Kedysi bol šampión v kulturistike, neskôr dokonca reprezentačný tréner, no verejnosť si ho spája najmä s podsvetím. S tým z deväťdesiatych rokov, keď Slovensko ovládali všelijaké skupiny ostrých chlapcov. Ondrej Žemba mal pod palcom oblasť pod našimi veľhorami.
Hoci sa jeho meno so žiadnou brutálnou vraždou dlhé roky nespájalo, o rušné chvíle sa mu pred časom postaral ešte väčší mafián. Mikuláš Černák, ktorý tvrdí, že Ondrej Žemba si u neho objednal vraždu bývalého bosa košického podsvetia Róberta Holuba. Ľudia znalí pomerov však Černákove slová spochybňujú.
Tvrdia totiž, že ak mohol mať Žemba z nejakej vraždy úžitok, bola by to smrť Petra Steinhübela. Dnes je to však už jedno. Obávaný muž spod Tatier je mŕtvy a vyšetrovať čokoľvek spájané s jeho osobou je zrejme bezpredmetné. V tejto súvislosti sa dá pokojne skonštatovať, že na slovenské „mafiánske“ pomery zomrel naozaj netradičnou smrťou. Neskolila ho guľka ani nastražený výbušný systém, ale infarkt.
Privolaná záchranka
Ondrej Žemba zomrel 25. apríla vo veku 64 rokov vo svojom dome v Poprade. Najskôr mu vraj prišlo nevoľno, postupne prestal dýchať. Jeho dcéra preto okolo 19.35 privolala záchrannú službu, ktorú na miesto okamžite vyslali. Po príchode začali záchranári pacienta resuscitovať, ale bezúspešne. „Privolaný bol obhliadajúci lekár, ktorý nariadil pitvu. Tá určí presnú príčinu smrti,“ dozvedeli sme sa zo záchrannej služby.
Podľa našich informácií pritom Ondrej Žemba ešte v deň svojej smrti normálne fungoval, dokonca mal nejaké stretnutia. Hoci takmer pred dvoma rokmi týždenníku PLUS 7 DNÍ povedal, že už je dôchodca a nerobí nič, nebolo to celkom tak.
Aktuálny výpis z Obchodného registra naznačuje, že čo sa podnikateľskej sféry týka, stále bol relatívne činný. Aj keď treba priznať, že svoje aktivity poriadne okresal. Ak totiž v minulosti figuroval vo vyše dvadsiatke spoločností, dnes ich bolo už len osem. Nuž a v niektorých spolu s ním pôsobili ľudia so skutočne zvučnými menami. Jedným z nich bol miestny podnikateľ Milan Kušmírek prezývaný Ježko, ale najnovšie aj Pán Tatier.
Tatranské podsvetie
Obaja majú pritom za sebou vskutku pestrú minulosť. Takmer pred dvadsiatimi rokmi boli neoddeliteľnou súčasťou mafiánskeho života v regióne pod našimi veľhorami. Ondrej Žemba ako údajný tamojší bos, ktorý na uvedenej pozícii vymenil Milana Reichela, skrývajúceho sa pred zákonom v zahraničí, a Milan Kušmírek vraj ako kamoš kdekoho. Aj Mikuláša Černáka, s ktorým mal naozaj dobré vzťahy, o čom vedia miestni rozprávať pikantné historky.
Dnes je z Ježka úspešný podnikateľ. Jeho projekt štedro dotoval štát a svoje aktivity s ním spojili aj také osobnosti ako bývalý predseda Prešovského samosprávneho kraja a smerácky poslanec Peter Chudík či známy oligarcha Juraj Široký.
Vráťme sa k samotnému Ondrejovi Žembovi skolenému pred pár dňami infarktom. Ako sme už spomenuli, ešte za socializmu sa zviditeľnil športovou kariérou. Bol úspešným reprezentantom v kulturistike, neskôr sám v tejto disciplíne trénoval iných.
Po ukončení aktívneho športovania zrejme dlho nerozmýšľal, čo s načatým životom. Začiatkom deväťdesiatych rokov, teda po páde komunizmu, sa vrhol na podnikanie. A keďže špičkový ekonóm či ítečkár nebol, založil, ako ináč, bezpečnostnú službu. S ňou Žemba začínal ako vymáhač finančných pohľadávok. V tejto súvislosti ho aj právoplatne odsúdili za vydieranie.
