Tip na článok
Čerstvá: Pavlova fotka. Mala byť pôvodne do preukazu. V deň svojej smrti mal nastúpiť do práce.

Smrť latou: Nevinný susedský spor sa skončil masakrom

Suseda a rodinu si nevyberieš, aspoň tak hovoria ľudia, keď ich sused poriadne naštve.

Galéria k článku (6 fotografií )
Bez šance: Pavol týždeň ležal v michalovskej nemocnici. Bol prakticky mŕtvy. Pre vážne poranený mozog.
Susedia: Zvedaví, no málovravní. O tom, prečo vlastne všetko riešia bitkou, nechcú hovoriť. A vraj ich Vojakovičovci vyprovokovali.
Dobitá: Miriam bola na dvore aj so svojimi synmi. Tých, našťastie, nebili. Susedovie ženy sa najprv vrhli na ňu a bili ju hlava-nehlava. Zachraňovala

V prípade rodiny Vojakovičovcov zaplatili mimoriadne krutú susedskú daň. Zvada z druhého júla im totiž vzala brata a syna zároveň. Úplne zbytočne. Krátku, no riadne vášnivú bitku policajná správa opísala stroho a sucho.

„V obci Oborín (okres Michalovce) vošli páchatelia cez otvorenú bránu na pozemok rodinného domu a slovne napádali poškodenú 35-ročnú ženu. Tá ich niekoľkokrát vyzvala, aby odišli preč. Jeden z páchateľov ju udrel do hlavy a spôsobil jej zranenie s lehotou liečenia do siedmich dní. Pred bránou domu jeden z páchateľov od chrbta napadol aj 31-ročného muža. Doposiaľ nezisteným predmetom ho silno udrel do hlavy, čím mu spôsobil ťažké poranenie hlavy. Vyšetrovateľ v tejto súvislosti obvinil päť osôb, dvoch mužov (26, 38), dve ženy (34, 54) a jedného mladistvého chlapca (17),“ konštatuje policajná správa. Za týmito sucho pôsobiacimi riadkami sa však skrýva obrovská tragédia. Poškodená rodina je plná strachu a bojí sa vyjsť z domu.

Štyri rany

Rodinu Vojakovičovcov nájdete v dedine Oborín. Je to jeden z mála domov v tejto časti, kde žijú „bieli“. Ostatní sú Rómovia. Chatrný domček obrastený viničom je na prvý pohľad pustý. Až po dlhšom postávaní pred bránkou z domu vyjde ustráchaná Miriam. Tíško pritaká na otázku, či sú to oni - tí zbití, ktorým zabili brata. „Poďte dnu, prosím, ale rýchlo, pozrite tam na dom naproti,“ ukazuje smerom k susedom.

„Už sledujú, kto ste a čo tu robíte. Bojíme sa ich, veď práve oni nám zabili Pavla,“ otvára bráničku staršia sestra zabitého mladíka. Hneď volá sestru z vedľajšieho domu, aby porozprávala, čo sa stalo. Miriam sa hovorí ťažko. Ešte stále ju totiž bolia ruky a hlava po bitke od susedov. „Mňa zmlátili ženy, brata zabil sused Oto a ten mladší z ich rodiny ho ešte dorazil. Štyrikrát ho udrel palicou, keď už nevládne ležal na zemi,“ aspoň niečo sa s ťažkosťami snaží povedať Miriam.

Neverí

Miriam nás usadí k otcovi za stôl. „Mama nie je doma. Skončila na psychiatrii. Úplne sa zrútila, keď sme jej oznámili, že Paľko v nemocnici zomrel. Je v úplne inom svete. Aj teraz, keď som za ňou bola, hovorila na mňa ako na neho. Fakt, že už nie je, jednoducho nedokáže prijať. Ani nevieme, či ju lekári pustia na pohreb. Či ho vlastne zvládne,“ povzdychne si Miriam so slzami na krajíčku. Vyberajú Pavlovu fotku. V bielom rámčeku, urobená niekoľko dní pred smrťou.

„Mala byť na preukaz. Spolu sme mali nastúpiť do roboty. Akurát v deň, keď zomrel. Mali sme plán. Zarobiť nejakú korunu a opraviť domček. Veď sme tu bývali spolu s rodičmi a mojimi synmi. Boli sme obaja na sociálke. A teraz čo? Ani ja som nenastúpila. Chodím po kriminálke. Nedopustím, aby smrť môjho brata niekto len tak hodil za hlavu,“ vysvetľuje Miriam. Otec sa potichu pohráva s palicou na chodenie, je na invalidnom dôchodku.

