Plus 7 dní

Prvý pedofilný škandál v slovenskej katolíckej cirkvi. Pedofilný kňaz zneužíval školáčku... Aj také titulky sa pred časom objavili v médiách po zverejnení strohej policajnej správy o obvinení štyridsaťsedemročného rímskokatolíckeho kňaza zo sexuálneho zneužitia školáčky.

Slovo pedofil sa s obvineným spájalo akosi automaticky, hoci nebol známy jediný dôkaz potvrdzujúci jeho pedofilnú orientáciu. Bez presných citácií sa spomínal posudok znalca, ktorý u kňaza pozoroval príznaky pedofílie.

Odhliadnuc od toho, či sa skutok a údajná pedofília v prípade obvineného kňaza potvrdia, fakt je, že sexuálne zneužívanie detí si verejnosť automaticky spája s pedofíliou. Viacerí odborníci s odvolaním sa na štatistiky a vedecké štúdie však upozorňujú, že paušálne označovanie páchateľov sexuálnych zneužití detí za pedofilov je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti.

Vo väčšine prípadov totiž nejde o pedofilov, ale o ľudí s nedostatočným sebaovládaním, so zníženou schopnosťou kontroly sexuálnych a agresívnych impulzov, so sklonom k zlostným výlevom, s nižšou inteligenciou, so senilitou, o jedincov, ktorí sa ocitli v kríze, outsiderov neschopných nadviazať normálny vzťah či o ľudí trpiacich poruchou osobnosti alebo závislosťou od alkoholu a iných drog.

„Približne desatina páchateľov sexuálneho zneužívania detí sú v skutočnosti pedofili,“ uviedol pred časom sexuológ Ivan Kubiš pre PLUS 7 DNÍ. S dodatkom, že štúdie uvádzajú rozpätie od dvoch do desať percent.

Psychológ Robert Máthé doplnil, že väčšina pedofilov uspokojuje svoju úchylnú sexualitu masturbáciou, ktorú sprevádza sledovanie filmov či fotografií detí alebo predstavy a fantázie. Automatické spájanie pedofilov so sexuálnym zneužívaním detí problém nerieši a v niektorých prípadoch môže dokonca nahrávať páchateľom.

Napokon, predstava viacnásobného otca a dlhoročného manžela, ktorý sa v noci mení na netvora obťažujúceho vlastné dieťa, je pre väčšinu neprijateľná.

Štatistiky však naznačujú opak - približne deväť z desiatich páchateľov sexuálnych deliktov na deťoch pochádza z rodiny alebo blízkeho okolia detí vrátane otcov, nevlastných otcov, druhov, strýkov či rodičov známych. Zvyšných desať percent sú neznáme osoby. Niektoré sondy dokonca uvádzajú ešte nižšie percento cudzích ľudí.

Pedofília sa považuje za sexuálnu deviáciu alebo poruchu sexuálnej preferencie, pri ktorej sú objektom záujmu deti, spravidla v predpubertálnom veku a na začiatku puberty, teda chlapci a dievčatá od päť do dvanásť rokov. Väčšinou sa týka mužov, no nevyhýba sa ani ženám.

Hoci pedofili pociťujú k deťom erotickú náklonnosť, Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch Americkej psychiatrickej asociácie nezahŕňa do definície reálne uskutočnenie sexuálnych aktivít s dieťaťom.

Autori informačného webu pedofilie- info.cz uvádzajú, že pedofilom sa páčia deti podobne ako ostatným ľuďom dospelí. V praxi to znamená, že k nim pociťujú citovú náklonnosť, sú schopní sa do nich zamilovať so všetkým, čo k tomu patrí, a mávajú o nich sexuálne fantázie.

„Väčšina pedofilov však počas života žiadne dieťa nezneužije. Mnohí majú problémy s prijatím vlastnej identity, čo u niektorých môže viesť k psychickým problémom a nezriedka i samovražde,“ pokračujú členovia neformálneho zoskupenia Československá pedofilná komunita, ČEPEK.

Rezolútne odmietajú, že by mali záujem o legalizáciu sexuálnych aktivít s deťmi, zníženie vekovej hranice pre legálny sexuálny styk či ospravedlňovanie násilia páchaného na deťoch.

Cieľom skupiny ČEPEK prevádzkujúcej spomínanú internetovú stránku je v prvom rade informovať o možnostiach pomoci a liečby. Ako sami upozorňujú, žiaden odborník nedokáže vrodenú sexuálnu orientáciu zmeniť, no vie poradiť, aké sú riziká, ako sa im vyhýbať a ako sa zachovať v rizikových situáciách. Súčasťou liečby býva užívanie liekov tlmiacich sexuálny apetít.

Za návštevu odborníka sa prihovára aj Kubiš. Skúsený odborník odmieta čierno-bielu optiku uplatňovanú pri hodnotení pedofilov, ktorá má buď podobu démonizácie, alebo, naopak, akejsi romantizácie a zľahčovania pedofílie.

Pripomína, že nie každý jedinec sa vie vyrovnať so svojimi predstavami. „Odborník je ten, ktorý pomáha chorým ľuďom zvládnuť choré myšlienky. A skutočný pedofil je chorý. Preto je správne skôr neromantické odporučenie návštevy odborníka.“

Jednoznačná odpoveď na otázku, aký je podiel pedofilov v celkovej populácii, neexistuje. Experti sa zhodujú na jednom až dvoch percentách, skutočnosť však môže byť iná. Väčšina výskumov sa totiž zameriava na genitálne prejavy pedofílie, keďže tie citové a vzťahové možno ťažko odlíšiť od spoločensky akceptovaného správania. Ešte náročnejšie je to v prípade pedofilne orientovaných žien.

Fakt je, že akékoľvek násilie páchané na deťoch je neprípustné. Zovšeobecňovanie a démonizácia ľudí, ktorí sa nepasovali do „roly“ pedofila dobrovoľne ani z roztopaše, však nikomu nepomôže. S poruchou sexuálnej preferencie sa narodili a musia sa s ňou naučiť žiť. Ak nebudú vedieť, za kým ísť, a nepodržia ich ani najbližší, budú to mať oveľa ťažšie.

Šokujúca pravda o pedofiloch: Väčšina z nich dieťa nikdy nezneužije

Výber pre vás