Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Slovenská vláda sa otriasa v základoch. Na poriadne cunami ešte čakáme, ale aj tak sa v očiach najvyšších predstaviteľov zaleskli slzy a opozícia, naopak, nešetrila posmeškami. „Toto divadlo je urážkou tých, ktorí pre zlé rozhodnutia ministra zdravotníctva ležia v nemocniciach,“ aj týmito slovami zhodnotil na piatkovej tlačovej besede Peter Pellegrini demisiu ministra zdravotníctva Marka Krajčího.

Kritici mu vyčítali, že nezabezpečil dostatok liekov, ktoré by pomohli pri liečbe ochorenia COVID-19. Problémovým sa stalo celonárodné testovanie a&nbsp;zlyhal aj pri presadzovaní prísnejších opatrení proti šíreniu nového koronavírusu. Poslednou kvapkou bol chaos pri vakcinácii, ktorá prebiehala pomaly a&nbsp;kolaboval prihlasovací systém.

„Žiaľ, dve koaličné strany podmienili zotrvanie vo&nbsp;vláde mojou demisiou. A&nbsp;v&nbsp;tejto situácii si myslím, že hľadať nejaké argumenty by bolo úplne zbytočné a&nbsp;nesprávne,“ zhodnotil pri oznámení ortieľa Marek Krajčí. „Nie som nijakým spôsobom prilepený na&nbsp;svoju stoličku,“ dodal naoko s&nbsp;nadhľadom a&nbsp;ďakoval tým, ktorí sa za&nbsp;neho modlili a&nbsp;posielali mu povzbudivé správy. Hlas sa mu rozochvel, vypadla slza dojatia.

Celá krajina s&nbsp;napätím sleduje posledné nešváry koaličných partnerov. Demisia ministra zdravotníctva Marka Krajčího však príliš nešokovala. Najväčší rivali Igor Matovič a&nbsp;Richard Sulík sa totiž hádajú ďalej.

Pokoja sa hneď nedočká ani nábožensky založený Krajčí. Kým Igor Matovič ho dojato opísal ako bojovníka proti mafii, človeka, ktorý neokrádal a&nbsp;každým rozhodnutím chránil životy, Richard Raši Krajčího nazval symbolom zlyhania. A&nbsp;prezidentka? „Fakt je, že sa vám viaceré vaše kľúčové odporúčania nepodarilo presadiť a&nbsp;nepodržali vás pri tom členovia vlády ani vlastní ministri. Situácia sa aj preto kontinuálne zhoršovala. Váš ľudský vklad a&nbsp;nasadenie do&nbsp;riadenia ministerstva si vážim. Vyvodenie politickej zodpovednosti však považujem za&nbsp;integrálnu súčasť mandátu, ktorý ste ako minister získali,“ reagovala Zuzana Čaputová, keď preberala v&nbsp;Prezidentskom paláci Krajčího demisiu.

Nie, podľa hlavy štátu táto abdikácia nie je obetou. „Je to prirodzený následok situácie, ktorej v&nbsp;pandémii a&nbsp;v&nbsp;celej spoločnosti čelíme,“ uviedla a&nbsp;dodala, že „ak by minister zdravotníctva v&nbsp;čase pandémie naďalej zostal bezmocný, znamená to, že sme bezmocní všetci. Čo je stav, ktorý je pre občanov Slovenska neprípustný“.

Marek Krajčí však nie je jediný politický predstaviteľ, ktorého odchod z ministerského kresla sprevádzali silné emócie a nespokojnosť. Niektorí šéfovia rezortov sa teplého miesta držali zubami-nechtami, iní vyvodili zodpovednosť aj vtedy, keď by to málokto čakal.

Jeden zo zakladajúcich členov KDH, ktorý stál pri zrode SDK aj SDKÚ, nikdy nepatril medzi výrazných lídrov. Ivan Šimko má však za&nbsp;sebou úspešnú politickú kariéru, bol poslancom, ministrom vnútra aj ministrom obrany. Ani v&nbsp;jednom ministerskom kresle sa však dlho neohrial.

V&nbsp;roku 2003 prišiel o&nbsp;kreslo ministra obrany na&nbsp;návrh predsedu vlastnej strany a&nbsp;premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorého vraj naštvalo, že Šimko nepodporil hlasovanie vo vláde o&nbsp;odvolaní Jána Mojžiša z&nbsp;funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Kým na&nbsp;odvolanie ministra zväčša vyzýva opozícia či verejnosť, v&nbsp;tomto prípade sa nepohodli dvaja významní predstavitelia tej istej politickej garnitúry a&nbsp;vlády.

