V posledný marcový deň v neskorých večerných hodinách zachytil neznámy vodič v bielej dodávke 36-ročnú cyklistku medzi obcami Bajč a Pribeta neďaleko Nových Zámkov. Pri náraze odtrhol na aute spätné zrkadlo, ale ani potom mu nenapadlo, že by mal svojej obeti poskytnúť prvú pomoc alebo aspoň privolať záchranku. V studenom sychravom počasí ju nechal zranenú napospas osudu a z miesta ušiel. Erika v takomto stave strávila celú noc, až kým ju na druhý deň ráno neobjavili okoloidúci. Bola na hranici smrti a len akoby zázrakom prežila.
Po vyše dvoch mesiacoch ju bol v nemocnici navštíviť jej kamarát a tiež vášnivý cyklista Zoltán Bujna. „Bolo to naše prvé stretnutie od nehody a veľmi sa mi uľavilo, keď som ju videl, ako sa jej zdravotný stav zlepšuje. Nehoda sa stala pred 2 mesiacmi, v súvislosti s ktorou ju polícia vôbec nekontaktovala ohľadom informácií. Je to smutná realita," informoval Zoltán prostredníctvom profilu Csárda túra na sociálnej sieti. Podelil sa aj o slová, ktoré Erika adresovala cyklistickej komunite. „2 mesiace. Je to príliš veľa alebo príliš málo? Ako to berieme. Toľko uplynulo od mojej nehody a hospitalizácie. Bolo tam všetko, veľa boja, pár sĺz, ale aj veľa úsmevov," odkázala svojim podporovateľom Erika.
Dodala, že je rada, že najťažšie chvíle má už za sebou. „Môžem s radosťou a úľavou povedať, že som sa zbavila prístrojov a hadičiek trčiacich z tela, a posledných stehov. Po 53 dňoch ma preložili z jednotky intenzívnejstarostlivosti na traumatológiu (úrazová jednotka) a rehabilitačná jednotka ma ešte čaká."
Presun na nové oddelenie jej dvihol náladu. „Tu v nemocnici sa teším aj takým obyčajným veciam, ako keď sa môžeš po dlhom čase konečne osprchovať, alebo keď si môžeš sám odkrivkať do kúpeľne (s barlami). Čo ma ešte čaká, je veľa rehabilitácie a cvičenia, aby som sa mohla opäť naplno hýbať, chodiť... a prípadne aj bicyklovať. Ešte raz vám ďakujem, že na mňa myslíte a podporujete ma!" odkázala Erika.
