Tip na článok
Fedor Flašík: Mečiarov „reklamný mág“ stál aj v pozadí úspechu Smeru. Na fotografii zľava Ivo Gašparovič, Ivan Gašparovič a Robert Kaliňák, v pozadí Fedor Flašík.

Smer testuje nástupcov Roberta Fica. Nefunguje to

Stranu Smer premiéra Roberta Fica dnes čaká jeden z rozhodujúcich snemov.

Galéria k článku (11 fotografií )
Fedor Flašík: Mečiarov „reklamný mág“ stál aj v pozadí úspechu Smeru. Na fotografii zľava Ivo Gašparovič, Ivan Gašparovič a Robert Kaliňák, v pozadí Fedor Flašík.
Fedor Flašík: Mečiarov „reklamný mág“ stál aj v pozadí úspechu Smeru. Na fotografii zľava Ivo Gašparovič, Ivan Gašparovič a Robert Kaliňák, v pozadí Fedor Flašík.
Fedor Flašík: Mečiarov „reklamný mág“ stál aj v pozadí úspechu Smeru. Na fotografii zľava Ivo Gašparovič, Ivan Gašparovič a Robert Kaliňák, v pozadí Fedor Flašík.

Po páde preferencií sa očakáva, že budú padať kľúčové figúry. Pozícia premiéra v rámci strany však veľmi pravdepodobne ostane neotrasená a zrejme sa nenájde ani korunný princ, ktorý by dokázal očariť masy.

Oslavy MDŽ: Smeráci žali úspechy u ženskej časti svojej voličskej základe.
Oslavy MDŽ: Smeráci žali úspechy u ženskej časti svojej voličskej základe.
Archív

Na kľúčové momenty, ktoré priniesli vzostup doposiaľ najúspešnejšej slovenskej politickej strany, na príčiny tvrdého pádu preferencií, ale aj na to, ako bude vyzerať slovenská politická mapa po prepade preferencií najsilnejšej strany, sme sa pozreli so sociológom Michalom Vašečkom, s podnikateľom a sponzorom Smeru Bohumilom Hanzelom a s viacerými súčasnými aj bývalými členmi vládnej strany.

Zaspali na vavrínoch

„Ak strana voličom v kraji ponúkne človeka, ktorý tam bol štyri volebné obdobia a má pocit, že už ani nemusí robiť kampaň, len potom odovzdá kreslo synovi alebo dcére ako v nejakom sultanáte, nikto sa nemôže čudovať, že prehrá. Naozaj sa nikto nemôže diviť. To by sa stalo akejkoľvek strane. V Smere to mali vedieť. Mali vytiahnuť nové tváre,“ konštatuje renomovaný sociológ Michal Vašečka, keď začíname debatu o najúspešnejšom projekte na slovenskej politickej scéne. Pretože strana Smer nepochybne taký projekt je.

Fedor Flašík: Mečiarov „reklamný mág“ stál aj v pozadí úspechu Smeru. Na fotografii zľava Ivo Gašparovič, Ivan Gašparovič a Robert Kaliňák, v pozadí Fedor Flašík.
Fedor Flašík: Mečiarov „reklamný mág“ stál aj v pozadí úspechu Smeru. Na fotografii zľava Ivo Gašparovič, Ivan Gašparovič a Robert Kaliňák, v pozadí Fedor Flašík.
Archív

Dnešní prvovoliči nemajú šancu pamätať si jej počiatky, pretože v roku 1999, keď Smer vznikol, boli ešte deti. Koniec deväťdesiatych rokov bol obdobím zásadných politických zmien. Vladimír Mečiar rok predtým zamával voličom na rozlúčku. Koaličné opraty pevne uchopil do rúk Mikuláš Dzurinda. A začali sa ekonomické reformy, ktoré mali mať na spoločnosť bolestivý dosah. Rok po voľbách, ktoré znamenali pre HZDS odchod od kormidla, je na politickej scéne voľná stredná časť spektra. Práve preto, že po náročnom boji s Mečiarom a mečiarizmom takmer všetci jeho oponenti o sebe hovoria, že sú pravicoví.

„Smer logicky vplával do stredového priestoru a začal predávať produkt, ktorý bol dobre predajný. Navyše, išlo o ľudí, ktorí boli v minulosti zviazaní s HZDS a v istom momente začali testovať rôzne tváre, mali snahu postaviť stranu nepostavenú na ideologickom princípe. Chceli, aby to bola strana moderná, oligarchická a marketingová,“ vysvetľuje sociológ Vašečka.

