Tip na článok
Vlastná: Nový stroj doviezli do novej budovy, ktorú vydavateľ Vaško kúpil na okraji Prešova.

Sme naozaj hlupáčikovia z únie? S eurofondami nevieme nakladať

Vydavateľ Vaško tvrdí, že peniaze z eurofondov nie sú žiadna výhra. Stroj predražený o milión vraj za tie peniaze stojí.

Galéria k článku (5 fotografií )
Lacnejšie: Inzerát na internete ponúka ten istý stroj, síce štvorročný, ale len za 87-tisíc eur.
Nevedia: Podľa úradníkov ministra hospodárstva Pavla Pavlisa bruselskí audítori pri predražených nákupoch nepoznajú slovenské špecifiká.
Drahý stroj: Tlačiareň za vyše milióna eur dorazila do Prešova koncom roku 2012. V prevádzke je len pár mesiacov. Na Slovensku sú len dva takéto stroje.

Ako studená sprcha pôsobí správa audítorov Európskej komisie o čerpaní eurofondov na Slovensku. Štyria audítori na 44 stranách poukazujú na množstvo nedostatkov, ktoré pri čerpaní európskych peňazí našli. Hlavným problémom je slabá kontrola a zatváranie očí aj nad vyslovene predraženými nákupmi za európske peniaze. Čerpanie eurofondov je tak „dočasne“ pozastavené.

Jedným z príkladov, pre ktoré má Slovensko stopnuté eurofondy, je Vydavateľstvo Michala Vaška z Prešova, a to za jeho projekt Zakúpenie inovatívnych polygrafických technológií. Konkrétne išlo o tlačiareň HP Indigo Press 5500 format A3.

Audítori upozornili, že počas vlastného prieskumu trhu by dokázali identický stroj zohnať od 180-tisíc do pol milióna eur. Lenže Michal Vaško kúpil stroj za neuveriteľný 1,283 milióna eur.

Kontrolovali ma

Päťdesiatnik Michal Vaško však akékoľvek predraženie odmieta. Podľa neho kúpe predchádzal reálny výber najlacnejšieho dodávateľa a všetky zmluvy i výber dodávateľa odobrilo dozorujúce ministerstvo hospodárstva.

„Povedzme si rovno. Boli stanovené jasné pravidlá, ktoré som musel dodržať. Výber dodávateľa bol verejný a transparentný. Obchodnú verejnú súťaž sme v októbri 2009 oznámili na našej internetovej stránke, ako aj v Hospodárskych novinách. Čiže žiadna nástenka vo firme,“ tvrdí vydavateľ Michal Vaško.

Ako dodáva, jediným kritériom bola najnižšia cena. „S víťazným uchádzačom sme podpísali zmluvu. Cenu odobrilo aj ministerstvo. Nákup tohto konkrétneho stroja kontrolovalo minimálne trikrát. A všetko bolo v poriadku,“ uzatvára Vaško.

Cena 1,2 milióna eur sa mu nezdala privysoká, skôr naopak. „Ide totiž o unikátnu technológiu a zmluvné podmienky boli nastavené dosť tvrdo,“ vysvetľuje ďalej Vaško. Stroj je podľa neho špičkový a stál za tie peniaze. Dá sa na ňom tlačiť nekopírovateľnou farbou, aj ochranné prvky či peniaze.

„Produkujeme napríklad platobné poukážky, šeky, diplomy. Oproti ostatným kopírkam vie tlačiť vlastnými farbami akéhokoľkvek odtieňa.“ Za cenou stroja si stojí a zneužitie financií kategoricky odmieta. Kúpil ho od dodávateľa z Prahy.

Prečo si kontrolóri z Bruselu myslia, že taký stroj mohol kúpiť za oveľa nižšiu sumu, vraj nevie. „Taký stroj vtedy na Slovensku nebol a nikto s ním nemal skúsenosti. Podmienky boli presne definované a pre všetkých rovnaké. Týkali sa komplexného servisu, inštalácie, zaškolenia obsluhy,“ vyratúva Vaško. A práve to sa malo premietnuť aj do ceny.

Vie byť aj lacnejší

No aj podľa našich zistení sa dá zohnať identický stroj naozaj oveľa lacnejšie, ako ho kúpil Vaško. „Bez problémov dnes takýto úplne nový stroj kúpite za 115-tisíc libier (144-tisíc eur) už aj s inštaláciou a komplet servisom. Vo Francúzsku zas napríklad ponúkajú štvorročný za 87-tisíc eur,“ dozvedáme sa od človeka, ktorý sa sprostredkovaním a predajom podobných zariadení živí.

