Tip na článok
Utlmená?: V štôlni Elizabeth sa vraj neťaží naplno. Za zmarenie ťažby mastenca spoločnosť Eurogas žiada 2,3 miliardy eur, čo by bolo 2 300 eur pre každého dôchodcu na Slovensku.

Stratíme miliardy? Nenápadná dedina môže spôsobiť kolaps štátnych financií!

Týždenník PLUS 7 DNÍ prichytil v susednom Rakúsku štátneho tajomníka na tajnom stretnutí o astronomickom odškodnom.

Galéria k článku (6 fotografií )
Obavy: Obyvatelia dediny sa boja i vysokej prašnosti a totálnej devastácie prírody.
Pochmúrna: Nálada v dedine je skeptická. Každý čaká na prácu v bani.
Skeptický: „Zatiaľ sme počuli len sľuby. Nič ešte nesplnili,“ povzdychne si pán Ján.

Spoločnosť na ťažbu Eurogas hrozila podaním žaloby na arbitrážny súd už niekoľkokrát. Najskôr chcela od Slovenska odškodné 360 miliónov, potom 1,2 miliardy a najnovšie až 2,3 miliardy eur. Z tejto sumy by každému jednému z našich dôchodcov, ktorých je približne milión, mohol štát vyplatiť slušných 2 300 eur.

To všetko za to, že slovenské úrady v roku 2004 vraj nelegálne odobrali Eurogasu dobývacie práva na ťažbu mastenca v Gemerskej Polome neďaleko Rožňavy. Banský úrad sa bránil, že spoločnosť nezačala ťažiť do troch rokov, a tak jej ťažobné povolenie prepadlo. Eurogas však za tým vidí skôr korupciu na najvyšších miestach, no dôkazy zatiaľ neukázal.

V roku 2009 tvrdil, že v Polome preinvestoval zhruba desať miliónov eur na prieskumných vrtoch a prípravných prácach. A za to dnes chce 2,3 miliardy eur... Čoraz vyššia suma odškodnenia vraj súvisí s tým, že o škodu sa prihlásili ďalšie spoločnosti, a zaklincoval to geologický prieskum súčasného ťažiara mastenca - firmy Eurotalc.

Podľa jej odborníkov sú pri Polome jedinečné zásoby na osemdesiat až sto rokov. Natíska sa preto otázka, prečo mastenec neťažil samotný štát, keďže je to mimoriadne lukratívna komodita. Navyše, súčasná vláda tvrdí, že štát môže byť dobrým gazdom.

Tajné rokovanie: Krátko po tom, čo Eurogas oficiálne ohlásil, že opäť zvyšuje sumu, ktorú by rád vysúdil za zmarenie investície, vyštartoval štátny tajomník ministerstva financií Peter Pellegrini na diskrétne stretnutie s Eurogasom do Viedne. Ministerstvo financií nechcelo rokovania o 2,3 miliardy nijako zverejňovať.

Týždenníku Plus 7 DNÍ sa však podarilo miesto vypátrať. Po stretnutí sme oslovili prezidenta Eurogasu Wolfganga Rauballa, no ten nechal za seba hovoriť svojho právnika. „Bolo to konštruktívne stretnutie,“ zhodnotil Hamid Gharavi, no o miliardovom spore so Slovenskom viac nechcel hovoriť. Oveľa zhovorčivejší nebol ani štátny tajomník Peter Pellegrini.

„Vypočuli sme si argumenty protistrany. Požiadali sme o vysvetlenia, no nie všetky sme dostali. Bude prebiehať ešte ďalšie kolo rokovaní a na základe toho sa rozhodneme o ďalšom postupe. Môžem však potvrdiť, že urobíme všetko pre to, aby sme hájili záujmy Slovenskej republiky. Postupujeme štandardne ako pri všetkých arbitrážach,“ a optimisticky dodal, že vidí šancu na úspech.

„Samozrejme, protistrana zotrváva na žiadosti kompenzácie. Keby ste sa spýtali, aká je šanca na dohodu, poviem vám, že veľká by bola vtedy, keby požadovali nula eur,“ zasmial sa Pellegrini.

Keby však Slovensko prehralo arbitráž o 2,3 miliardy eur, úsmev by ho asi rýchlo prešiel. Podľa našich informácií je však v hre aj mimosúdna dohoda. Slovensko by vyplatilo odškodné 250 miliónov, Eurogas by sa stiahol a nikoho nežaloval.

Dôkazy o korupcii?

Eurogas pokladá za veľkú výhodu aj to, že má v rukách dôkazy o údajnej korupcii exministra hospodárstva Pavla Ruska v ich prípade.

„Získali sme viaceré dokumenty, informácie a korešpondenciu. Tieto dôkazy potvrdzujú, že odobratie ložiska bol cielený korupčný úmysel vrátane úplatkov zo strany činiteľov ministerstva hospodárstva aj vtedajšieho ministra Pavla Ruska,“ vyhlásil Rauball, keď hovoril o zvýšení odškodnenia.

Pellegrini však tvrdí, že nič z toho na stretnutí neukázal. „Ak sa podarí navrhovateľovi preukázať, že jeho slovenskej spoločnosti bol neoprávnene odobratý dobývací priestor na ťažbu mastenca, pôjde o nepriame vyvlastnenie v zásade podľa každej zmluvy o ochrane investícií a štát bude musieť zaplatiť primeranú kompenzáciu."

