Tip na článok

Spevák Konárik: Spriahol sa s Mečiarom, jeho potomkovia z toho ťažia dodnes

Deti známeho podnikateľa a speváka prvýkrát prehovorili o rodinnom biznise.

Galéria k článku (6 fotografií )

Pokiaľ ide o biznis, v našej rodine som nenašiel takú ku...u, ako som ja, - povedal Karol Konárik našim redaktorom v roku 2009. Touto „analýzou ľudských zdrojov“ sa riadi zrejme do dnešných dní. Počas pátrania po potomkoch Mečiarových privatizérov - Lexovcoch, Majských, Hatinovcoch a ďalších zbohatlíckych klanoch, ktoré vám na našich stránkach postupne prinášame - sme zistili, že šesťdesiatšesťročný Konárik nadobudnutý majetok z vlastných rúk nepustil a jeho deti sú v jeho firmách v podstate iba zamestnanci.

Parlament so šopingom

Označenie Karola Konárika za Mečiarovho privatizéra nie je presné. Privatizoval totiž v prvej vlne, v roku 1992, keď bol predsedom vlády Ján Čarnogurský. Konárik začal podnikať hneď po páde režimu v osemdesiatom deviatom.

Počiatočný kapitál mal nachystaný už dávno, ako spevák si zarábal vystúpeniami po baroch a výletných lodiach kapitalistického sveta už od roku 1969. Súdruhovia mu to láskavo dovolili. Takže len čo to na Slovensku bolo možné, ukázal, že viac ako spevákom sa cíti biznismenom.

Do bitky o štátne podniky sa zapojil hneď pri prvých aukciách. Pôvodne mal záujem o pivovar Urpín, ale ten mu vyfúkol Pavol Čupka, takže sa preorientoval na ďalšie pivovary - v Bytči, Ilave, Martine a Rimavskej Sobote. Ich kúpa ho vyšla na 203 miliónov slovenských korún, pričom rád zdôrazňuje, že na rozdiel od mnohých iných privatizérov on celú kúpnu sumu skutočne zaplatil a všetky záväzky voči Fondu národného majetku vyrovnal.

S Mečiarom sa žoviálny Konárik spriahol v období, keď bol „veľký Mufti“, ako niekdajšieho premiéra nazývali, najsilnejší. Známy repeťácky spevák vtedy fungoval ako lákadlo pre relatívne veľkú časť voličov a Hnutiu za demokratické Slovensko (HZDS) významne pomohol pri získavaní hlasov.

V divokých rokoch 1994 až 1998 pôsobil Konárik ako poslanec Národnej rady SR. Namiesto historických káuz spomína radšej na to, ako s Jánom Duckým, neskôr zavraždeným, vždy po schôdzi parlamentu „zašli do šopingu na údené rebierka a občas si niečo kúpili pre radosť - ja jemu kravatu, on mne topánky“.

Po vypršaní volebného obdobia sa už Konárik do politiky nevrátil, zato kontakty s vplyvnými politikmi nikdy neprestal pestovať. Zahatané plány s kúpeľmi: Spomínané sprivatizované pivovary Konárikovi už dávno nepatria, v roku 1999 ich predal spoločnosti Heineken.

Čítajte viac:

Kindermanažment klanov Rezešovci a Poórovci: Pán HZDS im ublížil

Hovorieval

„Točiť kapitál, to je múdre. Kúpiť čosi za tristo korún a predať za dvetisíc.“ Táto filozofia mu vyšla aj pri hotelovom komplexe Božava na chorvátskom ostrove Dugi otok. Kúpil ho za dva a pol milióna mariek, zrekonštruoval a o pár rokov predal niekdajšiemu vysokému funkcionárovi HZDS Vladimírovi Poórovi.

Ale nie všetko sa vydarilo. Ako svoj najproblematickejší projekt vidí Konárik vstup do pôvodne zamestnaneckej akciovky Slovenka, ktorý položila kríza textilného priemyslu v Európe. Neosvedčil sa jeho nápad s výrobou katamaránov, ani s Kúpeľmi Sliač nemal šťastnú ruku.

Viac ako trinásť percent akcií sa mu získať nepodarilo, na ich osud nemá takmer žiadny vplyv. A keďže väčšinovým majiteľom kúpeľov je štát, ktorého zástupcovia nie sú schopní správať sa ekonomicky, hodnota Konárikových akcií z roka na rok klesá.