Na Slovensku sú iba dva takéto stroje. Vydavatelia pre náročnosť na obsluhu, servis a najmä pre cenu radšej siahnu po lacnejších typoch. „Obsluha i údržba sú náročné. Spusteniu predchádzalo dvojtýždňové školenie v angličtine.

Navyše každý pondelok musia stroj dve hodiny pred spustením čistiť. Na druhej strane, pri inovatívnych technológiách neklesá ich cena s časom tak prudko,“ dodáva náš zdroj z tlačiarenského prostredia.

Zneužité?

Na každom podobnom projekte sa musí podnikateľ spolupodieľať vlastnými peniazmi a nemôže mu všetko zaplatiť Brusel. Európski audítori sa však boja, že cez predražené nákupy je vysoké riziko, že podnikatelia si nechajú komplet všetko preplatiť Bruselom a možno si aj niečo ulejú do vrecka.

„Otázka nadmerného čerpania fondov zvyšuje podozrenie, že prijímatelia neutrácajú svoje vlastné peniaze (60 percent privátneho podielu), ale najmä peniaze poskytnuté z podielu fondov Európskej únie (40 percent).“

Pri Vaškovi okrem porušenia európskych nariadení poukazujú na obchádzanie slovenského zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, konkrétne by mohlo ísť o obohacovanie. „Tieto nedostatky neboli zistené kontrolným orgánom,“ uzatvárajú bruselskí audítori. Takže napriek pravidelným kontrolám slovenskí úradníci nič nezistili.

Chudáčik

Peniaze z eurofondov vraj pre Vaška nie sú výhrou, lebo ho zaväzujú dodržiavať tvrdé podmienky. „Nie je to výhra v športke. Štátu sa zaviažete, že stroj päť rokov neprenajmete, nepredáte, že k nemu zamestnáte ľudí, že vo firme zvýšite obrat. Kontrolujú vás, posielate pravidelne monitorovacie správy. Nesplnenie podmienok má za následok vážne finančné postihy,“ obšírne objasňuje svoje povinnosti.

Ako dodáva: „Technológie musia fungovať. Nemôžete si predsa kúpiť hocijakú atrapu stroja od hocikoho, kto tu dnes je, ale zajtra už nebude a neposkytne vám servis. A keby aj, ten hocikto by sa musel prihlásiť do súťaže a vyhrať ju ponúknutím ceny, ktorú o päť rokov neskôr možno bude spochybňovať kontrolór z Bruselu...“

Podnikateľ za štátne

Michal Vaško pôsobí nenápadným dojmom. Na stretnutie prišiel oblečený skromne v šľapkách a s ponožkami naruby. V rukách držal hŕbu papierov o svojom podnikaní. Napriek predchádzajúcemu súhlasu s fotografovaním nakoniec fotenie odmietol. Jeho vydavateľstvo je na trhu viac ako dvadsať rokov, no podľa zverejnených zmlúv výrazný podiel na jeho fungovaní majú štátne dotácie a verejné zákazky.

Zamestnáva 80 ľudí a tlačí najmä kresťanské publikácie. Samotný Vaško je šéfredaktorom časopisu ZRNO. Okrem iného v roku 2011 tlačil pre Univerzitu Komenského za 300-tisíc eur. Žiadal o rôzne granty a eurofondy. Okrem príspevku na tlačiareň tento rok dostal od ministerstva hospodárstva ďalšiu nenávratnú dotáciu vo výške takmer dvestotisíc eur. A to napriek tomu, že bruselskí audítori ho uviedli ako problémový subjekt.

Iba stránka ezmluvy.sk uvádza dohody vydavateľstva za viac ako 652-tisíc eur. Medzi nimi sú dotácie z ministerstva kultúry. Ďalšiu dotáciu vo výške 54-tisíc eur dostal na nové pracovné miesta od úradu práce. Za viac ako 50-tisíc eur tlačil pre zoo v Bojniciach.

Všetko je o. k.?

Ministerstvo hospodárstva, samozrejme, o správe Európskej komisie vie, no spochybňuje ju a pevne stojí za konečnými prijímateľmi. „Je bežnou praxou, že zistenia Európskej komisie sa nepotvrdia,“ konštatuje Ladislav Bányai z kancelárie ministra hospodárstva. Zároveň apeluje na to, že fondy nie sú stopnuté definitívne.

„Ide o dočasné pozastavenie, kým štát nepreukáže neopodstatnenosť podozrení, respektíve neprijme adekvátne opatrenia na odstránenie nedostatkov,“ uzatvára Bányai s tým, že robia všetko pre to, aby eurofondy odblokovali. Zrejme, aby podnikatelia ako Vaško náhodou nemuseli reálne podnikať bez podpory štátu a únie.

VIDEO Plus 7 Dní