Tip na článok
Staré Mesto v Bratislave: Na jednej strane parkujú rezidenti, na druhej ostatní vodiči.

Štát pozemky na parkovanie radšej predáva súkromníkom

Hoci problémy s parkovaním sú vážne, štát pomocnú ruku samospráve nepodá. Keby parkovisko vlastnila tá, jej obyvatelia by ušetrili.

Galéria k článku (4 fotografie )
Karlova Ves v Bratislave: Autá stoja všade, kde sa dá. A vodiči občas zaparkujú aj tam, kde by sa nemalo.
Košické sídlisko: Dostať sa na miesto požiaru môže byť pre hasičské autá problém.
Preplnené: Nedostatok parkovacích miest obmedzuje i chodcov.

Obyvatelia ulíc pri hlavnom cestnom ťahu cez bratislavskú mestskú časť Nové Mesto zostali v úžase. Na priestranstve, ktoré využívali ako parkovisko, vyrástli desiatky stĺpikov. Zakrátko pribudli tabule hlásajúce, že po novom si budú musieť za prenájom parkovacích miest zaplatiť.

Peniaze pritom nepôjdu do kasy príslušnej mestskej časti či bratislavského magistrátu. Kedysi štátny pozemok, ktorý pomáhal riešiť zložitú situáciu s parkovaním, totiž patrí súkromníkovi.

„Zrejme tak si kompetentní predstavujú riešenie parkovania,“ krúti hlavou Vladimír Volentier a pridávajú sa ďalší nespokojní obyvatelia dotknutej lokality.

Nahnevaní

„Z ničoho nič sme prišli o desiatky parkovacích miest, a to bez toho, aby nás vopred upozornili. Keď sme zistili, že pozemok prešiel do rúk súkromníka, nechápali sme. Keby sme vedeli, že je na predaj, určite by sme sa o jeho kúpu uchádzali,“ vysvetľuje Volentier.

Jeho slová potvrdzujú ďalší. Jeden z miestnych ukazuje SMS, ktorá mu prišla ako odpoveď od majiteľa parkoviska. Vyplýva z nej, že ak si záujemca zaplatí parkovanie na rok, mesačný prenájom ho vyjde na päťdesiat eur namiesto šesťdesiatpäť. Prví piati dostanú dvadsaťpercentnú zľavu na pol roka.

Keby však parkovisko vlastnila miestna samospráva, jej obyvatelia by ušetrili. Hovorca Nového Mesta Marek Tettinger nám dal vedieť, že domáci platia 0,28 eura za štvorcový meter a deň, pričom jeden byt môže mať len jedno vyhradené miesto. Parkovací box prenajatý mestskou časťou má štandardne jedenásť štvorcových metrov.

„Zľava vo výške päťdesiat percent sa poskytne osobe, ktorá využíva vozidlo len na súkromné účely, pričom vyhradené miesto má bez časového obmedzenia. Zľava šesťdesiatpäť percent sa poskytne osobe, ktorá využíva vozidlo len na súkromné účely, pričom minimálne na osem hodín denne v pracovných dňoch poskytne parkovacie miesto pre iných vodičov, čo musí byť vyznačené na tabuľke pri parkovacom boxe,“ dodal.

V praxi to znamená, že ak si domáci prenajme miesto bez časového obmedzenia, mesačne zaplatí takmer 47 eur. Ak ho budú môcť v pracovných dňoch využívať aj iní, mesačný poplatok je okolo 32 eur.

Prebytočný majetok

Tri parcely na rozhraní ulíc Račianska a Sliačska, ktoré v minulosti slúžili domácim ako bezplatné parkovisko a dnes sa tam nachádza súkromné parkovisko, patrili obvodnému úradu v Bratislave. Keďže z pohľadu úradu šlo o prebytočný majetok, rozhodol sa pozemky predať. Začiatkom roka 2009 dostal za dve parcely približne 45-tisíc eur.