Akcie v kúpeľoch už chcel predať naspäť štátu, ale Fond národného majetku transakciu odmietol. So sliačskymi kúpeľmi mal Konárik veľké plány. Sníval o ich prepojení s vlastným hotelom, ktorý by využíval dovtedy zaplombovaný vrt s termálnou vodou v Sielnici.

Kvôli tomu vrtu kúpil za stopäťdesiat miliónov slovenských korún tamojšiu nepeknú budovu bývalého hotela ČSAD a na jej mieste vybudoval dnes už populárne Kaskády so stotridsiatimi zamestnancami. Konárikov wellness hotel vedie od roku 2009 jeho najstaršia dcéra, 39-ročná Katarína Malová.

O tom, ako sa jej darí, veľa napovedá ocenenie Hotelier roka, ktoré zohľadňuje výkonnostné ukazovatele ubytovacích zariadení a ktorý získala už dvakrát.

Čítajte viac:

Mečiarova privatizácia: Petrobarón Hatina a nepotrestaná celebrita Lexa

Ekonómka, advokátka, politik a študent

„Aby som sa stala riaditeľkou hotela, musela som dať otcovi ultimátum. Alebo ma nechá viesť Kaskády, alebo z rodinného biznisu odchádzam,“ prezrádza Konárikova najstaršia. Vyštudovala ekonómiu a v otcovom holdingu dlhý čas kontrolovala financie a ekonomiku.

„Sedela som v orgánoch Slovenky, kúpeľov aj pivovarov a často som mala iný názor ako manažéri, ktorých si tam otec dosadil. Boli oveľa starší, mali viac skúseností, chápem, že ich názoru otec viac dôveroval, ale z môjho pohľadu neboli prístupní novým riešeniam. Vždy ma prehlasovali, moje snahy nemali žiadny zmysel. Keď som potom od cudzích ľudí dostala zaujímavú pracovnú ponuku, povedala som otcovi, že rozhodnutie je na ňom. Hotel som si vyžiadala, lebo som mala jasnú predstavu, ako ho viesť, a boli sme jeho stopercentní vlastníci. Bolo len na mne, čo s hotelom dokážem. Stále som myslela na to, aby som nesklamala otca, ale to už mám za sebou. Teraz je to už o hosťoch hotela, prácu si viac užívam.“

Okrem Kataríny má Konárik tri deti. Tridsaťosemročná Monika Maršáleková vykonáva advokátsku prax, pre otcove firmy zabezpečuje hlavne právny servis a v poslednom období pôsobí aj ako podpredsedníčka Slovenskej lyžiarskej asociácie.

Pre funkcionárčenie v športe sa rozhodla po tom, čo jej vtedy osemročná dcéra Dominika prežila pri lyžovaní ťažký úraz. „Počas tréningu v Zuberci vyletela z dráhy a narazila do padnutého stromu. Mala trieštivú zlomeninu stehennej kosti, prasknutú čeľusť, krvácanie do mozgu. Do nemocnice ju prevážali vrtuľníkom. Nechcite vedieť, čo som vtedy prežívala. Vyvolávala som rodičom, ktorí boli vtedy v Chorvátsku, chcela som hovoriť hlavne s mamou, ona je lekárka. Otec, samozrejme, dlho nedvíhal, lebo roamingovým, čiže drahším, hovorom sa on bráni,“ povyťahuje Monika obočie nad všeobecne známym držgrošstvom svojho otca.

„Nasledujúce dva mesiace bola Domča na vozíku, celá rodina tŕpla, ako to všetko dopadne. Našťastie sa z toho dostala. Pod očným nervom jej ostal hematóm, takže na jedno oko horšie vidí, ale bez zaváhania sa vrátila aj k lyžovaniu. Akurát ja potrebujem sedatíva vždy, keď sa postaví na štart. Nedokážem sa na ňu pozerať, len chytám krížik do rúk a modlím sa. Uvedomujem si, že za jej návratom do normálneho života je obrovská snaha podobať sa špičkovým športovcom. Celý čas na lôžku Domča rozprávala o Peti Vlhovej a ďalších lyžiarkach, ktoré boli pre ňu veľkým vzorom. Šport dokáže deti posúvať dopredu, to som si zobrala ako životnú prioritu. Otec sa trochu hnevá, že lyžiarskej asociácii venujem čas aj na úkor práce vo firmách, ale moje pohnútky chápe.“

Tridsaťpäťročný Konárikov syn Karol, známy tým, že sa oženil s finalistkou Miss 2000 Zuzanou Strakovou, sa ako jediný z jeho detí venuje politike. Za Slovenskú národnú stranu bol zvolený za poslanca mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici aj za poslanca Banskobystrického samosprávneho kraja.

