov. „Ľudská práca sa postupne bude presúvať do činností s vyššou mierou produktivity a tvorby pridanej hodnoty, kde sú možné aj vyššie platy. Dovtedy sa budú musieť firmy spoliehať na preškoľovanie uchádzačov o zamestnanie a dovoz pracovnej sily. Tak ako u našich susedov. „Podľa údajov Českého štatistického úradu pracovalo v ČR koncom roku 2016 takmer pol milióna cudzincov vrátane zhruba stotisíc Slovákov. U nás ich k augustu 2017 bolo len 44-tisíc.“

Riaditeľ agentúry Express People Peter Dosedla vidí cestu v kombinácii zmeny zamerania nášho školského systému a akceptácie migrujúcej pracovnej sily v globalizovanej ekonomike. „Nemôžeme produkovať tisíc absolventov masmediálnej komunikácie alebo tisíc právnikov a len päťsto technických pozícií,“ vysvetľuje. Za kardinálny problém pokladá tiež odvodové a daňové zaťaženie.

„Zabúda sa aj na možnosti bývania. Na Slovensku je najnižší podiel nájomných bytov v rámci EÚ. A keďže prenájmy sú drahé, ani o niečo vyššia mzda nie je motivujúca pre internú migráciu.“

Pripomína, že takzvaná prirodzená nezamestnanosť je podľa Euro-statu v pásme 5-7 percent. Zamestnali sme teda skoro každého, kto pracovať chce a môže. Aj preto sú cudzinci okamžitým riešením. „Všeobecne sú nesprávne vnímaní ako skupina, ktorá berie prácu našim. Každá svetová ekonomika pracuje s migrujúcou pracovnou silou a Slovensko nemôže byť výnimka. Treba v tom hľadať výhody - lepšiu kvalifikovanú prácu ponúkať domácim a menej kvalifikovanú cudzincom. Prinesie nám to nevyhnutné zvyšovanie vzdelávania, rýchlejší kariérny rast a tým lepšie ohodnotenie.“ Prijímanie cudzincov z krajín mimo EÚ, pre ktorých sú naše platy ešte zaujímavé, však brzdí imigračná politika. „Napríklad Srb dostane pracovné povolenie a prechodný pobyt u nás za 4-6 mesiacov, v Poľsku do týždňa.“

Peter Peregrim z personálnej agentúry Appel Councelling je presvedčený, že Slovensko investorov láka stále najvyššou dostupnosťou kvalifikovaných ľudí v rámci okolitých krajín. Okupovanie západného Slovenska zase vysvetľuje tým, že pre zahraničné spoločnosti je naša krajina malá a rátajú s mobilitou zamestnancov. „Dnes vidíme boj firiem o každého kandidáta, pričom požiadavky na vzdelanie sa znižujú. Dostávame sa do štádia, že na istých pozíciách akceptujú aj človeka so základnou školou. To by v minulosti nebolo možné.“

Súhlasí, že hlavným motivačným prvkom pre väčšinu Slovákov je stále výška mzdy. Až potom nasledujú benefity, prístup k zamestnancom, značka. „Bolo by však naivné očakávať, že naše platy budú dobiehať úroveň rozvinutých krajín míľovými krokmi. Ich rast by, samozrejme, mohol byť rýchlejší, Slováci však nie sú takí razantní a sila našich odborov je oproti iným krajinám zanedbateľná. Veď počet štrajkov za posledné roky by sme zrátali na prstoch jednej ruky. V takom Francúzsku štrajkujú pravidelne. Ako národ asi nie sme natoľko odvážni, aby sme žiadali viac.“

Ďalším problémom sú dlhodobo nezamestnaní, ktorí už stratili pracovné návyky alebo ich nikdy nemali. Niektorí by aj chceli robiť, ale jednoducho nevedia. „To sa nedá napraviť za pár rokov,“ uzatvára Peter Peregrim. „Preto firmy, ktoré sem neprišli, len aby využili lacnú pracovnú silu, robia, čo sa dá. Investujú do vzdelania a v rámci svojich možností vytvárajú akýsi koncept výchovy mladých ľudí. Tým, žiaľ, suplujú úlohu štátu.“

Na Slovensko prúdia veľkí investori. Čím chcú prilákať necelých dvestotisíc nezamestnaných?

Peter Galan

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás

Na Slovensko prúdia veľkí investori. Čím chcú prilákať necelých dvestotisíc nezamestnaných?

Peter Galan

Súvisiace články

Vyrábali 10 miliónov párov topánok ročne. Dnes otročia za drobné

Boli sme v nemeckom Volkswagene. Učni na praxi tam zarábajú takmer toľko ako naši robotníci

Ako žijú Slováci, ktorí odišli za prácou do zahraničia? Zhodujú sa, že lepšie

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás