Tip na článok
Ján Kvorka ako poslanec parlamentu. Strápnil sa pre Zdenku Toráčovú.

Smeráckeho exposlanca Kvorku láska k mladej Rómke priviedla až na súd

„Pravou rukou som sa bránil, ľavou som šoféroval,“ takto hrdinsky vysvetľoval obžalovaný exposlanec, ako sa mohol mladý Róm bez jeho súhlasu viezť spolu s ním v aute pomerne dlhú cestu.

Galéria k článku (4 fotografie )
Kvorka ako obžalovaný: Prokurátor vidí jeho verziu o Lackových zraneniach ako sled nelogických konaní.
Zdroj trápenia: Zdenka Toráčová dala v láske prednosť Jánovi Lackovi.
Tu sa to začalo: V martinských Bambuskách sa Kvorka zahľadel do mladučkej Rómky a podľa miestnych celkom pre ňu stratil hlavu.

Ešte len prvý, neprávoplatný verdikt vyriekol Okresný súd v Martine v prípade ľúbostnej avantúry Jána Kvorku a krajská centrála strany Smer v Žiline už k nemu vydala oficiálne vyhlásenie. Vraj „víta rozhodnutie súdu, ktorým oslobodil okresného predsedu strany v Martine spod akéhokoľvek obvinenia“.

Možno je to len neznalosťou súdneho systému, že v Smere otvárajú šampanské, hoci prokurátor sa v tejto veci odvolal a proces sa pokojne môže skončiť aj Kvorkovým odsúdením. Alebo... vládna strana takto vysiela odvolaciemu súdu signál, že ak sa nebojí verejne oceniť to „správne“ rozhodnutie, neverejne môže byť oveľa vďačnejšia?

Svätá prostota

Niekdajší podpredseda Ľuptákovej robotníckej strany, typický snaživý funkcionár regionálnej úrovne - trochu svetaznalý, trochu rozprávkový Ďuro, sa nestal známym pre svoju naozaj dlhoročnú politickú kariéru. Celé Slovensko si ho pamätá len v súvislosti s jeho pobláznením mladučkou Rómkou Zdenkou Toráčovou. K odhaleniu Kvorkovej - podľa vyjadrení iba platonickej - lásky k Zdenke došlo pri pátraní po možnom motíve napadnutia Zdenkinho priateľa Jána Lacka. Janov otec polícii nahlásil, že chlapec prišiel domov dobitý a že jeho stav má na svedomí starý Kvorka.

Kým polícia prípad vyšetrovala, Kvorka sa stal poslancom nášho ctihodného parlamentu za Smer a jeho trestné stíhanie bolo možné len so súhlasom ostatných poslancov. Tí polícii zviazali ruky. Nedovolili preukázať, či Kvorka naozaj spáchal trestný čin obmedzovania osobnej slobody i pokus o ublíženie na zdraví mladistvého Lacka, alebo je nevinný. Rozhodnutie poslancov nevydať Kvorku na trestné stíhanie on sám komentoval vetou hodnou chrobáka Truhlíka: „Rešpektujem prezumpciu neviny.“

Pri otázke novinárov, či pozná Zdenku Toráčovú, Kvorka rezignoval na pózu rozhľadeného človeka a s odzbrojujúcou prostotou zahlásil: „Koho? Nerozumiem otázke.“

Kvorka ako obžalovaný: Prokurátor vidí jeho verziu o Lackových zraneniach ako sled nelogických konaní. Foto: Ján Lettrich

Vždy sa rozžiaril

Kvorkovi sa pri mene Zdenky Toráčovej zjavne zadrhávali mozgové závity, ale Zdenkina mama sa jeho dobré meno snažila zo všetkých síl uchrániť.

