Vyznávam antický ideál kalokagatie, teda harmonického súladu pri rozvíjaní duševných a fyzických vlastností. V novinárčine ako aj v živote sa riadim jednoduchým výrokom najslávnejšieho francúzskeho žurnalistu Françoisa-Noëla Babeufa: „Nech raz a navždy zmizne odporné rozlišovanie bohatých a chudobných, veľkých a malých, pánov a komorníkov, guvernérov a vládcov. Nech medzi ľudskými bytosťami nie sú iné rozdiely okrem veku a pohlavia." Venujem sa reportážam zo všetkých kútov Slovenska, krimi témam a zahraničnému bulváru. V redakcii som známy svojou striktnou pracovnou etikou a dôrazom na gramatickú bezchybnosť.

Filip Szórád

Pohľad ako z pohľadnice. Ostré januárové slnečné lúče sa opierajú o hladinu Štrkoveckého jazera, ktoré zrkadlí okolitú scenériu. Romantická perspektíva však trvá len do chvíle, kým sa nepriblížime k budove starého socialistického hotela. Pôsobí takmer ako z hororového filmu. Z fasády opadané kachličky, špina a všadeprítomný bordel sú dnes realitou kedysi vychýreného ubytovacieho zariadenia, pamätajúceho výrazne lepšie časy.

Hotel Cestovnej kancelárie mládeže CKM Sputnik, ako znie jeho pôvodný názov, slávnostne otvorili v&nbsp;roku 1982. Bratislavčania si ho rýchlo obľúbili, keďže v&nbsp;jeho spodnej časti bola vychýrená diskotéka, ktorú hojne nav­števovali aj cudzinci ubytovaní nad ňou. „Kto nemal pri&nbsp;bráne známeho vyhadzovača, tak sa tam veľmi ťažko dostal. Pri vstupe sa tiahli dlhé rady. Aj návštevníci zo zahraničia. Za&nbsp;komunizmu boli veľká exotika,“ opísala nám svoje skúsenosti Petra, ktorá pri­šla na&nbsp;sklonku osemdesiatych rokov do&nbsp;hlavného mesta študovať. „Mala som sladkých devätnásť a&nbsp;bola som ako utrhnutá z&nbsp;reťaze. Bývala som na&nbsp;internáte, bez kontroly svojich prísnych rodičov, takže pre mňa to bolo nové a&nbsp;senzačné. Mnohé dievčatá sa zase zaujímali najmä o cudzincov,“ hovorí s&nbsp;tým, že mnohokrát sa im do&nbsp;útrob vychýreného zariadenia ani nepodarilo preniknúť. „Do&nbsp;baru sa išlo dolu schodmi a&nbsp;tam boli mreže. No a&nbsp;pred nimi sa neraz odohrávala scéna ako z&nbsp;filmu Titanic. Ibaže opačne, ľudia na&nbsp;slávnom parníku sa chceli dostať z&nbsp;dolných poschodí hore, tu naopak, dole do&nbsp;baru. No tlačenica bola rovnaká.“

Po&nbsp;páde komunizmu previedli budovu do&nbsp;správy Fondu detí a&nbsp;mládeže. Hotel Junior, ako znelo nové meno, bol určený na&nbsp;prenájom pre záujemcov zo súkromnej sféry. Jeho renomé stále pretrvávalo a&nbsp;práve v&nbsp;tomto období naň dostali chuť dvaja bratia z&nbsp;rodiaceho sa prostredia bratislavskej mafie. Eduard a&nbsp;Róbert Diničovci si objekt prenajali cez eseročku Erpa za&nbsp;veľmi podivných a&nbsp;netransparentných okolností a&nbsp;symbolickú cenu na&nbsp;tridsať rokov. Z&nbsp;ubytovacieho zariadenia spravili mafiánsky brloh a&nbsp;svoju centrálu prerobili podľa vlastných potrieb. Okrem diskotéky pridali erotický salón. Ako to v&nbsp;divokých 90. rokoch bývalo bežné, ich rozprávka nemala dlhého trvania. Obidvoch zavraždili v&nbsp;roku 1998 vo vojne gangov. Eduardovi vybuchlo pod nohami šesť kíl trhaviny TNT pri tenisových kurtoch na Zlatých pieskoch a&nbsp;Róberta zastrelili samopalom pred domom na&nbsp;Pribišovej ulici v&nbsp;Bratislave spolu s&nbsp;ochrankárom.