Výšky a pády: Vzťah Roberta Fica a Moniky Beňovej prechádzal mnohými fázami - od spolupráce až po vzájomnú kritiku.
Výšky a pády: Vzťah Roberta Fica a Moniky Beňovej prechádzal mnohými fázami - od spolupráce až po vzájomnú kritiku.
Archív

Nová strana sa stavala takpovediac na empirických základoch. Testovali sa viaceré „kone“. Napríklad Mečiarov „fešák“ Ivan Mjartan. Stál na čele strany Stred a jeho preferencie na chvíľu vyleteli. Potom však spľaskli. „Robert Fico priťahoval voličov. Zakladatelia stavili na dobrú kartu,“ konštatuje Michal Vašečka.

Tretia cesta

V roku 2000 prichádza prvá zmena. K názvu Smer sa pridáva prívlastok „tretia cesta“. Nie je to teda len stredová strana, ale jej politika sa svojím zameraním snaží poprieť všetky chyby pravicovej a ľavicovej politiky. Politika ľavicových aj pravicových strán sa jednoducho prežila. „Robert Fico bol celkom zdatný komunikátor. Vedel byť antiestablišmentový a zároveň systémový. A vedel to zladiť tak, aby ho nikto nemohol obviniť z rozbíjania systému. Samozrejme, iba v momentoch, keď bol v opozícii. Spočiatku lákal na nahnevanosť, ukazoval, že politika nefunguje, ako by mala, ľudia sú obeťami systému. A na to prilákal mnohých. To bola zvláštna zmes nevoličov, exvoličov HZDS, bývalých voličov Strany demokratickej ľavice (SDĽ), ktorú Robert Fico vytuneloval až na dreň. Podarilo sa mu zladiť štruktúry z SDĽ, HZDS a ľudí, ktorí prišli z podnikateľského prostredia a mali predstavu istého typu biznisu. To všetko sa zmiešalo,“ konštatuje sociológ.

Flašíkov projekt

Traduje sa, že to bol Mečiarov „reklamný mág“ Fedor Flašík, kto vymyslel Smer a dal dokopy dobre vykalkulovaný politický biznismodel. „Vtedy sme o tom hovorili s veľkými výhradami, dnes už hovoríme s menšími. V zahraničí už bežne vidíme, že niektorí ľudia robia strany so silným ideologickým základom, ale ich cieľom je profitovať z politiky. Ja som presvedčený, že taká je aj strana SPD Tomia Okamuru v Česku,“ vraví sociológ Michal Vašečka.

Minulosť: V roku 2010 bok po boku. Dnes Marek Maďarič, vpravo, z vedenia strany odchádza. Vadia mu, okrem iného, kauzy Roberta Kaliňáka.
Minulosť: V roku 2010 bok po boku. Dnes Marek Maďarič, vpravo, z vedenia strany odchádza. Vadia mu, okrem iného, kauzy Roberta Kaliňáka.
Archív

V prípade Smeru od začiatku pochopili, že na trhu je diera, ktorú treba vyplniť.

Ľudia potrebujú istoty

V roku 2005 prichádza ďalšia zmena. Smer si do názvu pridáva slová sociálna demokracia (SD). A zrazu je to úplne iná strana. Už sa nehovorí nič o tretej ceste, Smer dostáva jasnú ideologickú nálepku. Tretia cesta, ktorá šesť rokov charakterizovala Smer, sa v roku 2005 končí.

„Ak hodnotíme momenty, keď Smer predefinoval stranu, robil to vždy v správnom okamihu. Bolo to v momente, keď vládla veľká nespokojnosť s druhou Dzurindovou vládou, ľudia boli - úplne oprávnene - veľmi unavení z rýchlo idúcich reforiem, ktoré boli veľmi bolestivé a napriek rastu hospodárstva nestihli priniesť veľké efekty,“ vraví Vašečka.

Smer v tom čase opúšťa vyprázdnený marketingový model a prináša nálepku SD. Ľudia sa s ňou vedeli stotožniť - aj preto, že Robert Fico pozorne sledoval prieskumy verejnej mienky. Tie hovorili, že viac ako tridsať percent obyvateľov je sociálnodemokraticky orientovaných. Len nemali stranu, ktorú by volili. Existujúca sociálnodemokratická strana im neponúkala to, čo potrebovali. Nebola dostatočne hlasná, bola málo autoritárska, bola intelektuálna.

Robert Fico dobre prečítal, aké sú potreby voliča, a reflektoval ich. Išlo o sociálne istoty, o boj s nezamestnanosťou.

Bod zlomu

Prvá politická prehra na dobre našliapnutej ceste hore prišla v parlamentných voľbách v roku 2002. Smer zo zostavenia koalície vynechali a nastali problémy so splácaním peňazí požičaných na volebnú kampaň. V okolí straníckej centrály sa pohybovali ľudia blízki podsvetiu, čo si všimli médiá. Tam niekde došlo k rozchodu Roberta Fica s Fedorom Flašíkom. V roku 2006 Smer napokon vládu zostavil. Koalícia s HZDS a SNS bola do značnej miery problematická, ale fungovala.