„Slušný človek to je, kadekomu pomáha. Koľkokrát prišiel do osady s nákupom, s plnými taškami. Stačilo, aby mu voľaktorá zatelefonovala, že nemajú doma čo jesť, a on hneď dobehol,“ rozprávala o Kvorkovom mäkkom srdci a ďalšie ženy z rómskej osady Bambusky v Martine jej slová potvrdzovali. Okresný predseda Smeru tu bol určite najobľúbenejším politikom. Nemali mu za zlé ani to, že v skutočnosti chodieval do Bambusiek len kvôli jedinej - kvôli Zdenke.

„Zdenu mal rád ako dcéru. Bol k nej taký dobrý. Vždy jej radil - Zdenka, toto musíš takto a, Zdenka, toto nerob. Keby ste videli, ako sa vždy rozžiaril, keď na ňu pozrel!“ hrdo opisovala vzťah gadža k Zdenke jej mama. Aj sedemnásťročnej Zdenke imponovalo, že za ňou, priamo do biednej plechovej búdy, chodieva muž v obleku a kravate. Ale srdcu nerozkážeš! Ona sa zamilovala do svojho rovesníka Jana Lacka. Keď otehotnela, Lackova rodina ju vytiahla z najhoršej biedy a prijala do svojho udržiavaného rodinného domu. Ako hovorí Zdenkina mama, „žije si teraz po pansky“.

„Ona pochádza z takej biedy, že ani nevedela, čo by si mohla od toho Kvorku pýtať,“ hodnotila situáciu Zdenkina svokra. „Iná by ho bola poriadne vycicala. Stačilo rukou kývnuť a doniesol by jej modré z neba. Veď on z nej bol hotový. Chudák, na staré kolená sa zamiloval a celkom sa zbláznil. Zdenka mi občas povie, ako ju Kvorka do Bratislavy vozil. Ako na nej mohol oči nechať. Bože, veď keby som to vedela skôr, ja by som si ju do domu nepustila. Ja by som to synovi zatrhla. Vtedy mali obaja sedemnásť, museli by poslúchať. Lenže ona s naším Janom otehotnela, tak čo som mala robiť? Zobrala som dievča k nám, nech dieťa vyrastá v normálnych podmienkach. A toto s tým Kvorkom som sa dozvedela až potom.“

Mladý Lacko o starom Kvorkovi

Prípad dvoch sokov v láske, ako by sme s trochou zveličenia mohli nazvať incident medzi vtedy päťdesiatročným Kvorkom a sedemnásťročným Lackom, sa po dlhom čase predsa len dostal na súd. Po posledných voľbách už Kvorka poslaneckú imunitu nezískal, a tak prokurátor podal na neho obžalobu.

Podľa nej Ján Kvorka spolu so svojím synom a s jeho kamarátom 21. apríla 2006 násilím naložili do sivej Fabie mladistvého Jána Lacka, odviezli ho do skladu pod sídliskom Ľadoveň v Martine a tam ho zbili. Lacko utŕžil ľahšie zranenia v oblasti hlavy, bez potreby ich liečenia v rámci práceneschopnosti.

Zdenka Toráčová na súde odmietla vypovedať, ale Jano Lacko na plné ústa povedal, že „starý Kvorka chodil za jeho priateľkou“. Okrem iného spomínal aj výlet do Žiliny, na ktorý raz Kvorka svojím autom nezobral len Zdenku, ale aj jeho. Takže Kvorka vedel, že je Zdenka zamilovaná do neho, a podľa všetkého mu to vadilo. Bitku, ktorú utŕžil od Kvorku, jeho syna a ďalšieho muža, opisoval Lacko ako masívny útok. Kým on ležal na zemi, jeden z mužov mu držal nohy a spoločne do neho kopali. Rany smerovali väčšinou na hlavu. Tvrdil, že mu zlomili nos, na istý čas stratil čuch aj chuť.

Znalkyňa, ktorá Lackov zdravotný stav hodnotila podľa predloženej lekárskej správy, však takýto brutálny útok vylúčila. Nespochybnila, že nakladačku dostal, ibaže nemohla byť taká tvrdá, ako to mladý uviedol. Že Lacko mohol mať nejaké zranenia po odchode z areálu firmy, kde Kvorka i jeho syn pracovali, nevylúčili ani obžalovaní. Iba ich vysvetľovali celkom iným spôsobom.

