Čepček chce chrániť deti: Nechcem, aby nám vyrástla promiskuitná generácia

Nápad na reguláciu pornografie v digitálnom prostredí mal Martin Čepček v zásuvke už dlhšie. Hovorí, že mu išlo v prvom rade o otvorenie problému, a zosmiešnenie, ktorého sa mu dostalo, tak trochu aj očakával.

Závislosť

Návrh zákona, podľa ktorého by sa mladí ľudia do 18 rokov mali ťažšie dostať k pornu na sociálnych sieťach či v televízii, mal búrlivý ohlas. Aj preto, že sledovateľ by musel dokázať, že je už formálne dospelý a takýto obsah vôbec môže sledovať.

„Situácia by bola iná, keby wifi siete, ktoré sú verejné, boli regulované,“ hovorí nezaradený poslanec. A podľa neho by regulované mali byť. „Ide o verejné pripojenie v obciach, mestách, nákupných centrám, autobusoch, vo vlakoch… Štát podporuje verejné siete, tak by mali slúžiť napríklad na získavanie informácií o spojoch a nie na pozeranie porna,“ tvrdí zanietene.

Dôvod, prečo chcel otvoriť tento problém, je však podľa neho iný. „Dva roky sedeli deti doma a učili sa online. Rodičia ani nevedeli, čo vlastne robia,“ vysvetľuje. Dodáva, že aj na Slovensku sú už prípady detí, ktoré sú závislé od porna. Spomína 14-ročného chlapca, ktorý sa na školskom výlete priznal, že nevie zaspať bez sledovania pornografie. „Keď sa ho pýtali, ako sa k tomu dostal, povedal, že počas pandémie, keď sa nudil, sledoval takéto filmy,“ objasňuje dôvody svojho návrhu Čepček.

Je presvedčený, že nie poslanec, ale ministerstvá školstva, zdravotníctva, vnútra, ale aj informatizácie, mali reagovať ako prvé. Jednoducho mali vyhodnotiť všetky riziká, ktoré po dvoch rokoch fungovania v online priestore vznikli, a spoločnosť, či skôr v prvom rade rodičov, na ne upozorniť. „Mojím cieľom bolo upozorniť na problém a potom by už bolo na ministerstvách, aby prijali opatrenia alebo smernice,“ dodáva.

S pečiatkou?

Čepček priznáva, že spoločnosť je citlivá, keď je reč o regulácii čohokoľvek. „Island má pritom reguláciu prísnu ako Čína. A je to krajina progresívna a demokratická. Vedia, že voľný prístup k pornografii spôsobuje deťom dosť vážne problémy,“ vysvetľuje.

Najviac kontroverzný sa javí návrh, aby človek dokázal, že je dospelý, a teda môže sledovať takýto obsah. „Áno, môže byť problém s osobnými údajmi, pretože servery sú často v Spojených štátoch. Ale fungovať by to mohlo ako pri stávkach alebo hazardných hrách. Treba naskenovať občiansky preukaz z jednej aj druhej strany, odfotiť sa, a tak dokázať svoj vek,“ opisuje detailnejšie.

Ako hovorí, ide mu o to, aby televízne stanice, ktoré vysielajú porno, boli prístupné len pre dospelých. „Aby neboli ponúkané v základných balíkoch. A keď ich chce niekto sledovať, nech o to požiada,“ pokračuje poslanec.

Tak sa dostávame k povestnej pečiatke, respektíve overovaniu podpisov u notára či matrike. „Bude na to stačiť aj elektronický podpis. Veď ide o to, aby žiadosti nepodpisovali deti,“ dodáva.

Dve generácie

Poslanec zanietene vysvetľuje, že za problém nepovažuje, ak porno sledujú dospelí. „Problém je, keď sa takýto obsah začne podsúvať deťom a mladistvým. Niektoré štúdie dokazujú, že deti potom majú zdravotné problémy, bývajú promiskuitné, nevedia žiť v partnerstve,“ osvetľuje dôvody svojho návrhu.