Potom však prišla finančná kríza v rokoch 2008 - 2009. „Keby vtedy Smer na vlne ohromného finančného úspechu nebol rozhadzoval peniaze tak, ako rozhadzoval, a keby bol robil takú politiku, akú dnes robí minister Peter Kažimír, dôsledky krízy by neboli také dramatické a je veľmi otázne, či by stratili voľby v roku 2010. Smer voľby prehral, ale, paradoxne, práve to mu nesmierne pomohlo a vrátil sa vo veľkom štýle. V predčasných voľbách v roku 2012 získal toľko hlasov, že dokázal zostaviť vládu sám, bez partnerov,“ konštatuje sociológ.

Hráči v strane

Ako vládna strana Smer už nemal ako meniť svoje pozície, musel byť konzistentný. „Čo sa zmenilo, je, že oligarchické pozadie ustúpilo do pozadia a hráčmi sa stali priamo ľudia zvnútra strany. To dovtedy nebolo. Dnes má Smer problémy aj preto, že záujmových skupín v rámci strany je priveľa, narástli ich ambície aj apetít. Vďaka tomu, že pozície niektorých ľudí v porovnaní s obdobím pred pätnástimi rokmi narástli tak, že to možno ani oni sami nečakali,“ vysvetľuje Vašečka.

Voliči všetko vnímali mimoriadne senzitívne a ďalšie voľby, v roku 2016, to ukázali. Jasný prepad. „Keď sa pozrieme dozadu, výkyvy Smeru oproti ostatným stranám sú veľmi dramatické. V roku 2002 sme hovorili o tom, že Robert Fico by mal mať teoreticky šancu zostaviť vládu, ale voľby boli nakoniec pre Smer šok. Viacerí si spomíname na Roberta Fica, ktorý vtedy neveril vlastným očiam, keď sledoval grafy s výsledkami. Naopak, v roku 2012 nikto neveril, že Smer môže dostať tak veľa, ako dostal. To sa úplne vymklo predstavivosti. Teraz dostal menej. Ale ja si myslím, že je to zrozumiteľné a faktorov, prečo sa to deje, je viac,“ opisuje Vašečka.

Príliš naširoko

Podľa sociológov aj politológov ide o únavu z jedného lídra a z jednej strany, ktorá po istom čase prichádza vždy. Smer je pri moci veľmi dlho, veľa sľuboval, nie všetko splnil. Darmo bude premiér hovoriť o poklese nezamestnanosti na šesť a pol percenta, ak mnohí, aj málo vzdelaní ľudia vedia, že obrovské množstvo ľudí je mimo evidencie nezamestnanosti. Niektorí voliči zrazu nevidia to, čo je pre nich v politike najdôležitejšie a prečo stranu volili. Lebo Smer menil svoje zameranie.

V rokoch 2006 - 2010 tu bola silná antimaďarská karta. Tá je dnes preč. Potom prišla karta nacionalistická. Stavanie Svätopluka na hrade. Ak sa na toto pozrieme z dnešného hľadiska, pochybujeme, že Smer by to dnes zopakoval. Témy sa posúvali a je otázne, ktorú časť voličstva oslovovali. A tu je podstata problému. „Smer je rozkročený tak mohutne, že nikdy nemôže presvedčivo osloviť všetkých svojich voličov,“ vysvetľuje sociológ.

„Myslím si, že za to môžu médiá. Tie sa cielene obúvajú do premiéra. V niektorých prípadoch je to oprávnené, ale nie vždy,“ myslí si jeden zo zakladateľov a sponzorov strany Bohumil Hanzel. Práve tento podnikateľ patril k silným kritikom netransparentného financovania strany. Pokles čísel sa pripisuje aj kauzám ministra vnútra Roberta Kaliňáka.

Vymeniť Robertov

Slovenská politická scéna videla dva ukážkové odchody z politického výslnia. Vládne HZDS a rovnako vládna SDKÚ skončili, pretože ich lídri nemali nástupcov. „Myslíte, že hrozí takýto scenár?“ reagoval poslanec Miroslav Číž. „Ak sa pozriete na okolitý svet a iné strany, proces je prirodzený. Dosahovať vrcholy sa nedá vždy,“ bráni klesajúce preferencie a slabšie výsledky strany. Uznáva však, že Smer je „jednogeneračný“, a teda obmenu ľudí treba. Dlhoročný poradca premiéra a poslanec Vladimír Faič o téme nechcel hovoriť. Odpovedal len na jednu otázku - či sa podľa neho Smeru podarí zvrátiť klesajúcu krivku. „Áno,“ myslí si.