Príbeh ako z rozprávky

Ján Kvorka s vážnou tvárou rozprával sudcovi, že mladý Lacko sa do jeho auta síce dostal násilím, ale nie tak, že by ho tam ktosi „naložil“. To on - Lacko - sa proti Kvorkovej vôli nasilu vtlačil do jeho auta. Po rokoch sa dokonca ako zázrakom našiel aj svedok, ktorý si celkom jasne pamätá, že presne 21. apríla 2006 na vlastné oči videl nasadať mladého Lacka do Kvorkovho auta.

Kvorka z pozície obžalovaného tvrdil, že sa to stalo pri jeho premiestňovaní z mesta do práce. Na ceste v Martine sa objavila prekážka, takže musel zastať. Vtedy mu niekto zabúchal na auto. Kvorka spoznal mladého Lacka. Otvoril okno a spýtal sa chlapca, kedy mu zaplatí za rozbité sklo na aute. Lacko si rýchlo otvoril dvere a prisadol si.

„Vyzýval som ho, aby odišiel, ale autá za mnou začali trúbiť. Musel som sa pohnúť. Na svetelných križovatkách, všade, kde som musel dávať prednosť, som ho vyzýval, aby vystúpil. Mal som z neho strach, lebo s takým dačím som sa stretol prvýkrát v živote. Vravel, že mi rozbije celé auto, nielen sklo. V aute sa na mňa zaháňal rukou. Ja som sa bránil pravačkou, lebo ľavou som držal volant.“

Pri takomto „ohrozovaní“ a márnom vyzývaní mladého Lacka, aby vystúpil z auta, nezamieril Kvorka rovno na policajnú stanicu, ale cieľavedome sa držal svojho pôvodného plánu - zaviezť synovi do práce obed. V objekte firmy, kde Kvorka i jeho syn pracovali, starý Kvorka pekne zaparkoval, zobral obed a z auta vystúpil. Čo sa v tej chvíli stalo s mladým Lackom, či v aute ostal sedieť, alebo vybehol von, si Kvorka záhadne nepamätá. Nedokáže ani vysvetliť, prečo o násilnom pasažierovi, z ktorého mal taký veľký strach, nikomu nepovedal a prečo nevolal policajtov.

Po tejto podľa neho traumatizujúcej príhode sa Kvorka správal, akoby sa vôbec nič nebolo stalo. Zrazu ho netrápilo, či mu mladý Lacko rozbije auto, alebo mu z neho niečo ukradne. Kvorka šiel bezstarostne do skladu a medzi regálmi s farbami čosi hľadal. Vtedy znenazdajky začul hluk a zbadal, ako „dotyčný napadol“ jeho syna, „začali sa trhať“, tak ich s ďalším mužom od seba oddelili.

Niečo sa stalo

Sudca Okresného súdu v Martine konštatoval, že na preukázanie viny Jána Kvorku nebolo predložených dosť dôkazov, a tak ho spod obžaloby oslobodil. Za jednoznačne preukázané považoval iba to, že Lacko v objekte firmy bol a nejaký konflikt sa tam odohral.

Ďalší nespochybniteľný fakt, teda že Lacko sa dostal do objektu firmy Kvorkovým autom, sudca pri zdôvodňovaní rozsudku radšej nespomenul. A ani sa mu nemožno čudovať. Zaoberať sa logikou Kvorkovej verzie o tom, ako a prečo doviezol mladého Róma do firmy, by mohlo viesť k nebezpečnému nabúraniu výroku o Kvorkovej nevine. Ako sa s touto chúlostivou vecou, tak pozorne sledovanou krajskou centrálou Smeru v Žiline, vyrovná práve Krajský súd v Žiline, ešte len uvidíme.

VIDEO Plus 7 Dní