Tip na článok

Spoveď cez iPhone? Cirkev využíva najnovšie technológie

Hoci si mnohí myslia opak, cirkev drží krok s modernou dobou a využíva modernú techniku. Sú však oblasti, kde ostane všetko po starom.

Galéria k článku (5 fotografií )

Pápež či dalajláma na sociálnych sieťach? Spoveď cez mobil? Omša doma v papučiach pri televízore? Náboženstvo, ktoré si akosi automaticky spájame s niečím zastaraným, nemenným a puritánskym mení svoju tvár zo dňa na deň. Nie vždy na lepšie.

Veď klasickí zvonári, ktorí ku kostolom neodmysliteľne patrili, sú u nás už doslova atrakciou a z veží mnohých svätostánkov dokonca zmizli aj zvony. Nahradili ich reproduktory, ktoré nám ich typický hlahol ponúkajú zo záznamu.

Na druhej strane, staré, ošúchané spevníky a modlitebné knižky budú môcť veriaci zrejme onedlho odniesť do antikvariátov. Vďaka digitálnej technike ich už nebude treba.

Elektronika v kostoloch

Bazilika svätého Emeráma v areáli Nitrianskeho hradu zíva počas našej návštevy prázdnotou. Len sem-tam sa mihne skupinka turistov, ktorá sa rýchlo stratí v mrazivom dni na rozsiahlom nádvorí.

V tichu a pološere, ktoré ruší len slnečný svit prenikajúci presklenými časťami stropu, si môžeme vychutnávať pohľad na bohatú barokovú výzdobu interiéru, unikátne fresky, reliéfy či umelecké liturgické predmety. Akoby sme sa preniesli o niekoľko storočí do minulosti. Ale len na chvíľku.

Sestra Sára, ktorá nás svätostánkom sprevádza, ukazuje, ako technika prenikla aj do najstaršieho diecézneho chrámu na Slovensku.

Nenápadné kamery prenášajúce obraz kazateľnice na obrazovku v dolnom kostole, decentne umiestnené štíhle reproduktory zvýrazňujúce hlas farára, digitálne číselníky, ktorými organista diaľkovým ovládaním mení čísla piesní a žalmov, diaprojektor s veľkým plátnom, elektronické zariadenie, ktoré vám za päťdesiatcentovú mincu rozžiari okolie hlavného oltára.

S rádovou sestrou nazrieme aj do riadiacej miestnosti, ktorá trochu pripomína operačné stredisko bezpečnostnej služby. Ukazuje nám, ako odtiaľ ovláda a kontroluje niekoľko kamier, veľký panel so spínačmi osvetlenia celého kostola i diaľkovú manipuláciu štvorice zvonov.

„Odtiaľto ich môžeme spustiť ručne alebo zapnúť automatiku,“ hovorí. „Všetky štyri však zvonia len výnimočne. Počas slávností alebo biskupských omší.“

Ako za starých čias

Diecézny ekonóm otec Martin Štofko z nitrianskeho biskupského úradu je najlepšie informovaný o zavádzaní nových technológií v kostoloch. Aspoň v tých drahších. Hoci, ako sám tvrdí, nič netreba preháňať.

„Nedávno som sa pobavil v Prešove u františkánov. Moja päťročná neter sa vždy teší na pokladničku určenú na milodary v betleheme. Keď do nej vhodíte mincu, mosadzný anjel vždy zarecituje: Pánboh zaplať. Dal som jej plnú hrsť, ona ich tam postupne vhadzovala a anjeliček kovovým hlasom poctivo odriekal slová vďaky. Ozývalo sa to po celom kostole.“

Otec Štofko nie je z mohutnej expanzie elektroniky do náboženstva príliš nadšený. Myslí si, že vymoženosti dnešnej doby by mali byť v sakrálnom prostredí len v nutnej miere. Aby slúžili, ale neboli nástrojom na boj o prestíž.

„Pred časom sme boli s biskupom navštíviť sestričky v Rakúsku,“ vraví. „Bol to relatívne nový kláštor v horách, kam sa technológie dostali naozaj v minimálnej miere. Rádové sestry tam žijú jednoducho.

Bývali sme v drevených izbách, kúrili v piecke, kúpeľňa mala zhruba meter krát meter, ledva ste sa do nej dostali, elektrina fungovala len tam, kde bola nutná. Na izbách nie.

Vstávali sme za tmy, spať sme tiež chodili za tmy. Samozrejme, zvonilo sa ručne. Na Slovensku je niečo také vo väčšine kostolov dávna minulosť. Žiaľ, aj z objektívnych príčin. Je totiž problém nájsť kostolníka, ktorý by nebol taký starý a chorý, aby ešte vládal zvoniť.“

Keď akustika hapruje

Podľa Martina Štofka napriek istému pokroku technologické novinky kresťanské chrámy u nás zatiaľ extrémne nevalcujú. Bežným štandardom sú kvalitné audiozariadenia, kamerový systém na monitorovanie návštevníkov, bezpečnostná signalizácia, niekde majú klimatizáciu, informačné kiosky, videoprojektory.

„Nedávno som videl dokonca bežiace texty piesní a žalmov na obrazovkách počas omše. Mne to pripadalo trochu ako neprirodzený prvok. Fakt je, že umiestniť modernú techniku v historických priestoroch tak, aby nešpatila dobový interiér, nie je jednoduché.“

Elektronické organy pokladá skôr za nutné zlo. Každý farár by chcel mať normálny píšťalový organ. Tie si však vyžadujú finančne náročné opravy a údržbu. Za krok späť považuje i nahrádzanie sviečok elektrickými.

„Asi najviac sa investuje do ozvučenia. Zvlášť v nových kostoloch totiž býva problém dosiahnuť aspoň normálnu kvalitu zvuku, aby sa hlas duchovného nezlieval do nezrozumiteľného huhňania.“

Staré kostoly sú akusticky budované tak, aby v nich zvuk znel prirodzene dobre. Navyše, kňaz niekedy burácal z vyvýšenej kazateľnice, takže sa jeho hlas ľahko niesol veľkým priestorom.

V nedávno vystavaných svätostánkoch, kde sa od začiatku rátalo s audiotechnikou, by si mohol hlasivky vykričať. Dokonca ani štandardné reproduktory veľa slávy nenarobili a niektorí veriaci si museli domýšľať, čo kňaz vlastne káže. Problém vyriešili až aktívne zariadenia, ktoré dokážu vyrovnávať oneskorenie pri prenose zvuku a eliminujú ozvenu.

Čítajte viac:

Príbehy maľované na stene: Gemer je história, ktorá znovu ožíva

Omša až domov

Niektoré farnosti, ale aj súkromné spoločnosti sa snažia čo najviac uľahčiť veriacim prístup k Božiemu slovu. Na internete sa objavujú záznamy cirkevných obradov, ale i priame prenosy či obraz z webových kamier.

„Sú obce, ktoré dokonca vysielajú omše do vlastného okruhu káblových televízií,“ hovorí diecézny ekonóm. Ľudia tak môžu sedieť doma v teple a sledovať, čo sa deje v ich kostole.

„Ja ako kňaz hovorím, že televízia nikdy nemôže nahradiť spoločenstvo veriacich. To je, akoby ste sa s rodinou stretávali len cez obrazovku alebo virtuálne zasadli k štedrovečernému stolu.

Samozrejme, je to riešenie pre tých, ktorí sú bezvládni a inak by sa do svätostánku nedostali. Ak však len trochu môžu, mali by cestu do kostola absolvovať.“

Keď spomenieme elektronické pokladničky na milodary, otec Štofko len rozhodí rukami. O ničom takom ešte nepočul a verí že tak skoro ani počuť nebude.

„Zatiaľ sa len položartom hovorí, že milodary by sa časom mohli platiť kreditnou kartou. Zrejme by to bolo pre mnohých jednoduchšie, ale ja si to neviem predstaviť. Myslím, že by sa z takejto transakcie stratil osobný rozmer, ktorý je pri darovaní najpodstatnejší.“

Mimochodom, platiť milodary kartou nie je až také nezvyčajné. Funguje to napríklad vo Švédsku. Martin Štofko tvrdí, že hoci Slováci pristupujú k vymoženostiam doby triezvo, za okolitým svetom v pokroku nezaostávajú.

„Vyštudoval som telekomunikačnú techniku, zaujímam sa o všetky novinky,“ uzatvára. „Keď cestujem do zahraničia, vždy sledujem, kde čo majú, a myslím si, že so svetom slušne držíme krok.“

Čítajte viac:

Aj kati hľadali pokoj duše. Jeden z nich je pochovaný v kostole

Boli sme prví

Nuž, nielen držíme, v niečom sme aj popredu. Napríklad elektrický pohon zvonov sme priviedli takmer do dokonalosti. Ako hovorí Patrik Ivák zo zvonárskej dielne v Liptovských Sliačoch, práve oni dali Európe takzvaný touch system, ktorý na diaľku a bez káblov nielen rozhojdá tony kovu v kostolných vežiach, ale prostredníctvom farebného dotykového panela možno činnosť zvonov naprogramovať na sekundy a stanoviť, ktorý kedy a ako dlho bude zvoniť.

Svoje zariadenia montujú za hranicami i u nás. Napríklad v Piešťanoch. Trojica zvonov, ktoré sa pri Kostole svätého Cyrila a Metoda objavili pred niekoľkými rokmi, je riadená práve týmto systémom a farár Jozef Gallovič si ho pochvaľuje.

„Predtým bolo ovládanie zložitejšie, s náročným manuálom. Teraz je zrozumiteľné, prehľadné a hlavne presné,“ hodnotí. Moderným zariadeniam sa tunajší kňaz nebráni. „Tie možnosti sú tu, aby nám slúžili. Tak prečo ich nevyužívať?“ pýta sa celkom logicky.

Podobný názor má aj Stanislav Baláž z radošovskej spoločnosti, ktorá audiovizuálnu techniku do kostolov ponúka. Podľa neho väčšina duchovných novinky vo svätostánkoch chce. Problémom bývajú financie alebo u starších obava, či by ich vedeli ovládať.

„Dnešná doba umožňuje inštaláciu kvalitných audiosystémov, ktoré sú v kostoloch dôležité,“ pokračuje. „Obrazová technika je oživením, aj veriaci určite vítajú napríklad texty piesní či záznamy z náboženských podujatí na veľkých monitoroch.

Ich umiestnenie treba riešiť citlivo, aby neprekážali pamiatkarom a nerušili historický vizuál interiéru. Aj preto vyvíjame systémy, ktoré by napríklad spustili premietacie plátno či vyklopili obrazovku z ukrytých boxov len v čase, keď sú potrebné.“

Všetko je na sieti

Náboženský svet využíva najnovšie technológie takmer celé storočie. Veď Vatikánsky rozhlas začal vysielať už v roku 1931, v súčasnosti zamestnáva približne štyristo zamestnancov a svoj program šíri v 45 jazykoch vrátane slovenčiny a češtiny. O päťdesiat rokov pribudlo k rádiu televízne centrum.

Svätá stolica nezanedbáva ani možnosti internetu a sociálnych sietí. Ako hovorí cirkevný analytik internetového portálu Svet kresťanstva Imrich Gazda, Vatikán má už šesť rokov vlastné konto na YouTube, v roku 2011 založil spravodajský portál news.va a rok nato si na Twitteri vytvoril konto pápež Benedikt XVI.

Jeho príklad nasledoval i nástupca pápež František a koncom októbra 2013 ho sledovalo viac ako desať miliónov používateľov. Stal sa najvplyvnejším svetovým lídrom na Twitteri.

Svoje účty si na sociálnych sieťach zakladajú tiež kardináli a vysokí cirkevní hodnostári. Na Facebooku je od mája 2012 aj patriarcha Moskvy a celého Ruska Kirill a zrejme najaktívnejším duchovným lídrom na sociálnych sieťach je 14. dalajláma, ktorý si vytvoril konto na Facebooku, YouTube, Twitteri i Googli.

Najvyšší predstavitelia katolíckej cirkvi na Slovensku sú v tejto oblasti pozadu. Zo šestnástich biskupov v aktívnej službe sa na Facebooku zaregistroval jediný.

Cirkev nezabudla ani na tablety a smartfóny. Prostredníctvom množstva aplikácií sa veriaci dozvedia o aktivitách pápeža a Svätej stolice, môžu „naživo“ sledovať bohoslužby, lokalizovať najbližšie posvätné miesta vo svojom okolí, pomôcť bezdomovcom alebo prispieť charitatívnym organizáciám. Veľmi diskutovaná bola možnosť virtuálne sa vyspovedať.

Po mnohých výhradách duchovných však výrobca vyhlásil, že aplikácia slúži len ako príprava na spoveď. „V žiadnom prípade nemožno hovoriť o spovedi cez iPhone,“ uviedol v tom čase hovorca Svätej stolice. Moderné technológie zaujali aj islamský svet.

Popri morbídnej videoprodukcii sa prezentuje i mierumilovnejšími nápadmi. Vďaka jeho aplikáciám pre smartfóny veriaci môžu čítať Korán, dokážu vyhľadať najbližšiu mešitu alebo určiť smer, kde sa nachádza Mekka, aby vedeli, na ktorú stranu sa pri modlitbe obrátiť.

VIDEO Plus 7 Dní