Jana Šimíčková

Spoza kopcov vykukne ešte skôr ako samotná pamiatka, na ktorej nádvorí tento ťažký mechanizmus stojí. Vrtuľníkom ho tam dotrepali na jeseň 2012, keď robotníci vo veľkom štýle odštartovali rekonštrukciu hradu. Zničil ho rozsiahly požiar, ktorý vypukol niekoľko mesiacov predtým, presne 10. marca 2012. Na to, aby túto národnú kultúrnu pamiatku pripravil o všetky strechy, stačilo živlu dvadsať minút. Toľko trvalo ohňu, kým sa rozšíril spod hradného kopca jeho severnou stranou až na samotný objekt a zmenil ho na nepoznanie.

Podobnou rýchlosťou sa kompetentní hotovali hrad aj opravovať. Päť rokov po udalosti je však jasné, že Slovensko na čosi také nebolo vôbec pripravené. Ba práve naopak. Obnova zhorenej pamiatky v plnej nahote odkryla našu absolútnu neschopnosť, amaterizmus a šlendriánstvo. Na hrade Krásna Hôrka sa totiž pokazilo všetko, čo sa pokaziť dalo. Výsledkom sú otázne a hádam aj trestuhodne minuté státisíce eur a štyri žaloby, s ktorými sa musia štátne inštitúcie vyrovnať.

Domáci pri zmienke o ich poklade len mávnu rukou. Už ani hovoriť sa im o hrade nechce. Sú presvedčení, že skôr hádam aj spadne, ako sa ho podarí opraviť. Počuli všelijaké sľuby. Tak napríklad pán minister, za ktorého éry k požiaru došlo, sa dušoval, že hrad prvých návštevníkov privíta ešte na jeseň toho istého roku. Lenže od nešťastia uplynulo niekoľko rokov, aj miliónov bolo minutých viac ako dosť a skvost medzi slovenskými pamiatkami stále nie je obnovený. A čo je najhoršie, nikto vlastne ani netuší, kedy bude. Podľa terajšieho rezortného šéfa Marka Maďariča by to síce mohlo byť v roku 2020, obyvatelia Krásnohorského Podhradia sú však aj k tomuto dátumu značne skeptickí. „Veď vyše roka sa na hrade nič nerobilo, tak čo! Občas tam síce zájde nejaké auto, ale to je všetko,“ mávne rukou starší pán. A pustí sa aj do nás. Reku, či sa nám chce o tom ešte písať, keď sa aj tak nič nevyrieši. Len by ho vraj zaujímalo, či štát fakt platí aj za ten žeriav, ktorý sa už pekne dlho nekrútil. „Počul som, že je drahý. Vraj aj päťsto eur mesačne,“ zahľadí sa zamyslene na kopec.

Ťažké srdce na naše politické špičky majú i miestni prevádzkovatelia ubytovacích zariadení. „Je veľmi smutné, že hrad stále nie je opravený. Nezabudnem na 10. marec 2012, keď nám politici sľubovali jeho rýchlu obnovu do jesene, do roka... A ostali len samé sľuby. Verím tomu, že keby bola Krásna Hôrka v okolí Bratislavy, už by bola dávno opravená a sprístupnená,“ rozrečnila sa s rukami v bok Žaneta Hrivnáková, majiteľka jedného z penziónov, ktorú rozčertili aj návrhy prezentované minulý rok, ako by mal hrad po obnove vyzerať. „Na môj vkus je to veľmi moderné, už to nebude Krásna Hôrka ako pred požiarom,“ konštatuje sucho.

Zrejme pritom narážala na návrh budúcej podoby národnej kultúrnej pamiatky z dielne bratislavského architekta Petra Kucharoviča. Podobu hradu pred rokom verejnosti predstavil aktuálne už bývalý generálny riaditeľ Slovenského národného múzea (SNM) Viktor Jasaň. Ten pri tejto príležitosti netajil svoje nadšenie, keďže uvedený vizuál sa stal jednomyseľným favoritom odbornej poroty ministerstva kultúry.

