Tip na článok
Vadim Kusý so synom: Obaja si striedavú rodičovskú starostlivosť pochvaľujú.

Striedavá starostlivosť po rozvode? Čím ďalej od Bratislavy, tým väčší problém

Pre niekoho je rovnaký podiel rodičov na výchove aj po rozchode neprijateľný, čoraz viac rodín si však tento model pochvaľuje.

Galéria k článku (3 fotografie )
Barbora Kamrlová: „Termín striedavá starostlivosť je veľmi nešťastný, lebo vytvára
predstavy, že dieťa sa posiela od jedného rodiča k druhému, premiestňuje sa, cestuje. Oveľa lepší je názov zdieľaná starostlivosť,“ hovorí psychologička.
Riško Kusý s mamou: Každý druhý týždeň s ňou zažíva vidiecku romantiku.
Vadim Kusý so synom: Obaja si striedavú rodičovskú starostlivosť pochvaľujú.

Keď sa malého Riška v škole pýtali, aké je to byť v striedavej rodičovskej starostlivosti, spokojne odpovedal: „Super! Mám dvoje Vianoc a dvakrát viac darčekov!“ Jeho otec Vadim Kusý patrí medzi otcov priekopníkov v tejto oblasti. S Riškovou mamou sa rovnako podieľajú na starostlivosti o syna už sedem rokov. Mnohí však o rovnocennej výchove svojej ratolesti môžu len snívať. Napriek tomu, že vo väčšine vyspelých štátov je striedavá osobná starostlivosť o neplnoleté dieťa už roky samozrejmá.

Mimo Bratislavy menej percent

„Na Slovensku sa rozbehlo legálne praktizovanie osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi po jej zavedení do zákona o rodine č. 217/2010 Z. z. od 1. 7. 2010, ale neoficiálne sa praktizovala už omnoho skôr. Ešte aj dnes je veľa rodín, aj nerozvedených a nerozídených rodičov, ktorí sa striedajú pri osobnej starostlivosti o dieťa bez úradného rozhodnutia,“ vysvetľujú členovia občianskeho združenia (OZ) Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť.

Spočiatku situácia zďaleka nebola ružová. Najmä v menších mestách či dedinách ďalej od Bratislavy na matky, ktoré súhlasili so striedavou rodičovskou starostlivosťou, sa okolie pozeralo cez prsty. „Bežne sa mi stalo, že sa ma ľudia aj blízka rodina pýtali, ako som to mohla dopustiť. Veď predsa dieťa patrí k mame,“ povzdychne si Miriam. „Nie sme krkavčie matky len preto, že sme otcom umožnili rovnocenne sa podieľať na výchove detí aj po rozvode,“ dodáva.

Riško Kusý s mamou: Každý druhý týždeň s ňou zažíva vidiecku romantiku.
Riško Kusý s mamou: Každý druhý týždeň s ňou zažíva vidiecku romantiku.
ARCHÍV V. K.

Nuž, áno… Väčšina žien totiž stále trvá na svojom. A tie, ktoré nechcú dieťa obrať o otca, sú divné? „V prípadoch, ktoré bežne poznáme, sú matky spokojné, že rozhodujú, ponižujú, manipulujú, vysmievajú sa a otcovia sú nespokojní. V striedavke - a hlavne tej neformálnej - vidím, že sú, pokiaľ ide o výchovu detí, všetci spokojní,“ pripomína Iveta Kačkovičová, členka Rady pre práva dieťaťa, ktorá vykonáva terénnu prácu pri stretnutiach detí a rodičov.

Podľa občianskeho združenia Otcovia.sk, čím je sídlo súdu vzdialenejšie od Bratislavy, tým častejšie rozhoduje výhradne podľa toho, ktorý z rodičov je akého pohlavia. Teda konkrétne v prospech matky. Bratislavský kraj mal v roku 2014 až 22 percent rozhodnutí súdov o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a Prešovský kraj len päť percent. Pri okresných súdoch sú štatistiky ešte vypuklejšie. Podľa údajov OZ Otcovia.sk mal Okresný súd Malacky až 63 percent a Okresný súd Bardejov len jedno percento.

Tvrdý boj

Aké sú dôvody, ktoré rodičia uvádzajú pri svojom rozhodnutí za striedavku? „Je to predovšetkým zachovanie vzťahu dieťaťa s obidvomi rodičmi po ich rozluke a so všetkými štyrmi starými rodičmi, čo iné formy starostlivosti nezabezpečujú. Takzvané ,párnovíkendovstvo‘ deštruuje vzťah dieťaťa s polovicou jeho rodiny väčšinou až do patologického stavu a často vedie k strate vzťahu s polovicou biologickej rodiny,“ upozorňujú odborníci z OZ Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť.

Mnohí otcovia však zvádzajú tvrdý boj s matkami aj so súdmi, aby mali právo podieľať sa na výchove svojho potomka. „Zodpovední a zrelí rodičia možným sporom predchádzajú na rodinnej mediácii a súdu predkladajú na schválenie rodičovskú dohodu. Stačí však, aby jeden z rodičov bol - podľa vyjadrenia toho druhého rodiča - nezodpovedný a nezrelý a potom súd trápi dieťa niekedy aj osemnásť rokov a núti ho podstupovať často nezmyselné vyšetrenia u psychológov, psychiatrov a nezriedka aj orgánov činných v trestnom a priestupkovom konaní. Namiesto rozvíjania vzťahu dieťaťa s obidvomi rodičmi súd jedného z nich vylučuje, vytesňuje a v najextrémnejších prípadoch aj kriminalizuje, čím v konečnom dôsledku psychicky týra dieťa a ničí vzťah jedného z rodičov k dieťaťu,“ vysvetľuje člen občianskeho združenia.

