„Využitie verejných zdrojov musíme posudzovať aj z pohľadu dopadu na zmierňovanie, ako aj adaptáciu na zmenu klímy. Musí to byť o práci a prospechu pre všetkých a nie o zisku pre zopár vyvolených,” myslí si poslanec Európskeho parlamentu Martin Hojsík (Progresívne Slovensko). „Potrebujeme reálne riešenia, nielen znovu rozbehnúť ekonomiku po korone, ale aj znížiť naše dopady na klímu a prírodu tak, aby z toho mal prospech každý. Modernizácia priemyslu, masívne investície do zvyšovania energetickej efektívnosti, predovšetkým budov, rozvoj bez-emisnej verejnej hromadnej dopravy a cyklodopravy, adaptačné opatrenia na zmenu klímy, prírode blízke poľnohospodárstvo, prechod na cirkulárnu ekonomiku a samozrejme energetika postavená na obnoviteľných zdrojoch. O tom všetkom je Zelená obnova,“ vypočítava Hojsík.

Biznismeni aj politici

Zelená obnova je iniciatíva 180 európskych ekonomických lídrov, ale aj politikov, odborových zväzov či mimovládok, ktoré chcú navrhovať riešenia krízy, ktoré majú mať pozitívny dopad na životné prostredie. Ako píšu účastníci Zelenej obnovy, klimatická kríza a ničenie našej prírody kvôli koronavírusu nezmiznú. Práve preto je treba robiť opatrenia, ktoré pomôžu prekonať obe krízy súčasne.

Koronavírus: Boj s ním neznamená, že klimatická kríza už neexistuje.
Koronavírus: Boj s ním neznamená, že klimatická kríza už neexistuje.
Zdroj: TASR, Getty, Profimedia

Europoslanec Hojsík už minulý týždeň kritizoval aj odsunutie povinnosti zálohovať plastové fľaše, ktoré vláda schválila vraj kvôli koronavírusu.

Znečistenie: Vláda odsunula zálohovanie plastových fliaš kvôli koronavírusu.
Znečistenie: Vláda odsunula zálohovanie plastových fliaš kvôli koronavírusu.
Zdroj: František Iván