Vražda Holuba
Zhruba okolo roku 1997 údajne ovládol podtatranské podsvetie po Milanovi Reichelovi. Práve v tom čase sa vraj Žemba dostal do sporu s mafiánskym bosom z Košíc Róbertom Holubom. Dôvodom bol boj o územie. Vládnuť v danom regióne chceli obaja a to sa naozaj nedalo. Preto si bývalý kulturista údajne objednal vraždu svojho rivala Róberta Holuba, ktorého sa podarilo zlikvidovať až na tretíkrát v noci zo 4. na 5. októbra 1997 na nemocničnom lôžku na bratislavských Kramároch, kde ležal po druhom neúspešnom pokuse o jeho zabitie.
To, že túto vraždu si objednal Žemba, začal pred pár rokmi tvrdiť Mikuláš Černák, odsúdený na doživotie. Opísal to vo svojej knihe asi takto: „Žemba mi na našom spoločnom stretnutí predniesol požiadavku na odstránenie Róberta Holuba. Povedal, že keby sa tá likvidácia urobila, vie vybaviť z toho ‚slušne na kávu‘. Znamenalo to nejaké podiely v Mäsokombináte Prešov a v tom čase ‚slušne na kávu‘ znamenalo niekoľko miliónov slovenských korún. Ja som mu na to nepovedal nič konkrétne. Po tomto stretnutí som s požiadavkou oboznámil partnerov Jána Kána a Miloša Kaštana.“
Vypočutí políciou
O týchto okolnostiach sa Černák rozrozprával aj na polícii, ktorej údajne povedal, že „keď som bol prepustený 29. novembra 2002 a o dva týždne po mne aj Ján Kán, tak som sa stretol s Ondrejom Žembom. Ozrejmil mi okolnosti okolo mäsokombinátu a mraziarní v Kežmarku. Ako som sa dožadoval odmeny (za vraždu Holuba - pozn. red.), povedal, že momentálne nemá hotovosť. Že stavia nejaký hotel pri Červenom Kláštore a tam dal všetky peniaze. Potom sľúbil, že v krátkom čase to vyrovná, ale povedal, že zatiaľ kúpi jedno auto pre mňa, Mercedes S600 CL, ktoré kúpil, myslím, že na mraziarne. To dal mne a ešte dal jedno Audi S8 4x4, ktoré bolo napísané na Vagónku Poprad. A to Audi som zobral od Žembu a dal som ho Kánovi, lebo sme obidvaja vyšli a nemali sme auto, mali sme teda, ale staršie. Žemba ponúkol zatiaľ takúto alternatívu, kým dá hotovosť“. Na polícii v tejto súvislosti vypočúvali aj Ondreja Žembu. Obvinený za vraždu Holuba však nebol.
Tatravagónka
Ľudia znalí pomerov v slovenskom podsvetí si však myslia, že tomuto bývalému kulturistovi by v minulosti vyhovovala skôr vražda Petra Steinhübela, alias Žaluďa, bratislavského mafiána, ktorý v druhej polovici deväťdesiatych rokov ovládol popradskú Tatravagónku.
Stalo sa to potom, ako si za 20 miliónov korún objednal vraždu Vladimíra Bachledu, ktorý bol až do mája 1997 väčšinovým vlastníkom podniku. O dva roky Žaluďa zastrelili a Tatravagónku prevzal v roku 2001 práve Žemba. Vo vedení tejto firmy vydržal do roku 2006, keď o akcie prišiel v exekúcii. Približne 84-percentný balík potom ovládla investorská skupina Optifin Invest bratislavských veľkopodnikateľov Alexeja Beljajeva a Michala Lazara.
Vila v Chorvátsku
V posledných rokoch žil Žemba relatívne pokojným životom. Z „poctivo“ zarobených peňazí vybudoval obrovskú haciendu v Poprade, ale i honosnú vilu na chorvátskom ostrove Brač, kde nezostal svojej povesti nič dlžný. Domáci sa sťažovali, že si bez povolenia ohradil pláž a jednému z miestnych podnikateľov sa vraj dokonca vyhrážal podrezaním. Chorvátsko mal Žemba napriek rôznym sporom v obľube. S rodinou tam trávili dva--tri mesiace v roku.
Známy bol tým, že často fajčil vodnú fajku. V posledných rokoch sa špekulovalo, že trpí onkologickým ochorením, z ktorého sa vraj liečil vo Švajčiarsku, a potom, ako vyšli v PLUS 7 DNÍ jeho fotky z Chorvátska, si vraj dal skrášliť nos. Čo sa týka nejakej nekalej činnosti z minulosti, Ondrej Žemba nebol odsúdený za iné ako vydieranie. V súčasnosti ho vraj polícia vypočúvala v súvislosti s viacerými vecami, ale už nebude. Obávaného muža spod Tatier zradilo srdce.