Boris Zala, bývalý člen Smeru, ktorý stál pri založení strany a vlani v septembri z nej vystúpil, bol v analyzovaní diania zhovorčivejší. „Smer nezvládol predovšetkým politicko-ideologickú agendu. Nenastala žiadna zmena a poučenie z posledných štvoro volieb. Rátam od prezidentských cez parlamentné, eurovoľby až po nedávne regionálne,“ vraví. Podľa Zalu nenastali ani personálne, ani programové zmeny. Exsmerák upozorňuje, že ak bude strana v tomto trende pokračovať, nečaká ju nič dobré.

„Smer sa nevrátil k sociálnodemokratickému, progresívnemu smerovaniu. Vo svojej agende neoslovuje hlavne mladú generáciu na Slovensku. Druhá vec je, že neodišli ľudia, ktorí trpia škandálmi,“ doplnil. Zala si myslí, že treba začať personálne „čistky“ u predsedu a potom u podpredsedu Kaliňáka. Inými slovami, z hry vyradiť dvoch Robertov.

Bez korunného princa

„Myslel som si, že Robert Fico sa tomu vyhne, pretože si veľmi dobre pamätá príbeh Mečiara aj Dzurindu. Ani on si nástupcu nevychováva. Je zrejmé, že Smer testuje možných nástupcov, ale nefunguje to. Lebo ide o chémiu - niekoho obrazovka miluje, niekoho nie. Nie je to tak dávno, keď sa hovorilo o Petrovi Pellegrinim a Denise Sakovej ako o potenciálnych nástupcoch. V reálnom kontakte sú to zaujímaví mladí ľudia, ale ukázalo sa, že na kameru nefungujú tak, ako si istí ľudia v Smere mysleli. Neznamená to, že títo ľudia nie sú kvalitní, ale nemajú na voličov taký účinok ako premiér. Smer hľadá, viem, že to nie je zanedbané, ale nenachádza,“ konštatuje Vašečka.

Naopak, Boris Zala si myslí, že šancu osloviť voličov by mala nová generácia. V jeho ponímaní je novou generáciou Peter Kažimír či Richard Raši. „Zobral sa im minimálne rok, aby mohli ukázať svoje kvality, a tu vidím krízovú stránku veci,“ analyzuje bývalý smerák, ktorý stále za túto stranu sedí v europarlamente.

Čaká nás chaos

„Smer vytvoril priestor pre pravicu a dokonca pre pravicu, ktorá je protieurópska, nacionalistická, tradicionalistická. To neveští nič dobré. Smer z tohto uhla pohľadu ako sociálnodemokratická strana neplní svoje poslanie. Ak bude takto pokračovať, hrozí, že ostane marginálnou stranou a to je jej tragédia,“ konštatuje Boris Zala.

Prečo Smer stagnuje a vnútorne sa nepripravuje na potrebu obmeny ľudí či ideí, Zala netuší. „Alebo ide o to, že predseda Robert Fico stranu až tak neriadi, alebo už niektorým ľuďom na výsledku až tak nezáleží, alebo... Vysvetlení je obrovské množstvo. V tomto zmysle v Smere prestali robiť politiku tak presvedčivo, ako ju robili v minulosti. A, áno, možno tým faktorom sú štyri roky vlády jednej strany, keď máme pocit, že ono to ide tak nejako samo. A to je ten syndróm. Keď sa darí, tak sa darí, vezieme sa a vyložíme nohy na stôl,“ dopĺňa Michal Vašečka a zamýšľa sa nad tým, aký bude ďalší vývoj, prípadne či bude možné bez Smeru urobiť po nasledujúcich voľbách zmysluplnú kombináciu, alebo nás čaká český model.

Možností nie je veľa. Ak drvivá väčšina opozičných strán bude trvať na téze „s Robertom Ficom v žiadnom prípade nie“, povedie to ku koalícii rôznych strán, ktorá rozhodne nebude stabilná a tmel „nie Fico“ vydrží iba po prvý konflikt. „Ak by opozícia nezlepila koalíciu, teoreticky ju môže zlepiť Robert Fico s veľmi problematickými stranami. Alebo sa stane to, čo teraz vidíme v Českej republike. Vytvorí sa menšinová vláda s tichou alebo otvorenou podporou nejakej mimoriadne problematickej politickej strany. Alebo nastane pat. A je otázne, čo sa s tým bude dať robiť,“ uzatvára sociológ.

Od snemu v Martine sa očakáva, že bude pomerne búrlivý. Časť členov Smeru otvorene žiada zmeny v najvyššom vedení. Nech však bude výsledok hlasovania akýkoľvek, dá jasný signál o tom, ako pevne drží Robert Fico v rukách opraty.

VIDEO Plus 7 Dní