Jeho ambíciu dostať sa až do Národnej rady SR v nedávnych voľbách Konárik starší podporil verejne, na synove mítingy chodil spievať. Ale nestačilo to. Z osemnástej priečky sa mladému Konárikovi do parlamentu prekrúžkovať nepodarilo.

„Bol z toho veľmi sklamaný,“ prezrádzajú jeho sestry a zároveň dodávajú, že vôbec nechápu, čo brata do politiky ťahá. Najmladší z Konárikových detí, Marián, má dvadsaťdva rokov, v Prahe študuje ekonomiku.

Čítajte viac:

Zazobané deti privatizérov: Podnikajú a žijú z Mečiarových miliárd

Za zásluhy

Na chode rodinných firiem, medzi ktoré najnovšie patrí aj golfový rezort v Sliači, sa podieľajú všetky Konárikove deti, ale podľa Obchodného registra v nich ako spoločníci oficiálne figurujú len jeho dcéry. Aj ony iba symbolicky.

V materskej spoločnosti KK Company vlastní každá z nich len jednu stotinu percenta z celkového podielu, zvyšok, teda 99,98 percenta, si stále ponecháva Konárik. „Otec nás od malička viedol k tomu, že nič nie je zadarmo. Peniaze sme dostávali len za zásluhy. To bol jeho obľúbený výraz - za zásluhy. Vreckové? Kdeže! Ak sme niečo chceli, či už topánky, rifle, museli sme si ich nejakým spôsobom zaslúžiť. Štartovací balíček sme mali určite lepší ako mnohí naši rovesníci, ale to ďalšie už bolo na nás. Napríklad počas vysokej školy mne aj sestre kúpil otec auto, tuším Fiat Punto a Volkswagen Polo, ale na benzín sme si museli zarobiť. Pozemky pod rodinné domy sme tiež dostali od otca, ale na ich stavbu sme si obidve zobrali úver z banky,“ vysvetľuje Monika, ako to u Konárikovcov chodí, a zdôrazňuje, že kontrolu nad firmami nedrží Konárik len formálne.

Otec je hyperaktívny, každý jeden deň nám nazerá ponad plece, chce vidieť výkazy, tržby a neustále prichádza s novými nápadmi, do čoho sa v podnikaní pustiť.“ „On je veľmi kreatívny. Nebojí sa riskovať... lebo si často neuvedomuje, do čoho ide,“ smeje sa Katarína a Monika ju dopĺňa: „So sestrou sa ho už snažíme brzdiť. Pre nás sú prvoradé naše rodiny, chceme mať čas na svoje deti.“

Celý život v rovnakom dome

Otcovo pôsobenie v politike, spolčenie s Mečiarom komentujú Monika s Katarínou veľmi opatrne. „Na mnohé veci máme iný názor a zrejme aj otec by už teraz konal inak. Ale kritikou médií sa nikdy nenechal vyrušovať. Spomínam si, ako ste v PLUS 7 DNÍ často písali o majetkoch politikov, aj o otcových. Podľa mňa otec články ani nečítal, ale veľmi pozorne si prezeral zverejnené fotografie nášho domu a nahlas komentoval - To čo máme za neporiadok na dvore? To musí ísť preč! A tá strecha! Už ju treba opraviť,“ napodobňuje otca Monika.

So smiechom spomína ďalej: „Keď ste ohľadne vily v Chorvátsku použili fotografie staré niekoľko rokov, to ho fakt naštvalo. Do tejto nehnuteľnosti investoval, vybudoval tam pre vnukov bazén a vy čitateľom stále ukazujete jej starú podobu.“

Chorvátske letovisko Konárikovcov je srdcovkou celej rodiny, počas letných prázdnin sa súrodenci so svojimi deťmi vo vile na brehu Jadranského mora striedajú. K dispozícii majú vlastnú jachtu, čo je vzhľadom na zlú dostupnosť ostrova Iž, na ktorom vila leží, viac-menej nevyhnutnosť.

Konárik vlastní aj apartmán v Tatranskej Lomnici, ale rodina sa stretáva hlavne v rodičovskom dome v Banskej Bystrici, ktorý Konárik postavil ešte v sedemdesiatych rokoch. O tom, že by sa presťahoval do nového, nikdy ani neuvažoval.

VIDEO Plus 7 Dní