Tip na článok
Na Šinkoviča bol vydaný medzinárodný zatykač: Po dovlečení z Kuby ho súd prepustil pre prieťahy vo vyšetrovaní.

Spoľahlivé slovenské súdy: Pustili ďalšiu rybu privlečenú zo zámoria

Ďalšieho Slováka dovlečeného zo zámoria prepustili na slobodu. Hľadaní zločinci sa po prevezení na Slovensko oficiálne menia na bezúhonných občanov.

Galéria k článku (5 fotografií )
Pas dcéry Alicie: Tehotenstvo kubánskej priateľky využil Šinkovič na vyhýbanie sa trestnému stíhaniu.
Milagros: Zoznámili sa v Prahe, kde pôsobila ako tanečnica.
Prevzatý na Kube a potom ešte zatknutý na Slovensku: Komédia vykonaná údajne v súlade s internými predpismi.

Slovenské komando agentov 007 krížených s Indianom Jonesom sa neochvejne vydáva na cestu do vzdialených končín, tropických pralesov i do brlohov veľkomiest kvasiacich prostitúciou a drogami.

Ani najnebezpečnejší zločinci ukrývajúci sa pred spravodlivosťou ďaleko za našimi hranicami sa pred nimi nemôžu cítiť v bezpečí. Útočia nečakane a rýchlo, sú ochotní použiť všetky možné i nemožné triky, len aby grázlov privliekli domov s poriadne stiahnutým zadkom. Pozrime sa teraz na prácu našich superhrdinov bližšie.

Neskrýval sa a predsa ho našli

„Národná ústredňa Interpol Bratislava vydala takzvaný červený obežník a v spolupráci s Národnou kriminálnou agentúrou operatívno-pátracou činnosťou lokalizovali obvineného v Kubánskej republike,“ takto informovalo prezídium Policajného zboru o prípade štyridsaťročného Radovana Šinkoviča, na ktorého Okresný súd v Nitre v marci 2014 vydal medzinárodný zatykač pre podozrenia z poistných podvodov vo výške stoštyridsaťtisíc eur.

Následne médiá priniesli správu o „historickej chvíli“, lebo „Kuba prvýkrát vydala obvineného na Slovensko“. Slová o operatívno-pátracej činnosti v kombinácii s predstavou tajuplného červeného obežníka útočia na fantáziu.

Pred očami sa automaticky vynárajú hmlisté cesty pracovníkov Interpolu a kriminalistov hľadajúcich Šinkoviča po celom šírom svete, až ho vďaka informáciam z podsvetia našli kdesi hlboko na karibskom ostrove, vydávajúceho sa možno za tučnú černošku šúľajúcu cigary na tabakovej plantáži.

V skutočnosti aj policajný Rex by v priebehu pár hodín vypátral presnú Šinkovičovu adresu v Havane a nemusel by pri tom ani vyliezť spoza stola v kancelárii, vystačil by si len s pevnou telefónnou linkou.

Šinkovič si totiž úplne legálne a bez najmenších problémov vybavil víza na Kubu i nový pas a koncom januára 2014, teda niekoľko týždňov pred oficiálnym vznesením obvinenia, odletel do Havany, pričom bolo všeobecne známe, že tam ide za svojou kubánskou priateľkou, ktorá s ním čakala dieťa.

Milagros pôsobila istý čas ako tanečnica v Prahe, kde sa so Šinkovičom zoznámila, ale po vypršaní platnosti víz sa musela vrátiť domov. Šinkovičovu dcéru Aliciu porodila v Havane v apríli 2014. Šinkovič sa na Kube neskrýval.

Existujú listinné dôkazy o tom, že opakovane navštívil slovenské veľvyslanectvo v Havane. Okrem toho stále používal svoje pôvodné telefónne číslo a chodieval aj na tamojší emigračný úrad. Vždy s platným pasom.

Ako Interpol vyšachoval ministerstvo

O vyšetrovaní viacerých pofidérnych prípadov dopravných nehôd, na ktorých sa nejakým spôsobom osobne podieľal, Šinkovič vedel. Sedem osôb putovalo v tejto súvislosti do väzby, polícia vykonala domovú prehliadku aj u jeho bývalej manželky.