„Konečne sa pohneme dopredu,“ hrdil sa vysmiaty Jasaň. Architekt Kucharovič, ktorý ako víťaz komplexnej revitalizácie hradu podpísal s národným múzeom zmluvu za vyše milióna eur, sa zas pustil do vysvetľovania, že z hradu v žiadnom prípade „nehodláme vytvoriť umŕtvený skanzen, ale kreatívnym spôsobom vytvoriť predpoklady na plnohodnotnú a optimálnu prevádzku celého hradného komplexu aj do budúcnosti, pri uplatnení všetkých nárokov 21. storočia“. Svoju prezentáciu ukončil slovami, že Krásna Hôrka bude ešte krajšia.

Nuž a historici sa pritom chytali za hlavu. Nechápali, ako čosi také mohlo porotou vôbec prejsť. Už samotné vyhlásenie, že Krásna Hôrka bude ešte krajšia, podľa nich neveštilo nič dobré. Netajili obavy, že z hradu sa stane Disneyland.

„To, čo sa na hrade plánuje urobiť, sa nedá označiť ako pamiatková obnova, pretože ide o radikálnu prestavbu historickej stavby a navrhované novodobé zásahy neprispejú k posilneniu jeho historickej autenticity. Objekt stratí svoju dušu. Nechápem, prečo komisia tento devastačný projekt odobrila a bola ním nadšená. Stavebné úpravy hradných interiérov zásadne zmenia ich pôvodnú funkciu. Nebudú to expozičné muzeálne priestory, ale menia sa na prednáškové auditórium, kaviareň, koncertnú sieň. Ide o zneužitie historického objektu. Stane sa z neho akési polyfunkčné, kongresové pracovisko, v ktorom už chýba iba wellness. Paradoxne, s odobrením vlastníka - SNM! Obnova hradu poškodeného požiarom je eklatantný dôkaz toho, ako možno ťahať zo štátu peniaze. Požiar pamiatky sa stal pre mnohých duchaplných podnikateľov vítanou možnosťou ľahkého a istého zárobku,“ nekládol si servítku pred ústa známy historik Jozef Lenhart.

Zdá sa však, že obavy historikov padli na úrodnú pôdu. Po roku je totiž zase všetko úplne ináč. Taktovku nad obnovou hradu prebral po odchode Viktora Jasaňa vlani na jeseň mladý riaditeľ Múzea Betliar, ktoré zastrešuje i hrad Krásna Hôrka, Július Barczi. No a jeho reakcia na otázku, či sa stotožňuje s návrhom budúcej podoby hradu architekta Kucharoviča, bola jednoznačná. „Nie, nie, nie! Našou úlohou je, aby sme projektanta v podstate dotlačili k tomu, aby Krásna Hôrka bola taká, ako si predstavujeme my, respektíve taká, aby to zodpovedalo významu tohto objektu a samotného múzea, ktoré sa tu nachádza. Hradu chceme vrátiť podobu a atmosféru spred veľkej obnovy v 20. storočí. Priznať jeho charakter vidieckeho šľachtického sídla a jedného z prvých múzeí na Slovensku. Rekonštrukcie, ktoré na Krásnej Hôrke prebehli v 20. storočí, zatienili a odstránili skutočné hodnoty hradu, tie musíme teraz prácne prinavracať,“ zdôraznil Július Barczi, ktorý priznáva, že jednoduché to rozhodne nemajú.

Komunikáciu s architektom berie ako svoju bojovú úlohu, aby sa z Krásnej Hôrky nerobilo niečo, čo nie je. A kedy sa teda verejnosť dozvie, ako by mohol hrad po obnove vyzerať? „Do 10. apríla má pán architekt predložiť návrh stavebného zámeru, z ktorého vznikne samotný stavebný zámer, ten budú posudzovať kompetentné orgány, bude sa pripomienkovať aj vo vláde, keďže je to investícia nad šesť miliónov eur, potom budeme vedieť viac,“ vysvetľuje Július Barczi, ktorý si myslí, že otvorenie hradu ako celku v roku 2020 nie je veľmi reálne. Vie si však predstaviť scenár, že by pamiatku sprístupňovali postupne a v takom prípade by do jej časti mohli návštevníkov vpustiť už aj o spomínané tri roky.