„Veľmi sme sa ani nefotili. Veď aj načo. Stojí to peniaze a my si musíme rozmyslieť, ako minieme každú korunu,“ zapája sa nakoniec do debaty. Celá rodina je pôvodne z Košíc, do Kucian sa starý pán spolu s manželkou a so synom presťahovali približne pred deviatimi rokmi.

„Už tu žila naša dcéra Martina. Je chorá. Chceli sme jej byť nablízku a pomôcť jej,“ vysvetľuje Vojakovič. Do chatrného domu sa po pár rokoch presťahovala aj ďalšia ich dcéra Miriam i s dvomi synmi. Rozvádza sa a nemala kam ísť. Tak z Košíc tiež prišla do Oborína. „Vedela som, že idem bývať medzi Rómov. Myslela som, že sa s nimi dá normálne vyjsť. Veď aj v Košiciach som takých stretávala a neboli agresívni,“ zamýšľa sa Miriam. Susedia Baloghovci však vraj od začiatku boli problémoví.

„Stále im niečo vadilo. Nebolo to nič konkrétne. Oni vždy idú hneď do bitky s palicami. Aj ostatní susedia s nimi už mali problémy. Tiež niektorých zbili. Aj sa s nimi súdili. No nič na nich neplatí. Považujú sa za kráľov a všetci sa ich tu boja,“ stišuje hlas Miriam, akoby sa bála, že ju náhodou budú počuť. Vraj sa im často vyhrážali nielen bitkou, ale aj smrťou. Vždy to však brali tak, že to nemyslia vážne, a ich vyhrážky si nechali len pre seba. Nesťažovali sa ani starostovi, ani polícii. Len medzi susedmi si poťažkali, ako zle sa tu pre spomínanú rodinu žije.

Pre psy

„Tu na ulici sa predávajú aj drogy. Hovoria tomu kypriaci prášok. Bola tu už polícia, aj tak sa nič nezmenilo. Baloghovci si tu robia, čo chcú. Veď aj v ten nešťastný deň. Všetko sa začalo iba pre tie ich psy. Mali tam niekoľko šteniec, neviem, či ich trápili hladom, alebo týrali. Tie psíky neskutočne skučali. Tak som mu povedala - Andriško, nemôžeš dať pozor na tie štence? A išla som domov. Myslela som si, že bude pokoj. No o nejakú chvíľu sa prirútila k nám do dvora celá banda. Začali ma mlátiť ženy. Bili ma po rukách a hlave. Mala som pocit, že ma chcú zabiť. Strácala som orientáciu i pojem o čase. Netuším, ako dlho ma bili,“ približuje bitku z druhého júla Miriam. Do detailov sa jej veľmi nechce. Vraj to bolí. Do očí sa jej tisnú slzy a hlas zlyháva.

„Prepáčte, nedá sa,“ dodáva tíško a zaslzené oči si utiera vreckovkou. Keď nemôže Miriam, tak v rozprávaní pokračuje staršia sestra Martina Výrostková. Úplne chladne a monotónne opisuje, čo videla. Nečudo. Je pod sedatívami. „Všetko sa to udialo rýchlo. Keď tá banda vtrhla na dvor rodičov a začali mlátiť sestru, náš brat rúbal drevo. Ako videl, čo sa deje, išiel na pomoc sestre. Rýchlo som brala jej deti k sebe, aby nevideli, ako ju bijú. Brat sa s nimi nebil. Len im rázne povedal, aby odišli z nášho dvora. Bola to jeho osudná veta. Ešte stihol pomôcť postaviť sa dobitej sestre. Keď sa zvrtol, že ide rúbať drevo ďalej, zdrapili ho dvaja chlapi popod pazuchy a vyvliekli pred bráničku. Tam priskočil ten tretí - Oto - a celou silou ho udrel latou do hlavy. Pavol padol na zem ako podťatý a už sa nepostavil,“ opisuje, čo videla pani Martina. Vtedy mu utekala na pomoc už aj dobitá Miriam. Ako sa k nemu skláňala a snažila sa brata chrániť, videla, ako najmladší z bandy palicou najmenej štyrikrát udrel nehybného Pavla.

„Keď videli, že Pavol sa nehýbe, okamžite zmizli. Kričala som na brata - Pavle, vstávaj! On iba chrčal a nehýbal sa. Rýchlo som volala políciu a záchranku. Na 112 mi presne hovorili, čo mám robiť. Ako mu chytiť bradu, aby mohol dýchať, ako ho dať do stabilizovanej polohy. Ostala som tam sama. Predtým bola ulica plná ľudí. Keď bolo treba pomôcť, ostala som tam s bratom sama. Nik nepomohol. Všetci sa báli tých zatratených Baloghovcov!“ pokračuje vo svojom rozprávaní doslova bez emócií Martina. Netuší, kedy prišla záchranka, ale zdalo sa jej to ako večnosť. „Keď som im opísala bratovo zranenie, tak sa ma pýtali, či má kde pristáť vrtuľník,“ dodáva Martina.