Zurvalstvo poslednej dekády minulého storočia je dávno preč a&nbsp;na&nbsp;Štrkoveckom jazere sa tomu tešia nielen kačice, ktoré majú v&nbsp;noci viacej pokoja. Zóna okolo vodnej plochy sa stala miestom oddychu a&nbsp;relaxu mnohých Ružinovčanov. Vidíme tu bežcov, športovcov, deti, mamičky s&nbsp;kočíkmi i&nbsp;chodcov, ktorí sa pristavili v&nbsp;neďalekom bufete na&nbsp;varené víno. Na&nbsp;brehu priamo pod hotelom zočíme aj osamelého rybára. „Ešte som nič nechytil, ale ľudia hovoria, že sú tu kapry. Kamarát chytil šťuku a&nbsp;nejakí Ukrajinci karasy,“ uvedie nás do&nbsp;problematiky miestneho rybolovu mladý muž s&nbsp;ázijskými črtami, no perfektnou slovenčinou. Na&nbsp;svoju obranu dodá, že sa mu nedarí hlavne preto, lebo udicu hádže do vody len občas. Chodí sem skôr oddychovať. „Je to tu pekné, no zdevastovaný hotel scenériu špatí. Nejaká rekonštrukcia by mu určite neuškodila.“

Presúvame sa o&nbsp;pár metrov ďalej, do&nbsp;vyschnutého tŕstia. Z&nbsp;terasy hotela vedie cestička, akoby tunel, cez porast, ktorý sa končí väčším priestranstvom. Na zemi sú pohádzané fľaše, tašky, handry a&nbsp;papiere všetkého druhu. Uprostred v poraste stojí amatérsky zbúchaná skrýša, po jej obyvateľoch však niet ani stopy. Bezdomovci ju asi v&nbsp;zimných mesiacoch dočasne opustili.

Fasáda ubytovacieho zariadenia zjavne dožíva. Už pred štyrmi rokmi nariadil stavebný úrad mestskej časti majiteľovi, aby pre nebezpečne opadávajúci <a rel="noopener" href="https://byt-in.sk/tehlove-obklady/" target="_blank">vonkajší obklad</a> neodkladne vykonal zabezpečovacie práce. Havarijný stav dali vtedy do&nbsp;poriadku a&nbsp;dnes už nie je havarijný, len katastrofálny.

Hotel Junior je natrvalo zatvorený od&nbsp;1. júla 2018 a&nbsp;odvtedy je budova pre verejnosť neprístupná. Tento oznam čítame na&nbsp;dverách pred vstupom na&nbsp;recepciu. Vchod je zamknutý a hoci na&nbsp;recepcii svietia bodové svetlá, nikto za pultom nesedí. Azda jedinými obyvateľmi zostali holuby. Vo veľkom počte sa zlietajú hlavne na&nbsp;najvyššom poschodí.

Celkom prekvapivo preto pôsobí fakt, že spodná časť hotela sa stále využíva. Bývalý hokejista Slovana Bratislava Michal Hudec v&nbsp;roku 2021 svojpomocne prerobil niekdajší mafiánsky bar na&nbsp;hokejovú strelnicu a&nbsp;tréningové centrum pre mládež. Kriminálne živly tak vystriedali mladé talenty, ktoré sa tu preháňajú po&nbsp;syntetickom ľade. Odchovanec bratislavského Slovana sa týmto nápadom začal zaoberať už na&nbsp;sklonku svojej kariéry. „S&nbsp;priestormi mi pomohol otec jedného z&nbsp;chlapcov, ktorého som trénoval. Myslím si, že lokalita medzi ružinovským zimákom a&nbsp;štadiónom Slovana je pre hokejovú strelnicu ideálna. Žiaľ, zdá sa, že tu nebudem fungovať večne, keďže objekt pomaly chátra,“ povedal štvornásobný majster Slovenska minulý rok v&nbsp;marci pre denník Plus JEDEN DEŇ.