Bolo mu jasné, že pri návrate na Slovensko by ho okamžite zatkli a s veľkou pravdepodobnosťou by tiež putoval za mreže. Preto si radšej začal vybavovať trvalý pobyt na Kube, pričom narodenie dcéry bolo silným argumentom na to, aby mu kubánske úrady vyšli v ústrety. Tie naše sa medzitým snažili dostať Šinkoviča späť na Slovensko, žiadali o jeho vyhostenie z kubánskeho územia.

V júni 2014 to kubánska strana odmietla. Ministerstvo spravodlivosti následne zaslalo kubánskemu ministerstvu extradičné materiály týkajúce sa Šinkoviča, teda žiadalo jeho vydanie s cieľom trestného stíhania.

Toto je posledná konkrétna a jasne zrozumiteľná informácia týkajúca sa Šinkovičovej cesty na Slovensko. O všetkom, čo sa odohralo neskôr, môžeme hovoriť len na úrovni špekulácií.

Podľa zmluvy o právnej pomoci, ktorú máme s Kubou, sú ako navzájom komunikujúce strany striktne určené generálne prokuratúry a ministerstvá spravodlivosti oboch krajín. Napriek tomu slovenské ministerstvo spravodlivosti celkom vážne tvrdí, že o vydaní Šinkoviča sa nedozvedelo od kubánskeho ministerstva spravodlivosti.

Podľa Pavla Kubíka z tlačového oddelenia ministerstva im 4. septembra 2014 Národná ústredňa Interpol oznámila, že „príslušné kubánske orgány povolili predmetnú extradíciu“.

Dňa 8. septembra im Interpol dal na vedomie, že extradícia, čiže vydanie Šinkoviča, sa uskutoční už na druhý deň. A ledva u nás hodiny odbili polnoc, Šinkovič už bol v rukách slovenskej polície.

Ako sa im podarilo Šinkoviča „zmocniť“ a kto konkrétne o vydaní Šinkoviča rozhodol, nemá ministerstvo spravodlivosti do dnešného dňa ani potuchy, patričným rozhodnutím „nedisponuje“. Ak vraj chceme vedieť, ako sa Šinkovič na Slovensko dostal, máme sa obrátiť na slovenský Interpol.

Vycucaný preklad

Martin Wäldl z prezídia Policajného zboru, pod ktorý Národná ústredňa Interpolu spadá, nás uistil, že „polícia postupuje pri extradíciách vždy v súlade so zákonmi, s medzinárodnými zmluvami a internými normami, ktoré jej činnosť upravujú“, ale ďalšie informácie k tomuto prípadu jednoducho neposkytne.

Zatajovanie základnej informácie, kto o vydaní Šinkoviča z Kuby rozhodol, zásadným spôsobom deformuje vyjadrenie policajného prezídia o legálnosti Šinkovičovej extradície. Nad odmietnutím poskytnúť túto informáciu ešte aj Šinkovičovým advokátom ostáva rozum stáť.

„Vo vyšetrovacom spise sa rozhodnutie Kuby o mojom vydaní objavilo až po piatich mesiacoch. Takto vyzerá,“ ukazuje Šinkovič papiere s hlavičkou Ministerstva spravodlivosti Kubánskej republiky.

Dokument, ktorý údajne Kuba oficiálne poskytla Slovenskej republike, je vydaný bez pečiatky, bez uvedenia osoby či aspoň funkcie osoby, ktorá dokument vystavila, a bez akéhokoľvek, čo i len nečitateľného podpisu.

Aby niekto nenadobudol dojem, že na Kube úrady fungujú inak ako vo zvyšku sveta, Šinkovič na porovnanie ukazuje iný dokument z toho istého ministerstva. Na ňom nielenže nechýba obligátna pečiatka a podpis na záver, ale opečiatkovaná je každá jedna strana, aby ani náhodou nemohlo dôjsť k zámene, aj keď oproti dokumentu o Šinkovičovi ide takmer o bezvýznamné listiny.

Ale vráťme sa späť k oficiálnemu dokumentu o Šinkovičovom vydaní. Ani z jeho obsahu nemožno zistiť, kto konkrétne o vydaní slovenského občana rozhodol.

Píše sa tu len to, že sa k jeho vydaniu pristupuje, aj keď v slovenskom preklade vyhotovenom na objednávku polície sa doslova píše: „Súd rozhodol nasledovne.“

Formulácia vycucaná z prsta zapadá do mozaiky Šinkovičovho dovlečenia na Slovensko rovnako ako márna snaha jeho rodiny zistiť, kam sa 2. septembra po odchode na emigračný úrad v Havane podel.