"Ak by bolo odobratie navyše dôsledkom korupcie, o ktorej by existovali jednoznačné dôkazy, šance investora uspieť budú vysoké,“ myslí si Andrej Leontiev, partner kancelárie TaylorWessing e/n/w/c, ktorá sa venuje medzinárodným arbitrážam.

Ako dodáva, otázna je suma odškodného. Pokúšali sme sa osloviť aj Pavla Ruska, telefóny mal však vypnuté. Ako sme spomínali, Eurogas menil sumy odškodenia už niekoľkokrát. Najskôr sa „vyhrážal“ medzinárodnou arbitrážou na sumu 360 miliónov, potom chcel 1,2 miliardy. A teraz je to vyše 2,3 miliardy eur.

Podľa odborníka sú takéto výhražné arbitrážne sumy „nafúknuté“. „Umožní to štátu zachovať si tvár pri prípadnej mimosúdnej dohode. Pri stanovení kompenzácie v arbitráži rozhodcovský súd by totiž musel okrem trhovej ceny a množstva mastenca v ložisku brať do úvahy aj ťažobné náklady. Tiež sa zohľadňujú dane, prípadne dĺžka povolenia na ťažbu a podobne,“ vysvetľuje vysokú sumu odškodného Leontiev.

Súd Svetovej banky

Arbitráž medzi Slovenskom a Eurogasom by mala zastrešiť Svetová banka. Väčšina doterajších arbitráží, ktoré Slovensko riešilo, sa pritom odohrávala podľa pravidiel OSN na takzvaných ad hoc súdoch.

Súd Svetovej banky je však prísnejší. Jeho rozhodnutie je konečné a nemožno ho napadnúť na žiadnom vnútroštátnom súde, ako to napríklad spravilo Slovensko pri arbitrážnej prehre s majiteľmi zdravotnej poisťovne Union.

Prečo neťaží štát?

Nálezisko v Gemerskej Polome objavili náhodou v roku 1985. Pri hľadaní ložísk cínu našli ložisko veľmi čistého mastenca. Odborníci ho považujú za jedno z najvýznamnejších na svete. Preto sme sa ministerstva hospodárstva spýtali, prečo mastenec neťaží štát sám, keď môže dotovať niektoré uhoľné bane.

Odpoveď sme sa nedozvedeli. Podobnú otázku sme položili aj takmer pred rokom a vtedy sme odpoveď dostali. „Štát nie je podľa Obchodného zákonníka podnikateľ a nie je ani organizáciou s banským oprávnením. Rudné bane, štátny podnik Banská Bystrica, ako jediný štátny podnik, ktorý podniká v oblasti banskej činnosti, neprejavil záujem o dobývanie tohto ložiska a do výberového konania na určenie dobývacieho priestoru Gemerská Poloma sa neprihlásil,“ reagoval v tom čase hovorca ministerstva Stanislav Jurikovič.

To je zaujímavé najmä v súvislosti s obrovskou sumou, ktorú vraj Eurogas mohol získať, keby mu ťažobné práva ostali, a teraz ju od Slovenska žiada.

Multifunkčný

Mastenec má podľa Štátneho geologického ústavu široké uplatnenie v mnohých odvetviach priemyslu. Napríklad v kozmetike sa používa na výrobu mydiel, zubných pást, púdrov i rúžov, využíva sa pri výrobe papiera, v textilnom priemysle na impregnáciu látok. Nájdete ho aj v gumárstve, sklárstve a zlievarenstve, v chemickom aj vo farmaceutickom priemysle i v stavebníctve.

Zhruba dve tisícky obyvateľov Gemerskej Polomy sa k ťažbe mastenca stavajú rozpačito, no servítku si pred ústa nedávali. „Každý vidí len zisky. Nik sa nepozerá na prašnosť. A tých áut, čo tu bude jazdiť! Mám síce dobre vyše sedemdesiatky, ale som proti ťaženiu. Veď oni všetko zničia, rozbijú. Dedina a my ľudia nebudeme mať z toho absolútne nič,“ hnevá sa dôchodca, ktorý svoje meno nechce prezradiť.

Vraj načo, jeho tu každý pozná. Proti ťažbe je i Ján, ktorý žije v obci už šesťdesiat rokov. „Na ťažbu mastenca sa viaže aj magnezit. Viete si predstaviť, aká mesačná krajina tu bude?“ pýta sa.

Mladšie ročníky baňu skôr vítajú, dúfajú, že konečne si nájdu prácu. Dedina pár kilometrov za Rožňavou je plná nezamestnaných. „Predtým mnohí robili v bani v Slanej, tak ako ja, a teraz sme všetci doma. Tu sľubovali, že nás zamestnajú a nič z toho zatiaľ nie je pravda. Ja mám u nich žiadosť už dva roky. Zatiaľ márne,“ mávne rukou Gejza Suchý.

Ekologická záťaž

Podľa starostu Gemerskej Polomy Jána Chanasa obec teraz schvaľuje zmeny a doplnky k územného plánu, ktoré sa týkajú prívodu plynu a elektriny k bani. Verejné prejednávanie s občanmi podľa neho prebehlo bez pripomienok.

„K arbitráži sa neviem vyjadriť. Viem sa vyjadriť, že firma Rozmin (dcéra Eurogasu) vybudovala za čas pôsobenia ekologickú záťaž, a to otvor hlboký asi sedemdesiat metrov, z ktorého vyteká voda. Aká, to neviem. Že im ukradli sedem kilometrov elektrického vedenia, baňa ostala bez elektriny a potom aj skončili so svojou činnosťou. A ešte majú odvahu dať Slovensko na arbitráž?“ reagoval starosta.

VIDEO Plus 7 Dní