„Som presvedčený, že väčšina ľudí v&nbsp;SDKÚ chce pôsobiť v&nbsp;strane, ktorá je stranou slobodných ľudí, a&nbsp;nie v&nbsp;strane bosov, ktorí ju zaviažu na&nbsp;nejaké rozhodnutie,“ hodnotil kroky straníckeho šéfa ohrdnutý exminister. Neskrýval prekvapenie, sklamanie ani rozhorčenie nad rozhodnutím Dzurindu. Ten zase tvrdil, že Šimko stratil jeho dôveru.

„Pripomína mi to Tatarkovho Démona súhlasu,“ bývalý minister prirovnal svoje odvolanie ku knihe, v&nbsp;ktorej autor odkrýva pokrivené hodnoty a&nbsp;omyly kultu osobnosti. Urazený Šimko stranu SDKÚ opustil a&nbsp;založil Slobodné fórum. Predsednícke kreslo mu však vyfúkla Zuzana Martináková, a&nbsp;tak aj tejto strane zamával na&nbsp;rozlúčku.

Takú obrovskú leteckú tragédiu Slovenská republika nezažila. Lietadlo Antonov An-24V 19. januára 2006 za&nbsp;tmy narazilo do&nbsp;kopca v&nbsp;Maďarsku, tri kilometre od&nbsp;slovenských hraníc. Privážalo naspäť slovenských prí­slušníkov síl KFOR z&nbsp;polročnej služby v&nbsp;Kosove, ale domov sa nevrátili. V&nbsp;troskách vyhasol život 41 vojakov a&nbsp;jedného civilného zamestnanca.

Tragédia nikoho nenechala chladným, naša krajina sa ponorila do&nbsp;smútku. O&nbsp;osem dní minister obrany SR Juraj Liška predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi a&nbsp;prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi oznámil svoje rozhodnutie abdikovať. Nikto ho neobviňoval, ni­kto na&nbsp;neho netlačil. Odstúpil, pretože súcitil s&nbsp;rodinami zosnulých vojakov.

Podľa Liškových slov nešlo o&nbsp;politické rozhodnutie, ale „rozhodnutie srdca“. Dozrievalo v&nbsp;ňom niekoľko dní, ale bremeno, že k&nbsp;nešťastiu došlo práve za&nbsp;jeho šéfovania rezortu, pod ktorý vojaci patrili, niesol ťažko. „Bez ohľadu na&nbsp;to, či je pol roka alebo tri roky pred voľbami, najdôležitejšie je zostať človekom. Ja som sa rozhodol odísť, lebo to tak cítim,“ vyhlásil Liška so slzami v&nbsp;očiach, hoci zodpovednosť za&nbsp;tragédiu odmietol.

Verejnosť jeho prístup dojal, mal povesť slušného charakterného človeka a&nbsp;mnohí ho považovali za&nbsp;jedného z&nbsp;mála politikov, ktorí mali „chrbtovú kosť“. Mikuláš Dzurinda jeho demisiu prijal a&nbsp;ocenil, že rezort obrany viedol zodpovedne a&nbsp;dobre.

Týždeň pred prvou demisiou, ktorú prijala novozvolená prezidentka Zuzana Čaputová, by sa nikomu ani neprisnilo, že ministerstvo životného prostredia bude čeliť neobvyklému škandálu.

Vlani koncom januára redaktorka nášho týždenníka prichytila podguráženého ministra Lászlóa Sólymosa zo strany Most-Híd v&nbsp;policajnom aute v&nbsp;centre Bratislavy. PLUS 7 DNÍ prinieslo informácie, že v&nbsp;čínskej reštaurácii na&nbsp;Laurinskej ulici došlo k&nbsp;výtržnostiam, ktorých sa vraj dopustil šéf rezortu životného prostredia. Na&nbsp;druhý deň už o&nbsp;incidente informovala aj polícia. Zrazu sa minister, ktorého mnohí Slováci sotva zaregistrovali, stal terčom nevídaného záujmu i&nbsp;politickej satiry.

S&nbsp;hanbou, ktorej čelil, sa nakoniec celkom slušne vyrovnal. „Som pripravený niesť za&nbsp;svoje včerajšie ľudské zlyhanie zodpovednosť. Je mi ľúto, že moja štvorročná tvrdá práca je ukončená jedným chybným krokom. Dnes podávam demisiu,“ prihovoril sa Sólymos na&nbsp;tlačovej besede a&nbsp;ospravedlnil sa každému, koho sa jeho správanie dotklo, vrátane majiteľov reštaurácie.

Priznal, že zažíva v&nbsp;rodinnom živote ťažké obdobie. „V&nbsp;tejto zložitej, emočne vypätej situácii som sa zachoval zle a&nbsp;pre mňa osobne nezvyčajne. Som jednoducho človek a&nbsp;zlyhal som,“ kajal sa.