„Konečne sa mi po roku a pol podarilo vyhrať na súde v Bratislave I striedavú starostlivosť na moje dve deti. Som príjemne šokovaný, že to vyšlo. Je to podľa mňa závan nových čias aj v našej súdne zaostalej krajine,“ priznáva jeden z otcov, ktorý bojoval o rovnocenný podiel na výchove detí. „Aj keď sa moja exmanželka snažila čo najhoršie opísať môj vzťah s deťmi a môj profil vykreslila až na hranicu trestnoprávnej zodpovednosti - vraj deti týram, púšťam im porno a podobne - psychologické posudky a výpovede detí jej lži na plnej čiare vyvrátili,“ dodáva.

Dva domovy, dva bohaté svety

„Keď sme sa s partnerkou rozišli, syn mal asi šesť rokov. Navrhol som jej striedavú rodičovskú starostlivosť a syn ju chcel tiež. Lenže po dvoch rokoch si to rozmyslela a vzala si ho k sebe,“ delí sa s nami o svoj príbeh Bratislavčan Vadim Kusý. S pomocou mediátorky aj syna, ktorý túžil tráviť čas s oboma rodičmi rovnako, nakoniec s partnerkou našli spoločnú reč. „Na súde, kde išlo o schválenie rodičovskej dohody podpísanej u notára, ma však zarazilo správanie kurátorky. Bez problémov súhlasila, napriek tomu, že s dieťaťom sa nikdy nestretla, aj nás videla prvý raz až na súde. Nič o nás nevedela - či sme feťáci, obchodníci s orgánmi, alebo niečo iné. Tento kurátorský systém je absolútne nefunkčný,“ krúti nechápavo hlavou.

Aspoň sa po rokoch situácia v rodine upokojila. Predtým sa stalo napríklad aj to, že mama nechcela syna pustiť s otcom na dvojtýždňový okruh po Európe. „Lebo sme sa dohodli na striedaní po týždni. A že som hajzel. Pokúsil som sa jej vysvetliť, že to, že som pre ňu hajzel, nesúvisí s dieťaťom,“ spomína.

Vzťahy medzi bývalými partnermi sa po rokoch urovnali a ich dieťa si napriek rozchodu rodičov môže užívať šťastné detstvo. Dnes 13-ročný Richard trávi týždeň na Záhorí, obklopený prírodou, kde mama chová kone, a týždeň s otcom v hlavnom meste. Oba svety aj oboch rodičov má rád rovnako. „Má širší záber než iné deti,“ dodáva Vadim Kusý. „Nemyslím si, že by niekoho z nás uprednostňoval.“ Striedavú rodičovskú starostlivosť si pochvaľuje najmä Richard. „Keď sme ju na chvíľu prerušili, sám mi hovoril, aby som ho teda ukradol,“ usmieva sa otec. Dokonca si myslí, že to nie on, ale syn dosiahol v rodine tento model starostlivosti.

Teraz však riešia inú komplikovanú situáciu - kým mama pracovala v Bratislave, vozila ho do hlavného mesta do školy. Teraz však už o zamestnanie prišla a bývalí partneri riešia, ako syna čo najmenej zaťažiť každodenným cestovaním. Uvažujú o dvojtýždňovom striedaní a dvoch školách. Najdôležitejšie je však to, že obaja chcú pre svoje dieťa to najlepšie.

Prepracovaná dohoda

So striedavkou má pozitívne skúsenosti aj Miroslav z Bratislavy. Dokázal s bývalou manželkou nájsť vhodný model fungovania, aby svoje deti neukrátili ani o jedného z rodičov. „Uzavreli sme mimosúdnu rodičovskú dohodu o striedavej osobnej starostlivosti o deti obidvomi rodičmi. Dohodli sme sa na štrnásťdňovom symetrickom modeli striedania osobnej starostlivosti o deti. Zostali bývať v pôvodnom byte vždy iba s jedným rodičom. Druhý rodič v čase, keď nemal dohodnutú osobnú starostlivosť o deti, sa v byte nezdržiaval. Vzhľadom na vek menšieho dieťaťa sme sa dohodli na systéme, keď dieťa bolo bez druhého rodiča maximálne jeden celý deň,“ opisuje. Ponechali jednu materskú aj základnú školu. Zriadili detský účet, na ktorý dali zasielať prídavok na dieťa, daňový bonus aj príspevok matky a otca na výživu. Z toho potom hradia rôzne poplatky v škole a škôlke, lieky, odev, obuv, stravu, cestovné a iné. „Starostlivosť o deti obidvomi rodičmi sme zvládli prirodzene a bolo to riešenie, ktoré bolo najbližšie k spoločnej rodičovskej starostlivosti počas nášho manželstva. Úskalí symetrickej osobnej starostlivosti oproti nesymetrickej osobnej starostlivosti je neporovnateľne menej,“ hodnotí Miroslav.

ROZHOVOR so psychologičkou o pozitívach i úskaliach striedavej starostlivosti si prečítajte na plus7dni.pluska.sk VO ŠTVRTOK VEČER.

VIDEO Plus 7 Dní