Tvrdí, že tento problém vidia odborníci nielen na konzervatívnej, ale aj progresívnej strane. „Preto nerozumiem reakciám ani v médiách, ani kolegov v parlamente. Vedieť, že tu je problém a neurobiť nič, to je to najhoršie riešenie,“ myslí si.

Je ten správy čas na debaty o takejto regulácii? Čepček si stojí za svojím, že ak nie teraz, vyrastú dve generácie, ktoré už nebudú zvládať partnerské spolužitie či zdravotné problémy, ktoré môžu vyplývať zo sledovania voľne dostupného pornografického obsahu. „To, čo ja otvorím, je väčšinou sprevádzané posmechom. Nechcem však, aby naše deti boli promiskuitné. Riešiť to treba okamžite,“ tvrdí. A hoci sa jeho návrhu nakoniec nebudú poslanci venovať hlbšie, dúfa, že rodičia pochopia, budú viac o probléme hovoriť a budú žiadať riešenia.

Čo sledujete?

Sexuologička Danica Caisová však v niečom dáva Čepčekovi za pravdu. „Od praveku sa spoločnosť snažila nejakými regulami, zákonmi alebo usmerneniami vplývať aj na intímny život človeka,“ upozorňuje. Dáva do pozornosti, že tak, ako časti ľudí nevyhovujú reštriktívne, obmedzujúce opatrenia, tak druhej časti sa zasa nepáčia veľmi liberálne postoje.

Aj keď si nevie technicky predstaviť, ako by štát mal vstupovať „do sledovania porna“, hovorí, že to o niečom vypovedá. „Môže sa to na jednej strane zdať smiešne. Ale na druhej to signalizuje, že je tu skupina ľudí, ktorým prekáža, že pornografia je široko dostupná. Musíme rešpektovať, že nie všetci sú v tomto liberálni a ľudia zodpovední za štát by mali spozornieť,“ zdôrazňuje sexuologička.

Caisová tiež hovorí, že sú na svete štúdie, podľa ktorých priskoré alebo časté sledovanie pornografie nemá len pozitívny efekt. „Nemyslím si, že štrnásťročný chlapec, lebo prevažne sa to týka chlapcov, môže pozerať len tak sadomasochistickú pornografiu. V istom období jeho života to totiž môže ovplyvniť aj rozvíjanie jeho sexuality,“ varuje.

Motýle v bruchu

Caisová priznáva, že kedysi bola veľkou zástankyňou sexuálnej výchovy. „Nemala by to však byť len ochrana pred neželaným počatím a pohlavne prenosnými chorobami. Príliš sa sústreďuje na genitál a ja si myslím, že je to nesprávne,“ hodnotí.

Sexualita je biologicky podmienená a Caisovej chýba, že sa o tom školáci nedozvedia. „Máme to vrodené od praveku a keď zazvonia biologické hodiny, sexualita sa ozve, musí sa s ňou vyrovnať každý človek. Či už je príslušník sexuálnej menšiny, ale aj sexuálnej väčšiny,“ podčiarkuje.

Takže na hodinách sexuálnej výchovy by sa malo hovoriť aj o motýľoch v bruchu, o láske či príťažlivosti. „Ako vysielame signály pohlavnej príslušnosti, ako druhé pohlavie na tie signály reaguje,“ pokračuje.

Pripomína, že skalné maľby prehistorického človeka mohli byť tiež v istom zmysle pornografiou. „Zobrazovanie ľudského tela a sexuálnych kontaktov je staré ako ľudstvo samo. Je to obrovská sila, ktorá sa tiahne od praveku do dnešných čias ako červená niť. Je prakticky neovplyvniteľná kultúrou, politickými systémami, je to sila, ktorá posúva ľudský rod dopredu,“ vysvetľuje Caisová.

Aj o tom by sa podľa nej malo hovoriť na hodinách sexuálnej výchovy. „Lebo sexualita človeka je aj láska a nielen genitál. Má sa učiť o ľudskej prirodzenosti, biologickej podstate a láske. O tom, že je to prepracovaný zložitý systém, ochraňovaný zo všetkých strán prírodou, proti ktorej sme bezmocní,“ uzatvára s úsmevom.