V sáloniku V.I.P.

„Nikto z nás netušil, čo sa s bratom stalo. Jeho vystrašená priateľka nám volala, že z emigračného úradu sa nevrátil domov,“ spomína si Šinkovičova sestra.

Samozrejme, Šinkovičovi príbuzní vedeli, že bol na neho vydaný zatykač a predpokladali, že ho slovenské orgány budú chcieť z Kuby dostať. Preto opakovane volali na tiesňovú linku ministerstva zahraničných vecí.

„Chceli sme len vedieť, že brat je v poriadku, že žije. Keby nám povedali, že ho zatkli a rozhoduje sa o jeho vydaní, nemuseli sme dlhých sedem dní tŕpnuť strachom, čo sa mu cestou mohlo stať. Ministerstvo zahraničných vecí a pracovníci nášho veľvyslanectva na Kube nás celý čas ťahali za nos. Klamali, že o bratovi nič nevedia.“

Mlčanie pracovníkov ministerstva zahraničných vecí o prípade Šinkoviča sa dalo očakávať do jeho zatknutia. Dovtedy musela byť akcia utajená. Ale po zatknutí? V čase takzvaného vydávacieho procesu?!

Podľa Šinkoviča ani jeho cesta z Kuby na Slovensko nevyzerala ako prevoz dolapeného zločinca. S trojicou slovenských policajtov zo zložiek Interpolu a Lynx Commanda pôsobili skôr ako partia chlapov vracajúcich sa z dovolenky na Kube.

Šinkovič sedel v lietadle medzi ostatnými cestujúcimi, ani len želiezka nemal na ruke a, ako sám tvrdí, na letisku v Havane dokonca istý čas pobudol v salóniku pre V.I.P. pasažierov.

„Odvádzali ma z Kuby proti mojej vôli, ale fyzicky som sa nebránil. Ja nie som žiadny pištoľník. Keď mi policajti povedali, že mám nastúpiť do lietadla, nastúpil som do lietadla.

Akurát som sa ich pýtal ‚Ste si vedomí toho, že ma práve unášate?‘ Takto pokojne, bez toho, aby si ostatní cestujúci vôbec niečo všimli, som sa dostal z Havany do Paríža, kde sme presadli na iné lietadlo do Viedne a z Viedne sme pokračovali autom na hraničný priechod Petržalka - Berg.

Musel som sa smiať, keď som videl, že tu na mňa čakajú dva Landrovery plné kukláčov. Pristúpil ku mne človek z Interpolu, ten istý, ktorý so mnou letel z Kuby, a povedal mi: Teraz vás oficiálne zatýkam. To je tá časť môjho príbehu, ktorú by som nazval slovenská komédia,“ hovorí Šinkovič a ústa sa mu roztiahnu od ucha k uchu.

Bodaj by aj nie, keď ho pred tromi týždňami Krajský súd v Nitre pre prieťahy vo vyšetrovaní prepustil z väzby. Hoci konečný výsledok môže vyzerať ešte kadejako, veď súdny proces v prípade poistných podvodov sa ešte len začne, Šinkovič sa stal ďalším človekom hľadaným ako nebezpečný zločinec, ktorý bol s veľkou slávou a určite aj za nemalé peniaze dovlečený až z nejakej tramtárie domov, aby mu potom súdy - rovnako ako mafiánovi Karolovi Mellovi či milionárovi Markovi Trajterovi - povedali: Prepáčte, môžete ísť na slobodu.

Zážitkové výlety

Podľa informácií zverejnených minulý týždeň polícia spolu s Interpolom našla ďalšieho hľadaného Slováka, tentoraz vo Venezuele. Hrdinské komando zjavne neoddychuje, ale v honbe za ukrývajúcimi sa zločincami sa presúva z jednej časti zemegule na druhý.

Lenže aby tieto služobné cesty mali aj nejaký zmysel, nesmelo by byť stíhanie zločincov prevŕtané chybami ako ementál vrátane tej časti, ktorá sa týka „získania“ ukrývajúcich sa pred zákonom v zahraničí.

Lebo ak sa hľadaní zločinci po dovlečení na Slovensko oficiálne menia na bezúhonných občanov, potom práca tohto komanda vyznieva skôr ako séria atraktívnych a nepochybne aj extrémne adrenalínových zážitkových výletov zaplatených zo štátneho rozpočtu.

VIDEO Plus 7 Dní