Odchod ministra sprevádzali silné emócie zo strany verejnosti. Niektorí považovali politikovo správanie za&nbsp;neprípustné, iní boli zhovievavejší, pretože Sólymos vyvodil zodpovednosť a&nbsp;neklamal: trápil sa pre zhoršený zdravotný stav svojej mamy. Tá o&nbsp;pár dní zomrela.

Usmievavý Peter Plavčan patril s&nbsp;tenkým hláskom napriek nižšiemu vzrastu medzi neprehliadnuteľné persóny. Nominant SNS sa stal ministrom školstva v&nbsp;tretej vláde Roberta Fica a&nbsp;vo funkcii sa ohrial necelé dva roky. Rezignoval v&nbsp;auguste 2017 po&nbsp;prevalení podozrení z&nbsp;podvodov s&nbsp;eurofondmi na&nbsp;vedu a&nbsp;výskum.

Na&nbsp;odchod ministra vyzývala opozícia, až nakoniec tlaku podľahol. Jemným rozochveným hlasom novinárom na&nbsp;tlačovej besede oznámil: „Po&nbsp;zrelej úvahe abdikujem z&nbsp;postu ministra školstva, vedy výskumu a&nbsp;športu Slovenskej republiky, lebo to, čo sa dialo, prekročilo všetky medze. Potrebujem chrániť svoju rodinu a&nbsp;takisto Slovenskú národnú stranu, ktorá ma nominovala do&nbsp;funkcie ministra školstva.“

Azda najviac pikantérií a&nbsp;emócií sprevádzalo odchod bývalého ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu v&nbsp;roku 2007 v&nbsp;prvej vláde Roberta Fica. Do&nbsp;funkcie ho vymenovali za&nbsp;Ľudovú stranu - HZDS a&nbsp;väzy mu zlomila kauza okolo Slovenského pozemkového fondu.

Poľnohospodársky inžinier vedel upútať svojou výrečnosťou. Známe je jeho svojrázne vtipkovanie, keď sa lúčil so zamestnancami ministerstva: „Keď ma kopli do&nbsp;gulí, už som vedel, že je zle.“

Svojimi argumentmi dokázal šokovať poslancov i&nbsp;novinárov a&nbsp;inak to nebolo ani v&nbsp;prípade jeho odvolania. Poslednú tlačovú besedu Jureňa zvolal do&nbsp;kravína vo Vajnoroch. „Som sa rozhodol tu, z&nbsp;tejto maštale, povedať pravdu.“

Jureňovu emotívnu reč, búchanie päsťou do&nbsp;lavice zo základnej školy sprevádzalo bučanie kráv. „Maštaľ je miesto, kde sa rodia zvieratá, narodil sa v&nbsp;nej Ježiš Kristus. Zvieratá vedia, kedy majú dosť, na&nbsp;rozdiel od&nbsp;ľudského egoizmu,“ rozohnil sa a&nbsp;zobral si do&nbsp;úst meno vtedajšieho šéfa vlády. „Vyzývam premiéra Roberta Fica, aby konal a&nbsp;nepokračoval v&nbsp;tomto zlodejstve voči nám všetkým Slovákom.“

Jureňu v&nbsp;kresle ministra vystriedala Zdenka Kramplová, Mečiarova „hruštička húževnatá“. Po&nbsp;deviatich mesiacoch, v&nbsp;auguste 2008, ju obetoval jej stranícky predseda pre kontroverzné dary pre ĽS-HZDS aj údajné chyby pri verejnom obstarávaní. Demisiu podať odmietla, na&nbsp;Mečiarovu žiadosť Kramplovú odvolal vtedajší premiér Fico.   

„Môžem vás ubezpečiť, že do&nbsp;stola búchať nebudem,“ narážala na&nbsp;svojho predchodcu Jureňu na&nbsp;jednej z&nbsp;posledných tlačových besied.

Slzy, kravín, rozhorčenie: Nielen Marek Krajčí, aj iní ministri odchádzali plní emócií

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Slzy, kravín, rozhorčenie: Nielen Marek Krajčí, aj iní ministri odchádzali plní emócií

Monika Mikulcová

Súvisiace články

7 najvtipnejších tlačoviek: Boj o papierik, vám musí je*ať aj ďakujem za vaše otázky!

TÍTO slovenskí politici padli zo svojich postov: Ktorý minister sa s funkciou emotívne lúčil v maštali?

Sedem najtrápnejších momentov našich politikov. Pofidérne tanečky a kúpeľňový spev

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás