Dlhuje vám štát veľký balík peňazí? Môže to byť nekonečná nočná mora. Bývalá sudkyňa Najvyššieho súdu SR (NS SR) Elena Kováčová o tom vie svoje a je pobúrená. Bola jednou zo sudcov, ktorí uspeli s antidiskriminačnou žalobou.
Ešte v roku 2011 jej mal NS SR vyplatiť 100-tisíc eur. Dodnes sa tak nestalo. Kováčová to vníma ako výsmech pre ňu, ale aj pre Okresný súd Banská Bystrica, ktorý právoplatné uznesenie vydal. NS SR ho úplne ignoruje.

Verdikt súdu ako lotéria

„Ak sa v mojom veku ešte dožijem vymoženia svojej pohľadávky, prirovnám to k výhre v športke,“ vyhlásila pre PLUS 7 DNÍ Kováčová, ktorá je už na dôchodku. „Najprv som roky trpezlivo čakala a písomne upomínala povinného, aby plnil dobrovoľne. Predpokladala som, že práve Najvyšší súd SR ako garant spravodlivosti vo vyspelom európskom štáte pristúpi k dobrovoľnému plneniu, a ak nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie dlhu mne, požiada Ministerstvo financií SR o vydanie rozpočtového opatrenia, aby som sa tak konečne domohla svojho práva chráneného Ústavou SR,“ spomína Kováčová.

Nič sa však nedialo. Tak sa v roku 2015 obrátila na exekútora. Ani ten však nepochodil. Najvyšší súd totiž argumentoval, že všetko, čo má, pochádza zo štátnych peňazí, čo je z exekučného konania vyňaté. Vlani v marci exekútor exekúciu zastavil ako starú a ukončil konanie.

Elena Kováčová sa nevzdala a požiadala súd opäť o exekúciu proti štátu zastúpenému Kanceláriou Najvyššieho súdu. Ďalší exekútor teda vlani opäť uvalil na Najvyšší súd exekúciu.
Kováčová si v januári vyžiadala aj zoznam nepotrebného majetku, ktorý by sa dal predať. Požiadala Najvyšší súd o vyjadrenie, aké úkony vykonali na splnenie jej pohľadávky, prečo za jedenásť rokov nespravili ani len splátkový kalendár, pýtala sa, či požiadali Ministerstvo financií SR o rozpočtové opatrenie na uvoľnenie jej peňazí. Odpoveď nemá ani po siedmich mesiacoch.

„Prepáčte, ale sme viazaní mlčanlivosťou,“ nechceli prípad komentovať v kancelárii súdneho exekútora Ivana Nestora, ktorý má exekúciu vrcholného orgánu slovenského súdnictva v agende.

A čo na to Najvyšší súd? Potvrdili, že exekučné konanie trvá. Ale opakujú, že nič sa nedá exekvovať a na ministerstve financií vraj v minulosti nepochodili. „Kancelária Najvyššieho súdu nevlastní žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Majetok v správe kancelárie Najvyššieho súdu je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu, pričom výlučne na tento účel ho využíva,“ uviedol súd. 

Naozaj sa štát, ktorý má byť vzorom, správa ako nejaký špekulant? “Najťažšie sa vymáhajú peniaze od štátu. Štát je ten, kto si vie upraviť pravidlá,” reagoval advokát špecializujúci sa na obchodné právo Peter Kubík. Podobný prípad sme tu už mali. Kancelária prezidentky, ktorá je na tom podobne ako Najvyšší súd, vyplatila odškodné Jozefovi Čentéšovi, ktorého exprezident Gašparovič odmietol vymenovať do funkcie. Peniaze uvoľnil rezort financií.

Až do Štrasburgu?

Predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta je bývalým sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) a je preto predpoklad, že európsku judikatúru má v malíčku.
„Štát nemôže používať nedostatok finančných prostriedkov ako ospravedlnenie, že neuhradil svoj dlh vyplývajúci zo súdneho rozhodnutia,“ opakovane zdôrazňuje Štrasburg v rozhodnutiach, dovolíme si pripomenúť.
Dlhoročná bývalá zástupkyňa Slovenska pri ESĽP Marica Pirošíková potvrdzuje, že Európsky súd nemá pochopenie pre nedostatok financií štátu a spomína dva podobné prípady z Moldavska z roku 2004. „Nemožnosť dosiahnutia výkonu vykonateľného rozhodnutia predstavovala podľa ESĽP zásah do práva sťažovateľov na pokojné užívanie majetku,“ uvádza Pirošíková.
Prípad medzitým postúpil na Ústavný súd. Exsudkyňa žiada desaťtisíc eur za dĺžku porušovania jej zákonných práv. „Myslím, že inak ako ignorancia moci sa to nedá nazvať,“ uviedla Kováčová.