Keďže každý z pozemkov mal rozlohu 199 štvorcových metrov, dovtedajší správca nebol podľa zákona povinný vykonať osobitné ponukové konanie. Táto povinnosť sa vzťahuje len na parcelu, ktorá presahuje 200 štvorcových metrov. Dva štvorcové metre teda spôsobili, že obvodný úrad nemusel verejnosť oficiálne informovať o plánovanom predaji.

Na otázku, prečo neboli pozemky ponúknuté Novému Mestu, sme dostali odpoveď, že ak by tak obvodný úrad urobil, porušil by zákon. Koncom roka 2010 predal obvodný úrad aj zvyšnú parcelu. Vzhľadom na jej veľkosť - 344 štvorcových metrov - už musel vypísať ponukové konanie.

Vraj tak aj urobil, ale ako na potvoru zareagoval jediný záujemca. Zhodou okolností ten istý, ktorý v minulosti kúpil spomínané dve parcely. Keďže za pozemok ponúkol 21 800 eur, čím prevýšil približne o sto eur cenu určenú znalcom, obvodný úrad nemal inú možnosť, ako predaj odklepnúť.

Ako sme sa však dozvedeli, kúpne zmluvy obsahovali aj dohodu o účele, na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi. Pri parcelách predaných v roku 2009 bol dohodnutý účel „vybudovanie energetickej prípojky kvôli napojeniu na inžinierske siete vedúce cez prevádzané pozemky z dôvodu investičného zámeru - výstavby polyfunkčného domu na susediacich pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve kupujúceho“, informoval tlačový odbor ministerstva vnútra, ktoré kompetenčne zastrešuje aj činnosť obvodných úradov.

Pri pozemku, ktorý bol predávaný ako posledný, bol dohodnutý účel umiestnenie inžinierskych sietí. Napriek tomu si však kompetentní myslia, že zo strany kupujúceho nedošlo k porušeniu zmluvných podmienok. „... kupujúci na dohodnutý účel - uloženie inžinierskych sietí - pozemky využil a ďalej s nimi nakladá ako so svojím vlastníctvom.

Oprávnenosť zriadenia parkovacích miest je otázka na príslušný stavebný úrad mestskej časti Bratislava- Nové Mesto,“ odporučilo nám ministerstvo.

Kto dal povolenie?

Kto povolil umiestniť na parkovisko stĺpiky, sme zisťovali na príslušnom stavebnom úrade. Z Nového Mesta nám dali vedieť, že žiadne povolenie nevydávali, pretože „zamurované dopravné stĺpiky sú v zmysle vyhlášky 9/2009 dopravnými zariadeniami a ich použitie musí určiť podľa cestného zákona hlavné mesto so súhlasom Krajského dopravného inšpektorátu“.

Bratislavský magistrát však protirečí. „Pozemky sú v súkromnom vlastníctve. Keďže nie sú súčasťou mestskej komunikácie, mesto nevydalo povolenie. Kompetenčne by mal rozhodnúť príslušný stavebný úrad ako v prípade každého stavebného konania a povolenia stavby,“ reagoval hovorca Bratislavy Stanislav Ščepán. A odporučil nám, aby sme sa obrátili na príslušný úrad.

Keďže sme sa cítili ako pes chytajúci vlastný chvost, obrátili sme sa na majiteľa pozemkov. Tvrdil, že povolenie na stĺpiky má. Od koho, prezradiť odmietol.

„A vy ste kto? Povolenie mám a to vám musí stačiť. Ja vám do obývačky nechodím! Píšte o tých, čo kradnú. Toto je moje súkromné vlastníctvo a hotovo,“ ukončil rázne debatu.

Problémy v Bratislave

Nech už povolenie je alebo nie je, na fakte, že obyvatelia tejto lokality prišli o značný počet parkovacích miest, sa nič nemení. Bratislavské Nové Mesto pritom patrí v hlavnom meste z hľadiska parkovania k najproblematickejším. Podobne ako Staré Mesto, kde vodiči pri hľadaní voľného miesta potrebujú značnú dávku trpezlivosti. Zložité je i rozdelenie komunikácií. Časť z nich je v správe magistrátu, časť v správe mestskej časti. A to nie je všetko. „Časť komunikácií v správe mestskej časti je v nájme Bratislavskej parkovacej služby - BPS. Mimo zóny BPS je podľa analýzy statickej dopravy približne 11 500 parkovacích státí,“ informovala hovorkyňa Starého Mesta Alexandra Obuchová. Výhody pri parkovaní majú domáci, takzvaní rezidenti, pre ktorých sú špeciálne vyhradené miesta. Vyznačených je 2 300 miest, pričom rezidentské zóny sa rozširujú o ďalšie ulice. Pre rezidentov sa vydávajú parkovacie nálepky - cena jednej je desať eur a platí rok od vydania. Získať ju môže dospelá osoba s trvalým pobytom v Starom Meste, ktorá je majiteľom vodičského preukazu a je vlastníkom vozidla.

Svojpomocne

Problematické je aj parkovanie v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves. Samospráva tvrdí, že robí, čo môže. „Mestská časť v súčinnosti s obyvateľmi už niekoľko rokov buduje takzvané svojpomocné parkovacie miesta, ktoré vznikajú z ekologickej zatrávňovacej dlažby v miestach, ktoré si vytypujú obyvatelia a následne buď svojpomocne, alebo pomocou mestskej časti vybudujú a dostanú ich do užívania. Takých miest sa vybudovalo už vyše 574 a projekt pokračuje,“ povedala starostka Iveta Hanulíková.

Čo sa týka prenájmu parkovacích miest (k dispozícii ich je vyše dvoch tisíc), ročný poplatok za jedno je 169,50 eura. Pre vyhradené parkovacie miesto však platí časové obmedzenie od pätnástej do ôsmej hodiny ráno. V ostatných časoch tu môže parkovať ktokoľvek.

Parkovanie v Košiciach

Parkovanie v druhom najväčšom slovenskom meste Košice je tiež dobrodružstvo. Značnú dávku trpezlivosti potrebujú najmä obyvatelia sídlisk.

Autá nezriedka parkujú na chodníkoch či trávnatých plochách, často pár centimetrov od seba, čo môže byť problém pre sanitky či hasičské autá. Košice približne s 250-tisíc obyvateľmi majú podľa informácií magistrátu zhruba 20-tisíc legálnych parkovacích miest vrátane súkromných.

„Áut je asi 80-tisíc. Voľných plôch je málo a vlastne značná časť ľudí o ne ani nechce prísť. Navyše, vybudovanie parkovísk je finančne náročné. Skôr je to parketa pre súkromných investorov,“ konštatuje hovorkyňa mesta Linda Šnajdárová.

Zároveň pripúšťa, že tí sa do výstavby podzemných či nadzemných parkovísk príliš nehrnú. „Možno aj preto, že ľudia za parkovanie platiť nechcú, ak nepôjde o symbolické poplatky.“

Na sídliskách je parkovanie zatiaľ bezplatné. Niektorí obyvatelia to riešia kúpením stáleho parkovacieho miesta pred blokom. „Čo sa týka rezervačiek, od začiatku roka ich bolo odsúhlasených 1 620 mimo centrálnej mestskej zóny vrátane žiadostí zdravotne postihnutých občanov. Počty sa menia, keďže niektoré miesta priebežne zanikajú a stále prichádzajú nové žiadosti,“ spresňuje Šnajdárová.

„V centre mesta a jeho širšom okolí je situácia iná - za parkovanie sa platí. Obyvatelia s trvalým bydliskom si môžu kúpiť ročnú rezidentskú kartu za sto eur, ktorá ich oprávňuje parkovať na vyhradených miestach. Rezidenčné karty sa, naopak, týkajú len mestskej zóny a vydáva ich spoločnosť EEI,“ uzatvára Šnajdárová. (vfr)

VIDEO Plus 7 Dní