Doterajšie značne problematické dianie okolo obnovy hradu zničeného požiarom však nemá za následok len neustále odďaľovanie jeho sprístupnenia. Vedenie Slovenského národného múzea sa musí vyrovnať aj s niekoľkými žalobami. Dve na múzeum podalo konzorcium firiem, ktoré bolo zvláštnym spôsobom vyradené zo súťaže na prvú etapu rekonštrukcie pamiatky ešte v roku 2012. Prvý spor sa týkal práve nezákonného vylúčenia, pričom súd dal konzorciu firiem za pravdu. Slovenskému národnému múzeu v roku 2015 nariadil, aby konzorcium do súťaže opäť zaradilo. Malo to však háčik. Práce, ktorých sa súťaž týkala, boli v tom čase už dávno hotové a skolaudované. Národné múzeum preto mohlo urobiť len jedno. Lídrovi konzorcia, bola ním firma PR QUERKUS, s. r. o., dalo vedieť, že nariadenie súdu je nevykonateľné. Bodka.

Lenže súkromná spoločnosť sa s takýmto výsledkom neuspokojila a o svoje práva bojuje súdnou cestou ďalej. Najnovšie si podľa našich informácií dala vyčísliť škodu, aká jej nezákonným postupom vznikla. Ide vraj o sumu blížiacu sa k pol miliónu eur, ktoré žiada od múzea zaplatiť.

O ďalších vyše 330-tisíc eur prostredníctvom súdu bojuje, paradoxne, aj víťaz onej súťaže na prvú etapu obnovy hradu Krásna Hôrka. Je to živnostník Marián Fifík, ktorému Slovenské národné múzeum uvedenú čiastku nevyplatilo z dôvodu rôznych chýb na diele. Celkovo mal Fifík zinkasovať vyše dvoch miliónov eur.

Nuž a nateraz poslednú žalobu pripravuje podať samotné Slovenské národné múzeum, a to na prvého projektanta obnovy hradu Igora Zigu, ktorému podľa dostupných údajov bola vyplatená suma vyše 600-tisíc eur.

Postupne, najmä po začatí druhej etapy rekonštrukcie, sa totiž zistilo, že jeho projekt má značné nedostatky spôsobené zlými výpočtami, na základe ktorých napríklad dochádzalo k viditeľným deformáciám drevených trámov. Chyby v projekte Igora Zigu potvrdil aj znalecký posudok a statické výpočty, ktoré si dalo SNM vypracovať.

Na ich základe v súčasnosti pripravuje všetky príslušné kroky na podanie žaloby, čo nám potvrdil Branislav Pánis, aktuálne poverený vedením národného múzea.

Hoci to tak na prvý pohľad vôbec nemusí vyzerať, doteraz sa na obnovu hradu zničeného požiarom minulo takmer päť miliónov eur. Poisťovňa po nešťastí vyplatila sumu vyše sedem milónov eur.

Zrealizovali sa dve etapy rekonštrukcie, pričom súčasťou tretej, záverečnej a najrozsiahlejšej, bude okrem komplexnej revitalizácie pamiatky riešenie architektúry a obnovy interiérov, exteriérov a nádvorí. Koľko prostriedkov bude na to SNM ešte potrebovať, zatiaľ presne nevedno, ale suma sa môže pokojne blížiť k desiatim miliónom eur. Odkiaľ ich zoberie, je zatiaľ vo hviezdach. Kompetentní však dúfajú, že s financovaním by mohla pomôcť aj vláda, pretože obnovu nášho najznámejšieho hradu si stanovila za svoju prioritu.

Tak dúfajme. Lebo, ako povedal bývalý generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Viktor Jasaň, ak vláda peniaze nedá, hrad opravený jednoducho nebude.

Štyri žaloby, minuté milióny a otvorenie v nedohľadne. Taká je bilancia obnovy vyhoreného hradu Krásna Hôrka

Jana Šimíčková

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás