Jana Čavojská

Dnes je táto hranica len formalita. Slovensko, Česko a Poľsko sú spojené Schengenom. Dediny Čierne, Hrčava a Jaworzynka boli však aj predtým prepojené vďaka kultúre Goralov. Slobodnému etniku, pre ktoré hranice nič neznamenali. Vždy vyznávalo voľný pohyb ľudí, tovaru a služieb. A starostov. Peter Staňo bol osem rokov starostom v českej Hrčave a od posledných volieb úraduje v Čiernom na slovenskej strane.

Starosta Čierneho sa narodil v&nbsp;Třinci na Morave. Jeho otec Slovák si našiel manželku v&nbsp;českej Hrčave. Deti mali dvojaké občianstvo. Peter Staňo mal šesť, keď sa z&nbsp;Hrčavy rodina presťahovala na Slovensko. Školy aj univerzitu vychodil tu. Potom začal s&nbsp;manželkou podnikať. V&nbsp;Hrčave opravili rodičovský dom, ktorý stojí len pár desiatok metrov od trojhraničia. Dnes tam majú farmu, chovajú kravy, ovce, kozy, dva koníky a&nbsp;prasiatko, vyrábajú syry. Prirodzene sa tam stali súčasťou verejného života a&nbsp;v&nbsp;roku 2010 Petra Staňa zvolili za starostu.

„Obe strany hranice považujem za svoj domov,“ hovorí. „Náš región funguje v spolupráci so Slovenskom, Českom a Poľskom. Sme si blízko jazykovo aj kultúrne, rodiny sú prepojené. Takto by to malo byť v celej Európskej únii.“

Živé kontakty dokresľuje napríklad to, že obyvatelia Hrčavy dochádzali pre zlú dopravnú dostupnosť do Česka za prácou skôr na Slovensko. Dnes jazdia autami radšej cez Poľsko než po úzkej prístupovej ceste, ktorá má desať kilometrov, päťdesiatšesť zákrut a&nbsp;v&nbsp;časoch, keď po nej ide autobus, je vjazd autám zakázaný. Elektrické vedenie ide z&nbsp;Bohumína do Čadce a&nbsp;odtiaľ do Hrčavy. Tá bola súčasťou Jaworzynky, do Česka sa dostala až na základe referenda po prvej svetovej vojne. Česi a&nbsp;Slováci chodia na nákupy do Poľska. Na poľskej strane najlepšie funguje aj cestovný ruch, majú tam lyžiarske stredisko, bežkárske trate, akvapark, lanový park. „Aktívne pristúpili k&nbsp;investíciám, pochopili, že turisti nie sú zdrojom príjmu len pre krčmárov, ale rozhýbu celú ekonomiku regiónu,“ argumentuje starosta. „Cestovný ruch rozhýbe všetky remeslá a&nbsp;služby. Všetko sa začína bagristami, murármi, tesármi, klampiarmi, elektrikármi. Remeselníci sú dnes dobre platení. Ten investor, krčmár a&nbsp;ďalší podnikatelia v&nbsp;cestovnom ruchu splácajú svoje investície ešte roky, kým ostatní majú svoje peniaze dávno doma.“

Peter a&nbsp;Monika Staňovci vstávajú skoro, aby sa postarali o&nbsp;svoje zvieratá. Syry, ktoré na farme vyrobia, predajú vo svojom obchodíku priamo v&nbsp;Hrčave alebo ich vymenia za iné tovary s&nbsp;členmi združenia Górolsko Swoboda, ktorí vyrábajú regionálne produkty v&nbsp;Česku, Poľsku aj na Slovensku. „Do posilňovne nechodíme,“ smejú sa manželia. „Oddýchneme si pri práci, pri zvieratách. Stále sme na čerstvom vzduchu. Je to najlepšia forma relaxu a&nbsp;ešte nás to aj baví.“ V&nbsp;rámci regionálnej značky ponúkajú i&nbsp;pivo alebo tradičnú pálenku vařonku. Kedysi ju varili v&nbsp;každom dome a&nbsp;všade mali svoj vlastný, trošíčku odlišný recept. „Základom bol alkohol, kúpený v&nbsp;Poľsku, lebo tam bol lacnejší,“ vysvetľuje Peter Staňo. „V&nbsp;hrnci sa nechal skaramelizovať cukor. Miera karamelizácie rozhodla o&nbsp;výslednej farbe vařonky. Potom sa priliala voda, povarilo sa to a&nbsp;po miernom vychladnutí sa pridávali ďalšie ingrediencie: klinčeky, škorica, med, bylinky. A&nbsp;‚špiritus‘ z&nbsp;Poľska.“ Niekedy gazdiná do vařonky primiešala aj maslo alebo masť, aby chlapov v&nbsp;lese lepšie zahriala. Pili ju pri rôznych príležitostiach. Často ešte teplú, no na slávnosti a&nbsp;svadby sa pripravovala aj niekoľko týždňov dopredu a&nbsp;podávala sa chladená.

Górolsko Swoboda združuje malých výrobcov podľa jazykovej hranice. Pôsobia tam, kde sa hovorí goralským nárečím. „My to voláme ‚po našemu‘,“ vraví starosta. „Používam ho denne, rozprávam sa tak s&nbsp;mamou aj s&nbsp;niektorými kolegami na obecnom úrade. Samozrejme, sú rozdiely medzi goralčinou v&nbsp;Poľsku, na Slovensku a&nbsp;v&nbsp;Česku, aj ja hovorím inou goralčinou ako moji zamestnanci, ale rozumieme si.“ Gorali prišli pred niekoľkými storočiami horami karpatského oblúka z&nbsp;dnešného Rumunska ako pastieri oviec a&nbsp;usadili sa aj v&nbsp;kopcoch na súčasnom slovensko-česko-poľskom pohraničí. Okrem jazyka sú tu stále viditeľné typické prvky ich architektúry, tradície, tance, piesne, kroje. Gorali z&nbsp;Poľska, zo Slovenska a&nbsp;z&nbsp;Česka práve pripravujú spoločnú nomináciu o&nbsp;zapísanie goralskej kultúry na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Počas úradovania v&nbsp;Hrčave používal Peter Staňo aj slovenčinu. „Jednoduchšie sa mi v&nbsp;nej píše. Projekty a&nbsp;oficiálne dokumenty som preto písal po slovensky a&nbsp;nikdy s&nbsp;tým nebol problém,“ pokračuje. „Iba raz na mňa nejaký politický oponent zaútočil preto, že som Slovák. Okamžite to dostal vyžrať od svojho okolia. Keď som kandidoval v&nbsp;Čiernom, pár ľudí zas hovorilo, že Čecha tu nechcú. Hoci som tu žil celé roky. Ako dieťa si pamätám hranicu za komunizmu. Boli sme bratské národy, ale oddelení drôtom. Ľudia si prilepšovali ku každodennému životu tak, že pašovali z&nbsp;Poľska. V&nbsp;dome na trojmedzí sme v&nbsp;noci často počuli streľbu na poľskej strane. Stávalo sa, že zastrelili človeka, lebo pašoval v&nbsp;batohu do Československa napríklad prasiatko. Vlastní zabili vlastného.“ Našťastie, hranicu tu teraz vnímajú ako prínos. Veľa Slovákov pracovalo a&nbsp;stále pracuje v&nbsp;železiarňach v&nbsp;Třinci a&nbsp;baniach na Ostravsku. Vďaka programom cezhraničnej spolupráce je tu dvesto kilometrov cyklotrás. Goralov nezastavil ani kovid. Len pár metrov od trojhraničia majú otužovací bazénik a&nbsp;v&nbsp;okolí sú prírodné miesta na kúpanie. Takže sa stretávali v&nbsp;studenej vode. Založili si aj klub otužilcov Čierne Wydry z&nbsp;Trojmezí.

Kým Hrčava je malá horská osada s&nbsp;260 obyvateľmi, v&nbsp;Čiernom žije 4&nbsp;400 ľudí, sú tu dve základné školy, dve materské školy, tri kostoly, obchody a&nbsp;podnikatelia. „V&nbsp;Hrčave som robil od odhŕňania ciest až po starostovanie všetko. Bolo si to treba odmakať. Maximálne som mohol zakričať z&nbsp;okna: Poďte mi pomôcť! Ale fungovala tam dedinská spolupatričnosť. Nikto sa nepýtal, čo za to. Bolo treba traktor a&nbsp;niekto prišiel s&nbsp;traktorom pomáhať. V&nbsp;Čiernom máme úrad a&nbsp;technické služby. Máme obrovský kataster, sedemdesiat kilometrov ciest,“ rozpráva Peter Staňo.

Vezieme sa do jednej z&nbsp;osád. Za­grúnie. Volajú ju aj Do Košíc, lebo je to vraj tak ďaleko. Autobus sem nechodí. Treba mať auto. V&nbsp;lete sa dá chodiť aj pešo skratkou pomedzi domy a&nbsp;polia. Teraz, v&nbsp;zime, sú tu kopy snehu - o&nbsp;niečo vyššia nadmorská výška než v&nbsp;centre dediny urobila svoje. Na jar a&nbsp;na jeseň zas býva blato. Pred Kaplnkou svätého Jozefa mi to vysvetľuje pani poštárka, ktorá tu v&nbsp;osade žije aj sem doručuje poštu. Mimochodom, kaplnka bola najprv krčmou a&nbsp;potom požiarnou zbrojnicou. Svojmu súčasnému účelu slúži od roku 1996.