Bez nádeje

Vojakovičovci od začiatku tušili, že Pavol zomrie. Už záchranári ich upozornili na to, že jeho zranenie je mimoriadne vážne a nie je šanca na záchranu. „Tá hyena mu latou rozmlátila lebku tak, že sa mu vylial mozog,“ s plačom jasne pomenováva zranenia Miriam. Pavla držali týždeň pri živote iba prístroje. V nemocnici bola za ním len najstaršia sestra Martina. Ostatní nemali peniaze na autobus.

„V utorok som bola pri ňom naposledy. Videla som, že už je v podstate mŕtvy. V izbe som cítila mŕtvolný pach. Nikdy predtým som nechytila mŕtvolu. Teraz som si brata objala. Naposledy. Za všetkých. Deň nato zomrel,“ rozpráva tíško Martina. Teraz už len čakajú na pitvu a súhlas na pochovanie. V Kucanoch mu však hrob nechystajú. Nechcú dopustiť, aby ležal tam, kde ho zabili. „Dáme ho spopolniť a uložíme ho k starým rodičom v Košiciach,“ vysvetľuje otec Pavel.

V strachu

Peklo so susedmi sa však brutálnou bitkou ani Pavlovou smrťou pre Vojakovičovcov neskončilo. „Stále nás sledujú. Chodia sa nám vyhrážať. Provokujú. Vykrikujú na nás, že im chceme deti biť, že sa na nich zaháňam, buď ja so svojou barlou, alebo otec so svojou palicou na chodenie. My sme už na pokraji zúfalstva. Nik z nás sa poriadne nevyspal. Budíme sa pri každom šramote, z obavy, že nás idú pohlušiť, aby sme nemohli svedčiť o tom, čo sa stalo,“ berie si hlavu do dlaní Miriam. Rodina by sa odtiaľto najradšej odsťahovala, no nemá na to peniaze. Žije vskutku chudobne a nádej, že by za dobrý peniaz predali dom a našli si iný, vraj nemajú absolútne žiadnu.

„Nepúšťam von deti, keď idem po ulici na autobus, utekám ako o dušu, otáčam sa na každom kroku. Toto nie je život, toto je mučenie,“ opisuje svoj strach Miriam. Rodina nás vyprevádza a stále kútikom oka pozerá na dom oproti. Ešte nás poprosí, aby sme sa veľmi nezastavovali na ulici, aby sa aj nám niečo nestalo. Rýchlo zamyká bránku a mizne v dome.

Prisťahovalci

Baloghovci počas našej návštevy u Vojakovičovcov v kuse vykúkali a sledovali, čo sa u nich na dvore robí. Keď sme ich oslovili, aby aj oni povedali, čo sa vlastne stalo, rázne odmietli. Z piatich obvinených z tohto útoku sú štyria doma. Za mrežami je zatiaľ len Oto - už sedemkrát súdne trestaný, ktorý mal zasadiť Pavlovi smrteľnú ranu. „To majú za to, že podj..ávali. My sme ho nezabili. Tam choďte za starostom, on vám povie, čo je to za rodinu,“ vykrikoval mladík z dvora Baloghovcov. Starosta Oborína Arpád Csuri konštatuje, že pôvodne tu nežil žiaden Róm. Zaznamenali len drobné krádeže, no spolužite nebolo problémové.

„Keď som začínal, musel som cestou autom po dedine trúbiť, aby som niekoho na ulici stretol. Dnes musím trúbiť, aby som mohol po ulici prejsť,“ trpko sa pousmeje starosta. Do dediny sa Rómovia dostali z Košíc. „Keď ich začali vysťahovávať z Luníka IX, realitky poskupovali staré opustené domy v dedine a predali ich Rómom. Aj Baloghovci sú z Košíc,“ vysvetľuje starosta. Problémoví sú vraj iba oni, v dedine viackrát zasahovala polícia pre predaj drog.

„Ani jedna zo spomínaných rodín sa nebola na úrade sťažovať na susedské spory,“ uzatvára starosta. Oto Balogh je momentálne vo vyšetrovacej väzbe a je obvinený zo zabitia a ostatní členovia rodiny sú teraz doma a polícia ich obvinila „iba“ z ublíženia na zdraví a porušovania domovej slobody a výtržníctva.

VIDEO Plus 7 Dní