Po&nbsp;smrti Diničovcov sa začiatkom milénia dostal Junior do&nbsp;rúk podnikateľa Mariána Jančošeka, ktorý ho v&nbsp;roku 2008 predal eseročke Športreal Invest. Za&nbsp;ňou stáli dve známe persóny prominentných privatizérov z&nbsp;mečiarovského obdobia Milan Fiľo a&nbsp;Vladimír Poór. Ten neskôr z&nbsp;projektu vycúval a stopercentným akcionárom Športreal Investu sa stala Fiľova spoločnosť Eco-Investment. Plánovaný veľkolepý projekt na&nbsp;Štrkoveckom jazere, ktorý počítal so zbúraním pôvodnej stavby a&nbsp;jej nahradením výškovými budovami, sa stal hneď po&nbsp;predstavení zárodkom dlhoročného sporu medzi developerom a&nbsp;mestskou časťou v&nbsp;Ružinove. Lokálnej samospráve sa nepáčili megalomanské plány v&nbsp;oddychovej zóne a akékoľvek zmeny dlhodobo blokovala. Ľady sa pohli až pred niečo vyše rokom. Mestská časť predložila územný plán lokality na&nbsp;posúdenie vplyvov na&nbsp;životné pro­stredie. V&nbsp;hre boli dva varianty, prvý počítal iba s&nbsp;rekonštrukciou budovy v&nbsp;pôvodnom pôdoryse, druhý s&nbsp;jej zbúraním a&nbsp;úplne novou výstavbou. Posudok odporučil, že pre okolitú faunu a&nbsp;flóru bude vhodnejšia novostavba než rekonštrukcia. Zelenú dostal aj návrh nadúrovňovej lávky cez Ružinovskú ulicu tak, aby ľudia mohli prejsť bezpečne od&nbsp;jazera na&nbsp;druhú stranu ponad cestu k&nbsp;budove Rosumu.

Starosta Ružinova Martin Chren by najradšej videl zrekonštruovaný hotel v&nbsp;jeho súčasnej podobe, ale rešpektuje výstupy nezávislých hodnotiteľov i zámery majiteľa, ktorý chce objekt zbúrať a&nbsp;postaviť nový. „Mestská časť sa snaží v&nbsp;rokovaniach docieliť, aby výstavba bola čo najmenej zaťažujúca pre okolie. Zároveň si však uvedomujeme, že nechceme, aby na&nbsp;mieste zostala rozpadávajúca sa budova a&nbsp;aby tu vznikla akási ružinovská Hirošima, podobne, ako v prípade OD&nbsp;Ružinov, ktorý viac než desaťročie chátral,“ vysvetlil Chren. Upozorňuje, že majiteľ vlastní aj terasu hotela a&nbsp;v&nbsp;minulosti bránil voľnému prechodu ľudí okolo jazera. Tomu sa snaží teraz predísť. „Jediným reálnym východiskom z&nbsp;tejto situácie je kompromis, ktorý bude rešpektovať zámery majiteľa aj verejný záujem. O&nbsp;tomto sme pripravení rokovať.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/strasiak-jazere-hotel-junior-smutne-preslavili-mafiani-dnes-nom-prebyvaju-najma-holuby" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Pod kompromisom si predstavuje, že nový projekt bude mať kvalitnú architektúru, menší objem budov, zachová biotopy pre vtáctvo a&nbsp;vytvorí vhodné verejné priestory. Developer v&nbsp;minulosti avizoval, že chce na&nbsp;mieste postaviť kancelárie a byty. „S&nbsp;týmto cieľom komunikujeme s&nbsp;vedením mestskej časti Ružinov v snahe nájsť komplexné riešenie v podobe moderného projektu s&nbsp;revitalizovanými brehmi jazera a atraktívnou oddychovou zónou, ktoré budú ďalším dôvodom na to, aby tu Ružinovčania radi trávili voľný čas,“ uviedla hovorkyňa firmy Eco-Investment Petra Greksová. Dodala, že všetky stavebné zásahy plánujú vykonať bez negatívnych zásahov do oblasti Štrkoveckého jazera.