Na lúke oproti plánuje starosta na jar nejakú peknú akciu spojenú s&nbsp;farmárskymi tradíciami. Na poľskej strane majú bohaté tradície. Na skorú jar organizujú napríklad miešanie oviec. Vždy tam fungovali veľké salaše. Ovce viacerých gazdov sa pásli spolu a&nbsp;aby si na seba zvykli, vyhnali takto na kopec stovky oviec. Súčasťou rituálu je aj požehnanie stád, bačov a&nbsp;valachov. „Regionálna produkcia môže byť tu v&nbsp;kopcoch jedným zo spôsobov živobytia,“ myslí si starosta. Vyhľadáva malých výrobcov a&nbsp;farmárov aj na Slovensku a&nbsp;presviedča ich, aby sa stali súčasťou združenie Górolsko Swoboda. No tí si často myslia, že sa to pre zložitú administratívu neoplatí.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/starosta-trojhranicia-iba-raz-mna-nejaky-politicky-oponent-zautocil-preto-som-slovak" target="_blank" rel="noopener">FOTO z trojhraničia v GALÉRII&gt;&gt;&gt;</a>

V&nbsp;Poľsku salaše a&nbsp;drobní remeselníci vydržali. Všade niekto ponúka syry a&nbsp;mliečne výrobky, pri ovciach pracujú aj mladí a&nbsp;páči sa im farmárčenie. „Ani za komunizmu privátny sektor nezakázali úplne, stále to tam nejako fungovalo,“ vysvetľuje Peter Staňo. „Ľudia hospodárili, duch podnikania sa nevymazal. Nestratili vzťah k&nbsp;pôde. U&nbsp;nás je dopyt, ale nie sú produkty. Vymýšľame regionálne značky, no nie je ich čím naplniť.“

Peter Staňo kedysi podnikal aj na Slovensku, s&nbsp;nábytkom. Vie porovnať podmienky u&nbsp;nás a&nbsp;za hranicou. Jeden príklad za všetky - ochrana oviec proti vlkom. „Dostali sme stopercentnú dotáciu. Mohli sme vybudovať elektrické ohradníky, fotovoltiku, fotopasce, nakúpiť strážne psy. Takúto dotáciu dostal každý, kto o&nbsp;ňu požiadal. Všetci farmári v&nbsp;okolí. Opatrenia sú teda celoplošné a&nbsp;majú hmatateľný efekt. Nejde tam o&nbsp;vydávanie brožúrok, ale o&nbsp;reálnu pomoc. Paradoxne, projekt mi vypracovala slovenská firma. U&nbsp;nás by naň pravdepodobne nedostala vôbec nič.“

Vezieme sa smerom na trojhraničie po úzkych cestách. Postavili ich tu ako obslužné cesty pre výstavbu diaľnice a&nbsp;mostov. Prechádzame popod most Valy, je to najvyšší most na Slovensku aj v&nbsp;strednej Európe. Nad terén sa na deviatich pilieroch týči do výšky osemdesiatpäť metrov. Starosta hovorí, že z&nbsp;neho skočil aj samovrah. Variant diaľnice s&nbsp;toľkými mostmi podľa neho nebol najšťastnejší ani najlacnejší. Navyše obral obyvateľov okolitých dedín o&nbsp;božské ticho, na ktoré boli zvyknutí.

Dorazíme k&nbsp;infotabuli. Pred nami je zreteľné vyvýšenie terénu. Pozostatky mohutného opevnenia zemného typu, ktoré budovali medzi 16. a&nbsp;18. storočím. Pôvodne malo chrániť Sliezsko pred osmanskou expanziou a&nbsp;nepokojmi počas uhorských protihabsburských povstaní. Celý systém pozostával z&nbsp;osemnástich fortifikačných častí, ktoré sa tiahli na dĺžke niekoľkých desiatok kilometrov. Nad Čiernym sa zachoval úsek valu Malé Šance s&nbsp;dĺžkou jeden a&nbsp;pol kilometra. Archeologické výskumy ukázali, že tu bola pevnosť v&nbsp;tvare nepravidelnej osemcípej hviezdice s&nbsp;rozmermi 57 krát 44 metrov. Našli tu úlomky nádob, kachličiek so zelenou glazúrou, mince aj 37 holandských hlinených fajok. V&nbsp;budúcnosti by tu mala stáť replika tejto strážnej veže.